Červen 2016

Don't judge me challenge ...

29. června 2016 v 23:17 | womm |  Názory/Úvahy
Greetings, traveler!

Opäť som sa vrátil, tentokrát už ako titulovaný baklažán. *Otvára šampanské a vystreľuje imaginárne konfety* Presne tak! Aj Tvoj obľúbený (si verím...) bloger už oplýva vysokoškolským titulom! Čo to znamená? Možno si vravíš, že inteligentnejšie články. Nie. Jediný dopad tejto skutočnosti je, že sa budem môcť za množstvo inteligentných myšlienok vložených do mojich článkov hanbiť ešte viac.

Dnes by som sa veľmi rád venoval fenoménu, ktorý bol donedávna viac než aktuálny, a ktorý nesie názov "Don't judge me challenge" alebo po slovensky "Dobrá myšlienka, na hovno realizácia" (Skutočný preklad : Nesúď ma - výzva).

Ak by si nevedel(a) o čo v tejto skvelej výzve ide, tak Ti to veľmi rád vysvetlím. Zúčastnenie sa tejto výzvy spočíva vo vytvorení krátkeho videa, v ktorého prvej časti sa človek zobrazí v čo najškaredšom svetle. Potom zakryje rukou kameru a po jej odkrytí sa zjaví upravený ako premotivovaný účastník plesu v opere. Áno, to je celé.

Video 1 : Kompilácia zúčastnených tejto výzvy (Autor uznáva všetkých, kt. to zvládli bez zhodenia trička a originálne)

Nečítal som si žiadnu poučku o tom, aké posolstvo má byť touto výzvou šírené, ale myslím, že sa vo všeobecnosti zhodneme na tom, že zrejme ide o aby človek nesúdili na základe jeho vzhľadu. Táto myšlienka je veľmi pekná a samozrejme aj pravdivá. Napriek tomu mám s touto výzvou niekoľko problémov.

Ako bolo možné vidieť vo videu prezentovanom vyššie, mnoho ľudí si z tejto výzvy spravilo výstavu poprsia a tehličiek (obe spomínané partie platia pre obe pohlavia :D). Rozumiem tomu, že takýto prejav mal prispieť k zvýrazneniu kontrastu medzi prvou a druhou časťou videa. Okrem toho však zvýraznil aj pravý dôvod toho, prečo sa daný človek do výzvy zapojil a takisto aj jeho povahu.

Na to nadväzuje rovno druhý problém, ktorý s celou výzvou mám. Ak by ľuďom naozaj išlo o zvýraznenie krásy človeka, prečo by dievča v tom videu zahanbilo zahnutím svojho ústneho aparátu najkrajšiu kačku v celom chotári? Žieňa zlaté, s tou fixkou na tvári si teda vyzerala lepšie. A chalanisko keď začneš celý záber od tehličiek, tiež hneď vieš, že všetko nie je úplne v poriadku. Nie si murár čo vo voľnom čase točí vlogy (Ak si tak sorry...).

Poslednou vecou, ktorú poviem je, že celá výzva v podobe v akej ju môžme vidieť nehovorí nič iné ako : "Neodsudzuj človeka za to ako momentálne vyzerá, lebo keď sa upraví môže vyzerať lepšie." Čože? Keď sa nato pozrieme takto celá výzva len podčiarkuje to, aký je vzhľad človeka strašne dôležitý. Smutné, že sa to takto zvrtlo.

WOMM Ty len melieš hubou prstami po klávesnici, ale neponúkaš žiadne riešenia!

Normálne by toto tvrdenie bola pravda, ale tentokrát nie! *Za autorom veje superhrdinský plášť a šľahajú blesky* Mojim riešením je aby ľudia prestali byť sprostí a chápali také jednoduché veci ako je nesúdenie iných podľa ich vzhľadu. Potom by možno nebolo potrebné vytvárať takéto pseudovýzvy. Možno by bolo lepšie keby ten človek miesto čakania na lajky a obdivné komentáre šiel za hocikým z jeho okolia a dal mu najavo, že je krásny nielen fyzicky, ale celkovo ako človek. A to je zároveň môj odkaz pre ľudí, ktorí sa tejto výzvy zúčastnili.

Ak sa Ti výtvor páčil, daj mi vedieť spôsobom, ktorý si vyberieš.
Aký máš názor na túto výzvu? Daj mi vedieť v komentároch.

Áhoj?

Friendzone

14. června 2016 v 11:53 | womm |  Názory/Úvahy
Zdravíško milášku! (Neviem prečo sa zdravím takto, keď Pána Prsteňov v skutočnosti nemám rád ...)

Ešte tak tri články po sebe a sám sebe uverím, že budem zas písať pravidelne (#nadobrejceste). Dnes som sa, drahá čitateľka/drahý čitateľ rozhodol pre niečo absolútne nevídané. Rozhodol som sa tentokrát preskočiť siahodlhý úvod. *Autor si predstavuje ako sa medzi jeho troma čitateľmi, z ktorých je jedným on, rozpútala panika.*

V dnešnom článku by som sa rád vyjadril k fenoménu, ktorí trápi hlavne mladých mužov, ale určite aj nejaké slečny, a síce, FRIENDZONE.

Ak by si náhodou nevedel(a), čo to ten FRIENDZONE je, rád Ti to na príklade vysvetlím. (Keďže je tento jav častejší u mužov, budem ako príklad uvádzať muža.) Mladý muž, dajme tomu, že Herbert sa zamiluje do spanilej Uršuly. Uršula ho však považuje iba za kamaráta a nič viac. Herbert sa každý večer utápa v slzách. Herbert každý deň postuje statusy o nešťastnej láske. Herbert umiera osamelý.

Teraz keď máme za sebou modernú predstavu o to čom naša "zóna priateľstva" znamená, vrhnime sa na odôvodnenie toho, preto si myslím, že celý tento fenomén je jeden obrovský býčí exkrement plný kukurice a nesplnených snov.

Ak človek niekomu prejaví svoje sympatie, ten niekto si ich vo väčšine prípadov všimne a nejakým spôsobom odpovie. Čo to znamená pre statočných bojovníkov vo friendzone?

1. Ak ten druhý nereaguje na Tvoje sympatie, je možné, že nedávaš dosť jasne najavo, že máš záujem o viac ako o jeho/jej úsmev.

Už sám Isaac Newton nám vo svojom treťom pohybovom zákone hovorí, že akcia vyvolá rovnako silnú opačnú reakciu. V podstate je tento problém to isté ako pozeranie sa na kura v nádeji, že samo skočí do trúby. Riešenie je jednoduché. Ukáž jej/mu, že máš záujem.

2. Ak sa prejavuješ dosť a daná osoba sa k Tebe správa len a len kamarátsky, je skoro isté, že absolútne nemá záujem.

Aj keď je to srdcervúce ako pohľad na prázdnu krabicu od pizze, je to tak. Ak osoba ignoruje pokusy o zblíženie, je to najskôr preto, lebo sa zbližovať jednoducho nechce.

3. Úteky z friendzonu sú bullshit.

Všetko čo sa stalo je, že sa danému človeku náhodou podarilo vyriešiť jeden z dvoch vyššie spomínaných bodov.

Z týchto troch prípadov môžme usudzovať, že žiaden friendzone neexistuje. Existuje iba nezáujem alebo nedostatok informácii. Existuje iba túžba po zahojení zraneného ega a srdca. Problémom je, že táto túžba je to isté ako špinavá náplasť. Na čas sa krvácanie zastaví, ale stojí za to možná infekcia?

Táto úvaha samozrejme nemá byť bezduchý hejt. Mojim želaním pri písaní tohto je, aby si hocikto, kto to číta a myslí si, že je vo friendzone uvedomil, ako to s týmto javom je a možno aby mu táto vedomosť pomohla získať svoju vysnívanú polovičku. #zachranarWOMM Snáď sa mi to podarí.

Obr.1 WOMMov happy ending

Ak sa Ti tento večerný počin páčil, daj mi vedieť spôsobom, ktorý si sám/sama zvolíš. Za každú odozvu som vďačný. No tááák ... nenechávaj ma vo svojej friendzone. :D

Súhlasíš s mojim názorom alebo je to podľa Teba všetko inak? Daj mi vedieť v komentároch.
Ahoj?

Posledné želanie

8. června 2016 v 0:52 | womm |  Poviedky/Básne
--------------------------------------------------------
Dnes sa s Tebou stretávam naposledy. Dúfam, že oceníš, že som svoje posledné prianie venoval papieru a peru pre Teba.

Ak mi niečo na tomto živote bude chýbať, tak práve Ty. Napriek tomu, že som mnoho našich stretnutí preplakal a mnoho si ich nepamätám, som rád, že si bola práve moja.

Zažili sme spolu veľa krásneho. Zbožňoval som, keď si mi rozprávala príbehy, po ktorých som bol často na smrť vydesený. Vedela si, že napriek moču v posteli to nakoniec zvládnem. Mala si pravdu a len vďaka tomu som tým, kým som. Vždy si vedela, čo je pre mňa najlepšie.

Tak ako keď si mi pomáhala pri hľadaní priateliek. Pri každej jednej jednej z nich. Martina, Miška, Miška, Monika, Martina, Maja, Miriam, Marika, Mirka a aj tá nešťastná Marcela. Pri všetkých si ma kryla, keď ľudia začali klásť divné otázky a moje priateľky sa objavili vo večerných správach. Niekedy sa sám seba pýtam prečo si mi nepomohla aj pri Marcele. Prečo si nechala tých ožratých puberťákov aby nás videli? PREČO?!

Asi si usúdila, že pre mňa neexistuje dosť dobré dievča. Určite. Veď si vždy vedela čo je najlepšie. Aj keď si ma tým vlastne zabila. Chcem žiť. Nechcem zomrieť. Prečo ma nútiš zomrieť? Toto matky svojim synom nerobia. Si vôbec moja matka? Musíš byť ... inak by som nemusel ísť do domova. Najprv si sa o mňa nepostarala a teraz si ma zabila. Vieš čo mami? Nenávidím Ťa. Za to, že nemôžem žiť ďalej ako ostatní. Za to, že si mi zo života nechala len 25 rokov a zvyšok si mi vzala.

Neznášam to aká si tmavá a bezfarebná. Aká si chladná. A takisto nenávidím to, že si to uvedomujem až teraz. Neskoro. Ktovie ako som mohol žiť keby som Ťa nepoznal. Keby si sa k svojmu dieťaťu nepriznala. Dnes mi nič nehovor, nechaj môj spánok nech je bezsenný. Toto je moje posledné prianie Tebe.

Nájdi si iné dieťa, o ktoré sa budeš starať. Snáď lepšie ako o mňa. Mňa zajtra posadia na kreslo a už sa nikdy neporozprávame. Len nezabudni, že si pre mňa svoje čaro už naveky stratila, aj keď sa citov k Tebe nestihnem úplne zbaviť.

Buď dobrá, mami. Buď dobrá, noc.



--------------------------------------------------------

Snáď sa Ti tento pokus o voľačo páčil drahá čitateľka/drahý čitateľ. Ak áno určite mi daj vedieť, keďže písanie takýchto vecí ma celkom baví.

Vidíme sa snáď o týždeň.
Áhoj?