Nikdy viac? Snívaj ďalej. [poviedka?]

14. července 2015 v 12:32 | womm |  Poviedky/Básne
Ostré pípanie ma prinútilo otvoriť oči. To bude zasa raz deň. V hlave mi treští ako v raziarni na euromince a mám pocit, že sa o chvíľu zosypem ako svetová ekonomika. Snažím sa spomenúť si, čo sa mi to sakra snívalo, ale bezvýsledne. Keď konečne usúdim, že je čas vstávať, odšuchcem sa do kúpeľne len na to, aby som uvidel v zrkadle podivné stvorenie, ktoré sa zo mňa za noc stalo. Strapaté vlasy, zlepené oči a na tvári odtlačok od perín. Tak ako vlkolaci, aj ja sa musím premeniť späť do spoločnosťou prijateľnej podoby. Vleziem do sprchy a cítim ako sa zo mňa stáva nový človek. Nikdy by som si nebol pomyslel, že niečo tak životodarné môže existovať. Malé kvapky horúcej vody hrajú sólo na mojom tele miesto bicích a ja sa znova cítim celistvý. Chtiac, vlastne absolútne nechtiac, zastavím prúd vody a bosými chodidlami stúpim na studenú podlahu. Rýchlo sa osuším, učešem, umyjem si zuby a utekám do svojej izby, kde sa oblečiem. Schytím batoh a utekám do školy.

Mestská hromadná doprava je plná ľudí ako každé ráno. Ako sardinky v konzerve. Hneď, ako mi hlavou prebleskne táto myšlienka sa porozhliadnem a uvedomím si, že sardinky vlastne sme. A ten pán stojaci vedľa mňa tak dokonca aj páchne. Super. Na tretej zastávke od môjho milovaného bydliska nastúpi do autobusu konečne niekto známy. Maťo. Spoluštudent a kamarát. "Nazdááár!", potľapká ma po pleci. "Ako sa darí?" Zdvorilá konverzácia pokračuje, až kým nepadne otázka, o ktorej obaja vieme, že príde, tak ako príde na ďalšej zastávke ďalší člen partie. "Ááá pozeral si sa na ten projekt čo som Ti včera poslal?" Samozrejme, že som sa pozrel. Jeho oči sa rozžiarili ako vianočné svetielka na supermarketoch v polovici novembra, ale to už nastúpil Fero. Dostalo sa mi slabého úderu pod rebrá. "Nazdar lemry!", povedal podávajúc si ruku s Maťom. "Ideme po škole niekam?" Myšlienka na takúto sociálnu interakciu ma desila, a teda som v duchu vyslovil tichú modlitbu k všetkým božstvám sveta.

Dotrepali sme sa do školy. Prednášky a cviká ubiehajú rýchlosťou slimáka plaziaceho sa solivarom. Zápočtová písomka. Rebeka a Iva sa nevedia dohodnúť, ktorá si ku mne sadne. Ts... puberta asi s mojim vzhľadom narobila hotové zázraky. Ťažký súboj nakoniec vyhrala Iva a písomka sa mohla začať.
"Aká je odpoveď na 3ku?"
"A."
"5ku?"
"E."
V takomto duchu táto písomka niesla, až kým som nezistil, že sám nestíham test dokončiť. Na jej ďalšie otázky som nereagoval a napriek jej otravnosti som sa snažil sústrediť sa na svoj hárok. Teda aspoň kým som na svojom stehne neucítil jej ruku. Bolo rozhodnuté. Na konci som odovzdal len polovicu písomky, tak ako aj Iva.

Moje modlitby nevyslyšalo žiadne z božstiev, ktoré som v autobuse prosil, a teda nás Fero všetkých vytiahol po škole von. Všetci pivo, ja malinovka. Nad tretím pohárom malinovky mi už padá hlava. Možno ma tak unavil zdanlivo nekonečný pohyb ručičiek hodín nad barom, možno je aj tá malinovka na mňa prisilná.
"Môžeš na chvíľu?", cítim zaťahanie za rukáv. Iva ... čo môže chcieť? Vychádzame von z podniku. Je fajn sa nadýchnuť niečoho iného ako cigaretového dymu. "Ďakujem za pomoc s písomkou.", hovorí približujúc sa ku mne. "Nie je začo.", odpovedám mierne vyplašeným hlasom. "Vieš ... Maťo hovoril, že si mu pomáhal s projektom..." A je to tu. Tento krátky záblesk zdravého rozumu zmizol asi tak rýchlo, ako ilúzie o peknom dni pri rannom nástupe do MHD. Vyparil sa v obláčiku Ivinho horúceho dychu, ktorý som cítil na svojej tvári. "Pošli mi to na mail." Usmiala sa a pobozkala ma na pery. "Ďakujem.", prehodila ponad plece, ktoré sa hýbalo smerom k vchodu do podniku.

Keď sa konečne stretnutie priateľov školy skončilo, dorazil som domov a v mailovej schránke som si našiel správu od Ivy. Kratšia ručička mojich nástenných hodín sa rozhýbala a zastala až o pekných pár krokov ďalej. Počas jej cesty som ešte zadarmo vo vernostnom balíku obdržal ešte tri telefonáty nasledované e-mailovými správami od volajúcich kamarátov. Keď som konečne prstami do klávesnice vyťukal sprievodnú správu k poslednému zo štyroch dnešných mailov, ručička doputovala a skončila na veľmi nelichotivom mieste, Bez váhania sa vrhám do postele.

Ostré pípanie ma prinútilo otvoriť oči. To bude zasa raz deň. V hlave mi treští ako na vlakovom nádraží a mám pocit, že sa o chvíľu zosypem ako pubertiakove nádeje pri pohľade na dve čiarky tehotenského testu. Keď konečne usúdim, že je čas vstávať odšuchcem sa do kúpeľne, len aby ... Čo to do riti ... Pozerám sa na niečo, čo sa na mňa podobá iba minimálne, ale aj tak viem, že som to ja. Až na to, že z pravého ucha mi odkvapkáva hnis a s odporným *čľap* dopadá na dlaždice. Žltý pramienok sa tiahne po mojom týždňovom strnisku, ktoré obklopuje aj dva uhľovo čierne polorozpadnuté laloky visiace pod mojim nosom. Zdesene dvíham ruky k vlastne tvári, no miesto prstov sa jej dotknem iba pahýľmi zanechávajúcimi krvavé šmuhy. Mám pocit, že najspodnejšie rebro vytŕčajúce zo zvyškov môjho trupu, ktorému okrem iného chýba aj značná časť pleca, je už iba na dokreslenie scenérie. Pri pohľade na moje zničené torzo mi kúsok hnisu kvapne do diery v stehne. Telom mi prechádza triaška. Len jemnučká ... a všeovládajúca. Tak ako sa moje telo nedokáže pohnúť, tak ja nedokážem zastaviť splašené myšlienky narážajúce do stien mojej lebky. Pomaly cítim ako sa z nezapadajúcej čínskej skladačky stáva profesionálne vyrobené puzzle. Rozumiem. Absolútne všetkému. Pomaly sa dotiahnem do sprchy a pustím na seba horúcu vodu. Nikdy viac. Napriek všetkému viem, že tá myšlienka o chvíľu vyprší. Už je to tu. Do zvuku tečúcej vody sa pomaly asi isto vkráda pravidelné pípanie. Skloním hlavu a čakám až ...

Ostré pípanie ma prinútilo otvoriť oči. To bude zasa raz deň. V hlave mi treští ako v raziarni na euromince a mám pocit, že sa o chvíľu zosypem ako svetová ekonomika. Snažím sa spomenúť si, čo sa mi to sakra snívalo, ale bezvýsledne...


-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdravím Ťa drahá čitateľka/drahý čitateľ.
Netuším čo má toto byť, ale stalo sa. Asi by som mal písať vo veľmi neskorých nočných hodinách, lebo to dopadá takto. Ak sa Ti tento divný kúsok tvorby pozdáva daj mi vedieť hodnotením, lajkom, alebo komentárom. Ak ma chceš sledovať Použi RSS, Odber noviniek mailom (v menu), Bloglovin' ( odkaz tiež v menu), alebo Fanpage na FB (Čuduj sa svete.. odkaz tiež v menu). Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že som Ťa nejakým spôsobom pobavil.
Dobrú noc a krásne sny.
Ahoj?
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sayuri sayuri | 14. července 2015 v 13:37 | Reagovat

mám rada veci, ktorým nie tak celkom rozumiem a môžem si domyslieť, čo sa vlastne stalo, takže mne sa to páčilo :)

2 stuprum stuprum | 15. července 2015 v 13:16 | Reagovat

Myslel jsem, že se měnís v netvora. :D Jinak od Ivy bych si nechal říct.

3 thedreamwalker thedreamwalker | Web | 15. července 2015 v 14:50 | Reagovat

to je skoro ako Inception a Premena od Kafku dohromady!! :-D  :-D
inak je to super napisane, rozhodne by som si rada precitala viac :)

4 userka userka | E-mail | Web | 15. července 2015 v 20:32 | Reagovat

Tak takhle ty píšeš písemky :) A jak to, žes nás tímhle změněným designem ochudil o svou fotku? :)
Ta první část byl taky sen, anebo se takhle děsivě probouzíš?

5 womm womm | E-mail | Web | 15. července 2015 v 22:08 | Reagovat

[1]:Som rád :3

[2]:Nemení sa vekom každý človek na netvora? :-P A Iva

[3]:Nenapadlo ma to, ale keď sa na to pozerám spätne tak máš v podstate pravdu :-D  Rád napíšem viac ;-)

[4]:No rozhodol som sa, že je zbytočné potencionálnych čitateľov plašiť svojim zjavom :-D

Možno bolo predsalen fajn tam napísať, že sa jedná o fikciu :-D Ja fakt nie som typ človeka, ktorý by sa nechal využívať. :-D

6 Elie Elie | E-mail | 21. července 2015 v 12:52 | Reagovat

Nechce se mi napsat obyčejné "zajímavá povídka", ale je zajímavá, no možná trochu psycho. Všichni milujeme ty Netvory v nás :)

7 womm womm | E-mail | Web | 1. srpna 2015 v 23:38 | Reagovat

[6]: Tie milujeme najviac :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama