Březen 2015

Radosti života

22. března 2015 v 17:52 | womm |  Názory/Úvahy
Zdrastvuj drahá čitateľka/drahý čitateľ!

Keď už mám dnes tak extrémne produktívny deň, rozhodol som sa, že by možno bolo fajn aj niečo napísať. Začnime pozitívne : ŽIJEM. (Oukej, tak pozitívne ako pre koho :D) A keď sme začali pozitívne, možno by sme mohli v takej nálade pokračovať, nie?
*Autor sa prehrabne vo svojej majestátnej hrive a hlboko sa zamyslí.*
Môžme.

Život často býva menej príjemný ako by sa nám páčilo.(Strašne pozitívne … ) Niektoré problémy môžeme považovať za malicherné. Človek môže zjesť vlašský šalát po záručnej lehote, môže zmeškať autobus, alebo ho okoloidúce auto ošpliecha. Jeden by si povedal, že tie veci nie sú tak zlé. A teraz : človek šiel na pracovný pohovor. Nielenže kvôli zmeškanému spoju prišiel neskoro ale prišiel aj nie príliš dobre oblečený, keďže jeho oblek skončil zablatený. Vďaka tomuto ho nevzali do práce a keď bude večer doma nadávať na život, bude to na záchode kvôli vlašáku. Celkom blbé, nie? :)

(Obr. 1 Gragické znázornenie vzťahu náhody a človeka, alebo : Autor regresoval späť do detstva a aj to tak vyzerá. #nahoda_je_svina)

Často si myslíme, že čím je človek mladší, tým su jeho problémy malichernejšie. Áno, to síce je pravda, ale len z nášho pohľadu. Pre daného človeka sú tie veci dôležité a majú naňho podobný vplyv, ako oveľa závažnejšie problémy na dospelého. Môže sa kvôli nim trápiť do rovnakej miery, čo mu značne môže znepríjemniť život. V tomto prípade je kľúčom empatia.
Treba povedať, že nie všetko, aj keď tomu ťažko veriť, sa točí okolo kelímkových polotovarov a písomiek z biológie. Sú aj vážne problémy. Také ,o ktorých sa nepatrí žartovať ,a teda to ani ja robiť nebudem.
Anyways … o zmysle života som sa už bavil v TOMTO článku, a teda len dodám, že podľa mňa je zmyslom života, prežiť ho čo najkrajšie. Na to naväzuje hlavná myšlienka tohto výtvoru.

Keď sa niekto pozrie na život (Autor priznáva, že aj on by to pred pár rokmi tvrdil.), môže povedať, že život je množina problémov. Ja hovorím, že je to množina problémov a radostí.

Kam týmto autor mieri?
K tomu, že kým to človek zvláda, mal by v živote vidieť niečo pozitívne. Ja viem, znie to gýčovo , ale je to pravda. V dnešnej dobre sa často ľudia pochovajú v negatívach natoľko, že nič iné nevidia. O čom je potom tá existencia?

(Obr. 2 *Autor sa hrdo tľapká po pleci a krúti hlavou nad svojou genialitou*)



V podstate je mojim odporúčaním, drahá čitateľka / drahý čitateľ, je nežiť život, akoby ho bolo treba len vydržať a potom zomrieť. Nie je to tak.
Rob čo Ťa baví, užívaj si čo máš a čo nemáš získaj. Nauč sa tešiť sa aj z malých vecí, lebo prúserov je veľa, ale Nobelovku nedostaneš každý deň. Inak povedané, ak si všímaš len veľké úspechy, prúserov bude určite oveľa viac. Dopraj si, oddychuj, a teš sa zo všetkého dobrého. Prečo? Lebo človek, ktorý sa usmieva, je krajší. :)

Pre inšpiráciu uvediem pár mojich radostí :
1. Zelený čaj s medom

Mňam. Keby nebolo neskoro v noci, hneď by som si pripravil hrnček toho lahodného, srdce hladiaceho, moku. Vrelo odporúčam. Mne osobne, dokáže úplne zlepšiť deň.

2. Hudba

Čakáš na autobus? Hudba. Sedíš v čakárni? Hudba. Chceš si oddýchnuť? Hudba. Čítaš blog, kde sa nejaký 20ročný sopel snaží hovoriť o živote? Hudba...

3. Pizza

Mysím, že netreba vysvetľovať.

4. Blog

Teší ma tvoriť a sledovať či sa moje výtvory ľuďom páčia. Ak sa pozrieš na dátum vydania tohto a predošlého článku, zistíš, že toto potešenie si nedoprajem príliš často...

5. Nepreplnená MHDčka

Vždy poteší. Treba vedieť oceniť, že na Tebe nie sú natačené 2 staršie pani, 1 študent a 1 robotník...

Anyways … takým posolstvom, ktoré by mal tento článok odovzdať, je to, že treba vnímať pozitíva aspoň tak, ako negatíva. Lebo keď sa človek usmieva, je krajší :) Odporúča to 10/10 zubných lekárov.

Toto by bol môj pohľad na pozivizmus a negativizmus v živote človeka. Ak sa Ti toto čítaníčko páčilo a chceš ma odmeniť urob tak lajkom, hodnotením, alebo zdieľaním na sociálnych sieťach. Ak chceš sledovať kedy sa mi zas uráči niečo napísať je tu pre Teba FANPAGE.

Ako si na tom s vnímaním pozitív v živote Ty? Daj mi vedieť v komentároch.

Ja idem spať, lebo už je neskoro a padajú mi oči.
Ahoj?

WOMM a študentský život #1

1. března 2015 v 11:16 | womm |  Poviedky/Básne
Ahoj krásna stvora/krásny stvor!
Ďakujem, že napriek tomu, že som autorom plodný sťa jabloň po zásahu bleskom, si sa sem doklikala /doklikal. Škola je v plnom prúde a vyzerá to najťažší semester zatiaľ, takže maj prosím strpenia. (Autor sa pozastaví sa nad tým, že jediný, komu jeho (ne)aktivita nie je u riti, je zrejme on sám, ale obetuje zdravý rozum pre pátos.) Nad námetom tohto článku som príliš nedumal. Je to jednoduché. Rád by som sa pokúsil zachytiť rôzne aspekty študentského života vo veršoch. V nadnesených veršoch. Prečo? Pretože študenti radi zveličujú rozprávanie o "študentskom živote" a aj to som sa tu chcel pokúsiť zachytiť. Tak sa pozrime na to, ako to dopadlo.

Študentská

Je deväť hodín ráno a vskazuvziaty budík zazvonil,
Keď sa už šiesty krát na posteli prevalil,
Študent! Krásny s perinou na tvári odtlačku,
Svojou stŕpnutou rukou vybral zatáčku,
A telefón mobilný prestal lámať ticho.

Kefka sa trie o sklovinu a červené oko do zrkadla hľadí,
Vidí tam študenta, no chmúrneho v tvári,
Líca od pasty, aj majster tesár občas utne sa,
Obliecť sa, napiť sa a z ospalca rázom stane sa,
človek pripravený na nový deň.

Vrany prelietajú odnášajúc so sebou aj minúty a hodiny,
Prekonal nástrahy dnešného dňa, teraz je ospalý.
Spánok však nie je z pudov najvýraznejší, ešte je tu hlad,
a keď mikrovlnka odoženie z jedla všetok chlad,
naplní sa bojujúceho tráviaci aparát.

Po splnení povinností na doma, klávesnica horí
a ak hlásili vysoký záťažový stupeň, aj hlava bolí.
Ide za priateľmi, zdrojom všetkých blbín,
Problémy sa strácajú do čiernych hlbín,
hrnčeka s čajom.

Slnko už dávno ušlo a prenechalo oblohu mesiacu,
Z keramickej misky chlípe instantnú polievku,
Premýšľa čo má preňho osud prichystané zajtra,
Teraz keď sa mu celý deň zdá ako chvíľa krátka,
Odoberá sa neskoro v noci do perín.

Drahá čitateľka/ drahý čitateľ. Netuším čo je toto za literárne teleso, ale viem, že veci v tejto básni nie je všetko a život na výške je celkovo veľmi príjemná skúsenosť. Každopádne toto bol môj pokus o báseň na túto tému a plánujem ešte písať, aj keď už nie báseň (Preto ten názov). Ak sa Ti toto divné niečo, čo som vytvoril páčilo, a chceš ma odmeniť/potešiť nechaj mi hodnotenie, lajk alebo ma zdieľaj na sociálnych sieťach. Ak chceš vedieť kedy zas niečo napíšem použi RSS alebo FANPAGE.

Ako sa Ti páčil výtvor? Klady, zápory, kritika? Daj mi vedieť v komentároch :)

Ja už padám do hajan.
Ahoj?