Červenec 2015

Tvoje Strašidlo

29. července 2015 v 22:07 | womm |  Poviedky/Básne
Keď z dňa vytratí sa všetka žiara
Keď vo vzduchu je cítiť chlad
Keď rosou pokrytá je tráva
Čaká Ťa verný kamarát.

Som s Tebou celý život
Žalovanie rodičom si dávno vzdala
Strašidlá vraj nejestvujú
To by si sa teda čudovala.

Kašli už na počítač a poď do postele
Zakričať mám chuť
Pravidlá našej lásky sú však jasné
Kým nespíš, ani hnúť!

Periny šuštia a dosky vŕzgajú
Ledva sa držím skrytý
Neviem sa dočkať kedy sa Ťa dotknem
Len ja a nikto iný.

Dych sa Ti ustáli, pohyb ustane
Prichádza môj čas
Vyleziem zo skrýše, a hneď som pri Tebe
Noc je len pre nás.

Keď mesiac zmizne a príde slnko
Keď čvirikanie ruší Ti Tvoj spánok
Keď píšem tejto básne posledný riadok
Lúčim sa, Tvoje strašidlo.


produktivita vs. pôžitkárstvo

19. července 2015 v 19:29 | womm |  Názory/Úvahy
Bonjour drahá čitateľka/drahý čitateľ!

Desiatnik WOMM sa hlási do služby! Prečo desiatnik? Lebo rád desiatujem. Prečo sa hlásim do služby? Netuším. Každopádne som tu a pripravený niečo napísať. Nad tým, o čom budem písať dnes, som sa zamýšľal už veľmi veľa krát. Asi to najlepšie uvediem, ak použijem ako príklad seba samého.

V minulosti a aj v poslednom čase som dosť veľa času venoval počítačovým hrám. Za mlada to bol najmä World of Warcraft, teraz to je Path of Exile. Už síce netrávim pri hraní 8 a viac hodín denne, ale aj tak to nejaký čas je. Keď som prvýkrát vážnejšie sekol s hraním, došlo mi, že všetko, čo som mal na konci toho rok a pol trvajúceho obdobia vo svete Warcraftu, bola postavička. Postavička, ktorá ani nebola postavičkou, ale postupnosťou bitov na nejakom veľkom serveri plnom ďalších "postavičiek". Virtuálne kamarátstva skončili a neostalo nič. Nadobudol som presvedčenie, že hranie hier ako záľuba nemá zmysel.

A tu sa dostávame k dnešnej téme. Zmysluplné/nezmysluplné trávenie času.
*Autor nasadzuje profesorský hlas.*
Obr. 1 Neviem prečo mám na hlave to čo tam je .... nevadí. Aspoň mám peknú červenú kravatu.

Neviem sa rozhodnúť, či je väčšia sviňa život alebo smrť. Keby som bol učiteľ literatúry povedal by som, že kým žijeme, celý čas nad nami ako Damoklov meč visí smrť. Netušíme kedy ten meč spadne. A keď spadne, myslím, že my už nebudeme schopní preťať žiaden Gordický uzol. Preto toho potom v živote dokázať čo najviac! Samozrejme! Produktivita víťazí! Hotovo, koniec článku, natrite mi niekto chleba maslom a masírujte mi plecia!
Obr.2 Autor nedosahuje v tvorbe inšpiratívnych výrokov úroveň expertov na sockárskych sociálnych sieťach.

Keď sa človek za niečím stále ženie, neužije si podľa mňa život. Taký život je dobrý asi ako kakaovník bez kakaa. Nutella bez orechov. Poľská kuracina bez antibiotík. WOMM bez sexappealu. Proste sa to dá zniesť, ale už to nie je ono. V mojich očiach je to proste hlúposť. Vo svete je toho strašne veľa a strašne veľa vecí je fakt dobrých. Prečo vkuse robiť to isté? Radšej si užiť viacero rôznych vecí, nie? A prečo sa vkuse stresovať a náhliť? Chýba mi v tom nejaký zmysel.
Všetko v predošlom odseku je síce pekné, ale neodpovedal som na otázku či teda vyhráva skôr pôžitkárstvo. U mňa áno. Prečo? Jednoducho preto, že to zapadá do mojej teórie o zmysle života, ktorej verím a ktorú som spísal TU. Pre menej čítania chtivých to zhrniem takto : zmyslom života je podľa mňa, prežiť ho čo najkrajšie.

No dobre, ale ako iste vieš, svet sa netočí len okolo Teba "pán" WOMM. Je nejaké všeobecné riešenie tejto dilemy?

Obávam sa, že nie. *Autor na čitateľa hľadí smutnými očami psa, ktorému práve zobrali poštárovu nohu, a v pozadí hrá smutná hudba pri ktorej Van Damme rozťahoval nohy medzi dvoma kamiónmi.* Počas tejto úvahy som vlastne ľudí rozdelil na dva typy. Škoda je, že jedincov, ktorí do nich spadajú je v skutočnosti málo. Ľudia by proste nezniesli, ak by sa o nich uvažovalo jednoducho, a teda je väčšina ľudí niekde medzi týmito dvoma extrémami. Čo nepraje našej "vedeckej" činnosti.

Ako to teda zabaliť? Ja som dospel k názoru, že nech človek robí čo chce, kým ho to teší, a teda to robí jeho život krajším, nie je to vôbec strata času. Samozrejme nepočítame s trestnou a inou zlou činnosťou, lebo ani človek, ktorý robí praženicu nepočíta so salmonelou.

A sme na konci drahá čitateľka/drahý čitateľ. Ak sa Ti toto moje zmätočné uvažovanie páčilo daj mi vedieť hodnotením, lajkom alebo komentárom. Ak ma chceš sledovať (nie doslova O.o ) tak v menu je možnosť odoberať novinky mailom, odkaz na Bloglovin' a aj na FB fanpage. Ďakujem za dočítanie až do konca.

Prevláda u Teba produktivita alebo pôžitkárstvo? Daj mi vedieť v komentároch.

Ja idem zas robiť niečo úplne neproduktívne. :P
Ahoj?

Nikdy viac? Snívaj ďalej. [poviedka?]

14. července 2015 v 12:32 | womm |  Poviedky/Básne
Ostré pípanie ma prinútilo otvoriť oči. To bude zasa raz deň. V hlave mi treští ako v raziarni na euromince a mám pocit, že sa o chvíľu zosypem ako svetová ekonomika. Snažím sa spomenúť si, čo sa mi to sakra snívalo, ale bezvýsledne. Keď konečne usúdim, že je čas vstávať, odšuchcem sa do kúpeľne len na to, aby som uvidel v zrkadle podivné stvorenie, ktoré sa zo mňa za noc stalo. Strapaté vlasy, zlepené oči a na tvári odtlačok od perín. Tak ako vlkolaci, aj ja sa musím premeniť späť do spoločnosťou prijateľnej podoby. Vleziem do sprchy a cítim ako sa zo mňa stáva nový človek. Nikdy by som si nebol pomyslel, že niečo tak životodarné môže existovať. Malé kvapky horúcej vody hrajú sólo na mojom tele miesto bicích a ja sa znova cítim celistvý. Chtiac, vlastne absolútne nechtiac, zastavím prúd vody a bosými chodidlami stúpim na studenú podlahu. Rýchlo sa osuším, učešem, umyjem si zuby a utekám do svojej izby, kde sa oblečiem. Schytím batoh a utekám do školy.

Mestská hromadná doprava je plná ľudí ako každé ráno. Ako sardinky v konzerve. Hneď, ako mi hlavou prebleskne táto myšlienka sa porozhliadnem a uvedomím si, že sardinky vlastne sme. A ten pán stojaci vedľa mňa tak dokonca aj páchne. Super. Na tretej zastávke od môjho milovaného bydliska nastúpi do autobusu konečne niekto známy. Maťo. Spoluštudent a kamarát. "Nazdááár!", potľapká ma po pleci. "Ako sa darí?" Zdvorilá konverzácia pokračuje, až kým nepadne otázka, o ktorej obaja vieme, že príde, tak ako príde na ďalšej zastávke ďalší člen partie. "Ááá pozeral si sa na ten projekt čo som Ti včera poslal?" Samozrejme, že som sa pozrel. Jeho oči sa rozžiarili ako vianočné svetielka na supermarketoch v polovici novembra, ale to už nastúpil Fero. Dostalo sa mi slabého úderu pod rebrá. "Nazdar lemry!", povedal podávajúc si ruku s Maťom. "Ideme po škole niekam?" Myšlienka na takúto sociálnu interakciu ma desila, a teda som v duchu vyslovil tichú modlitbu k všetkým božstvám sveta.

Dotrepali sme sa do školy. Prednášky a cviká ubiehajú rýchlosťou slimáka plaziaceho sa solivarom. Zápočtová písomka. Rebeka a Iva sa nevedia dohodnúť, ktorá si ku mne sadne. Ts... puberta asi s mojim vzhľadom narobila hotové zázraky. Ťažký súboj nakoniec vyhrala Iva a písomka sa mohla začať.
"Aká je odpoveď na 3ku?"
"A."
"5ku?"
"E."
V takomto duchu táto písomka niesla, až kým som nezistil, že sám nestíham test dokončiť. Na jej ďalšie otázky som nereagoval a napriek jej otravnosti som sa snažil sústrediť sa na svoj hárok. Teda aspoň kým som na svojom stehne neucítil jej ruku. Bolo rozhodnuté. Na konci som odovzdal len polovicu písomky, tak ako aj Iva.

Moje modlitby nevyslyšalo žiadne z božstiev, ktoré som v autobuse prosil, a teda nás Fero všetkých vytiahol po škole von. Všetci pivo, ja malinovka. Nad tretím pohárom malinovky mi už padá hlava. Možno ma tak unavil zdanlivo nekonečný pohyb ručičiek hodín nad barom, možno je aj tá malinovka na mňa prisilná.
"Môžeš na chvíľu?", cítim zaťahanie za rukáv. Iva ... čo môže chcieť? Vychádzame von z podniku. Je fajn sa nadýchnuť niečoho iného ako cigaretového dymu. "Ďakujem za pomoc s písomkou.", hovorí približujúc sa ku mne. "Nie je začo.", odpovedám mierne vyplašeným hlasom. "Vieš ... Maťo hovoril, že si mu pomáhal s projektom..." A je to tu. Tento krátky záblesk zdravého rozumu zmizol asi tak rýchlo, ako ilúzie o peknom dni pri rannom nástupe do MHD. Vyparil sa v obláčiku Ivinho horúceho dychu, ktorý som cítil na svojej tvári. "Pošli mi to na mail." Usmiala sa a pobozkala ma na pery. "Ďakujem.", prehodila ponad plece, ktoré sa hýbalo smerom k vchodu do podniku.

Keď sa konečne stretnutie priateľov školy skončilo, dorazil som domov a v mailovej schránke som si našiel správu od Ivy. Kratšia ručička mojich nástenných hodín sa rozhýbala a zastala až o pekných pár krokov ďalej. Počas jej cesty som ešte zadarmo vo vernostnom balíku obdržal ešte tri telefonáty nasledované e-mailovými správami od volajúcich kamarátov. Keď som konečne prstami do klávesnice vyťukal sprievodnú správu k poslednému zo štyroch dnešných mailov, ručička doputovala a skončila na veľmi nelichotivom mieste, Bez váhania sa vrhám do postele.

Ostré pípanie ma prinútilo otvoriť oči. To bude zasa raz deň. V hlave mi treští ako na vlakovom nádraží a mám pocit, že sa o chvíľu zosypem ako pubertiakove nádeje pri pohľade na dve čiarky tehotenského testu. Keď konečne usúdim, že je čas vstávať odšuchcem sa do kúpeľne, len aby ... Čo to do riti ... Pozerám sa na niečo, čo sa na mňa podobá iba minimálne, ale aj tak viem, že som to ja. Až na to, že z pravého ucha mi odkvapkáva hnis a s odporným *čľap* dopadá na dlaždice. Žltý pramienok sa tiahne po mojom týždňovom strnisku, ktoré obklopuje aj dva uhľovo čierne polorozpadnuté laloky visiace pod mojim nosom. Zdesene dvíham ruky k vlastne tvári, no miesto prstov sa jej dotknem iba pahýľmi zanechávajúcimi krvavé šmuhy. Mám pocit, že najspodnejšie rebro vytŕčajúce zo zvyškov môjho trupu, ktorému okrem iného chýba aj značná časť pleca, je už iba na dokreslenie scenérie. Pri pohľade na moje zničené torzo mi kúsok hnisu kvapne do diery v stehne. Telom mi prechádza triaška. Len jemnučká ... a všeovládajúca. Tak ako sa moje telo nedokáže pohnúť, tak ja nedokážem zastaviť splašené myšlienky narážajúce do stien mojej lebky. Pomaly cítim ako sa z nezapadajúcej čínskej skladačky stáva profesionálne vyrobené puzzle. Rozumiem. Absolútne všetkému. Pomaly sa dotiahnem do sprchy a pustím na seba horúcu vodu. Nikdy viac. Napriek všetkému viem, že tá myšlienka o chvíľu vyprší. Už je to tu. Do zvuku tečúcej vody sa pomaly asi isto vkráda pravidelné pípanie. Skloním hlavu a čakám až ...

Ostré pípanie ma prinútilo otvoriť oči. To bude zasa raz deň. V hlave mi treští ako v raziarni na euromince a mám pocit, že sa o chvíľu zosypem ako svetová ekonomika. Snažím sa spomenúť si, čo sa mi to sakra snívalo, ale bezvýsledne...


-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdravím Ťa drahá čitateľka/drahý čitateľ.
Netuším čo má toto byť, ale stalo sa. Asi by som mal písať vo veľmi neskorých nočných hodinách, lebo to dopadá takto. Ak sa Ti tento divný kúsok tvorby pozdáva daj mi vedieť hodnotením, lajkom, alebo komentárom. Ak ma chceš sledovať Použi RSS, Odber noviniek mailom (v menu), Bloglovin' ( odkaz tiež v menu), alebo Fanpage na FB (Čuduj sa svete.. odkaz tiež v menu). Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že som Ťa nejakým spôsobom pobavil.
Dobrú noc a krásne sny.
Ahoj?

(Anti)návod na vzťahy

1. července 2015 v 20:21 | womm |  Názory/Úvahy
Buď pozdravený ľud čitateľský!

Konečne sa mi podarilo umlčať svojho racionálneho protivníka, ktorý spolu so mnou obýva túto ryšavú hlavu. Teraz ja, krajší, múdrejší a talentovanejší WOMM zostúpim zo svojho trónu úžasnosti a ukážem Ti ako to v živote naozaj funguje. Čo si vezmem na mušku? Niečo, čo v rámci života postihne každého. Vzťahy.

Ako Ti teda poradím? Veľmi jednoducho. Zostavil som pre Teba zoznam desiatich jednoduchých rád, ktorými sa stačí riadiť pre najkrajší a najtrvácnejší vzťah na svete. Mali by sme sa do toho pustiť, pretože čas môže byť dnes problémom, keďže neviem kedy sa racionálny WOMM spamätá z tej rany panvicou.

1. Keď si budeš hľadať partnera/partnerku, jednoznačne zvažuj len toho, kto sa o Teba začne zaujímať až keď spomenieš dobrú pracovnú pozíciu/veľký majetok. Tak vieš, že hľadá iba kvalitu a nechce hocikoho z ulice.
2. Viď článok racionálneho WOMMa a ignoruj záver, kde všetky tie skvelé veci vyvracia. Klikni SEM.
3. Nikdy, až do prípadnej svadby, danému človeku nič nezaplať v žiadnom podniku. Nikdy nevieš či Ťa nakoniec neopustí. Za tie peniaze si potom môžeš kúpiť napríklad aj kartón .... vajec . Jediné, na čo musíš míňať, sú darčeky, lebo tie sú povinné. To už ale zasahuje do ďalšieho bodu.
4. Tomu druhému kupuj darčeky vždy iba ak musíš (rozumej : narodeniny, meniny, výročia). Ešte by si zvykol na prekvapenia a Ty by si potom musela/musel míňať ešte viac.
5. Nikdy sa s tým druhým nebav o vážnych problémoch týkajúcich sa vášho vzťahu. Dvaja ľudia, ktorí spolu chcú žiť si predsa musia rozumieť bez takýchto rozhovorov.
6. Neprispôsobuj sa. Keď sa zamyslíš, tak ten druhý by Ťa predsa mal milovať presne takú/takého aká/aký si. Nech sa zmení on/ona. (To bolo sakra veľa lomiek v jednom bode. Možno by bolo na čase zmeniť spôsob určovania pohlavia v týchto článkoch. Keď dopíšem, isto to spomeniem tomu racionálnemu. )
7. Nedávaj tomu druhému najavo, že ho miluješ. Ten fakt je presne ako vyrážka na čele. Každý vie, že tam je, ale nikto o ňom nehovorí.
8. Tomu druhému určite nebude vadiť ak mu sem tam zahneš a privíta to s radosťou. Aspoň vie, že o Teba stále musí bojovať.
9. Nezoznamuj sa s nikým s jej/jeho rodiny. Čo ak sa náhodou rozídete? Vidieť Ťa môžu až na svadbe. Vtedy si už za vodou.
10. Sex je .... a sakra.

*Na sekundu zavládne ticho, ktoré je prerušené tupým zvukom úderov imaginárnej panvice. Opäť ticho. Približujúce sa kroky.*
Zdravím drahá čitateľka/drahý čitateľ. Dúfam, že ten pako to totálne nedohnojil. Daj mi sekundu.
*Autor si číta to, čo napáchala jeho horšia polovička. *

No. Tak toto dokážem zachrániť iba jediným spôsobom. Drahá čitateľka, drahý čitateľ. Mám pre Teba jedinú skutočnú radu v celom tomto článku. Ak si sa v niečom z tých bodov, ktoré napísal môj prudko inteligentný náprotivok, našla/našiel, možno by si mala/mal zvážiť zmenu svojho správania pre dobro Teba aj Tvojej polovičky. Tento článok by sa v podstate teda mal premenovať 10 9 vecí, ktoré NErobiť vo vzťahu.

Myslím, že asi bude najlepšie tento chaotický článok ukončiť hneď teraz a zamedziť tak ďalším dezinformáciám. PREHLÁSENIE : Autor nie je schizofrenik ani nič podobné, iba mal chuť napísať niečo stupídne... to sa mu aj podarilo. Snáď len v pozitívnom slova zmysle. Jo.
Ak sa Ti tento divný výtvor pozdával, môžeš ma odmeniť komentárom, hodnotením, lajkom alebo zdieľaním na sociálnych sieťach. Možno sa bude páčiť aj ďalším. Ak chceš môj blog sledovať pravidelne môžeš použiť RSS, FANPAGE, odber noviniek mailom dole v menu alebo Bloglovin' (linky na Bloglovin' a FANPAGE sú v menu).

Ako by si poradila/poradil ľudom Ty na mieste neracionálneho WOMMa? Daj mi vedieť v komentároch.

Potrebujem spať. Idem spať.
Ahoj?