Nočný

29. ledna 2015 v 15:16 | womm |  Poviedky/Básne
Stojím na chodníku a pozerám sa. Pozerám sa na to, ako malé kvapky zostupujúce zo šedej oblohy udierajú do inak pokojných hladín mlák a čeria ich. Fascinujúce. Ich akcia vyvoláva reakciu, presne ako to hovorí slávny Newtonov zákon. Aj ja chcem niečo ovplyvniť. Svojimi nohami v teniskách do jednej mláky skočím a cítim, ako mi v momentne premokajú. Vidím malé špinavé kvapky ako mi inam. pristávajú na čiernych rifliach. Hnevá ma to, a tak radšej odvrátim svoju pozornosť.

Sledujem úplne prázdnu ulicu. Vysoké budovy s oknami, za ktorými je hrejivé oranžové svetlo, len občas sa tam mihne tieň. Kto vie čo sa tam deje. Svietia aj výklady obchodov. Ale všetko je prázdne. Zaparkované autá najrôznejších tvarov, patriace najrôznejším majiteľom, na mňa z parkoviska oproti hľadia svojimi mŕtvymi očami. Keby tu tak bol ešte niekto živý...
Po chodníku blíži sa ku mne,
mladá žena tlačiaca kočík,
keď pozriem sa na ňu, pohľadom uhne,
akoby som mal plamene namiesto očí.

Škoda ... možno pôjde niekto ďalší. Chlad sa do mňa zahryzáva s čím ďalej tým väčšou nástojčivosťou, skoro ako stále vášnivejšia milenka. Kabát mám premočený od dažďa a mojím chodidlám tiež nie je všetko jedno. Napriek tomu sa mi nechce opustiť túto mierumilovne sa tváriacu scenériu. Som rád jej súčasťou. So závanom studeného vetra, ktorý mi rozcuchal vlasy, sa začala približovať ďalšia postava.

S dáždnikom v ruke a ľahkým krokom,
blíži sa mladá dievčina,
pozrela na mňa s očividným úskokom
a len skacká ďalej, bez cieľa.

Chvíľu ju pozorujem ako sa stráca v diaľke. Pochytí ma túžba. Nie tá živočíšna. Chcem jej dáždnik, ktorý tak veselo nesie. Na okamih dúfam, že je dáždnik zlomyseľný a naschvál jej za pomoci statickej elektriny potiahne vlasy. Myšlienku zahubím a zhlboka sa nadýchnem. Na plece mi dopadne ruka. Prekvapene sa otočím a hľadím do očí svojho kamaráta.

Známa Tvár s neznámym výrazom,
Snáď by sa to dalo nazvať ľútosťou,
Zrazu sa cítim ako pred nárazom,
Udieram s veľkou presnosťou...

Rozplynul sa v obláčiku bieleho dymu. Moja päsť prešla priamo cez jeho tvár. Netuším čo to bolo. Okrem chladu ma začína jemne obhrýzať aj strach. Pomaly som vykročil aj keď som si nebol istý kam idem. Ignorujem, že sa začína rozvidnievať. Minulo ma auto. Zrejme sa začína deň. Zacítim ako mi do jednej z topánok opäť tečie voda. Pozriem sa a vidím , že miesto nohy mám už len rozplývajúci biely dym. Presne taký v akom zmizol môj priateľ. Náhle chápem.

Som ten, ktorý vidí v noci,
Ktorý stojí v temnotách,
Keď znovu objaví sa na oblohe mesiac,
Nahradím svojho dvojníka,
Tak ako on teraz nahradí mňa...

*O niekoľko hodín*
Stojím na chodníku a pozerám sa. Pozerám sa nato, ako malé kvapky zostupujúce zo šedej oblohy udierajú do inak ...



Drahá čitateľka / drahý čitateľ , toto bol náhodný výtvor z mojej dielne. Ani neviem ako to nazvať / klasifikovať ale dúfam, že sa Ti to čítalo dobre. Ak sa Ti to páčilo a chceš ma odmeniť urob tak pomocou komentárov, hodnotení, lajkmi alebo zdieľaním na soc. sieti a pod. Ak by si sa sem rada vrátila/vrátil a nepoužívaš RSS feed môžeš použiť fanpage, ktorý nájdeš TU.

Ako sa Ti tento môj výtvor páčil? Čo si myslíš, že mal vyjadrovať? Daj mi vedieť v komentároch.

Ja idem čítať nejakú hororovú poviedku, tak sa vidíme dúfam nabudúce.
Ahoj?
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sugr Sugr | E-mail | Web | 29. ledna 2015 v 20:12 | Reagovat

Nejdřív jsem myslela, že jsi ten Déšť, pak Noční vládce, nakonec nahradíš dvojníka, který nahradí zas tebe...hm..., měsíc nahradí slunce, ale zřejmě jsem vedle jak ta jedle, vím. ;-)
Každopádně je to "tajemné" a hezky napsané, líbí se mi to! ;-)

2 userka userka | E-mail | Web | 29. ledna 2015 v 20:47 | Reagovat

Přeci jenom pro mě má ta slovenština něco do sebe, když je tak pěkně podaná.

3 Elis Elis | Web | 31. ledna 2015 v 16:58 | Reagovat

Krásné líbí se mě pojetí a zapojení veršů...

4 stuprum stuprum | Web | 31. ledna 2015 v 17:00 | Reagovat

Kočárky - místo pomáhání z tramvaje je shazuj na refýž! :D

5 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 31. ledna 2015 v 23:17 | Reagovat

Tie prvé 4 vety mi hrozne pripomínajú môj umelecký opis, ktorý som písala minulý rok. Myslím, že som to tam mala formulované takmer totožne :D
Inak mám z tvojho umeleckého počinu podobné dojmy ako Sugr :) A napísal si to celé naozaj krásne, klobúk dole ^^

6 Baška Baška | Web | 1. února 2015 v 11:04 | Reagovat

Zvláštny článok, no tak v dobrom zvláštny.Písaný iným spôsobom, čo je super.Páči sa mi ako si do toho zakomponoval verše.Celkom dosť umelecký zážitok čítať to :)

7 Vivianna Vivianna | Web | 1. února 2015 v 15:59 | Reagovat

Ja osobne milujem takéto tajomné a pochmúrne diela. Číta sa mi to ľahko a veľmi dobre. Páči sa mi, ako si zmiešal poéziu s prózou. Veľmi je to zaujímavé. A pútavé! Chválim. :)

8 Elie Elie | E-mail | Web | 1. února 2015 v 18:38 | Reagovat

No, to bylo trochu děsivé. A pak, že já píšu nadneseně :D :P

9 womm womm | E-mail | Web | 2. února 2015 v 0:10 | Reagovat

[1]: Som rád, že sa páči :) A prezrádzať to nebudem ... možno si, možno nie ;-)

[2]: Well, som rád, že sa Ti slovenčina v mojom podaní pozdáva ^^

[3]: Ďakujem :-)

[4]: Aj to je prístup :-D

[5]: My dvaja zvykneme podobne formulovať :-D Zloženému klobúčiku sa teším :-)

[6]:Som rád, že som pobavil ^^ a pochvaly samozrejme tešia tiež :)

[7]:Ďakujem krásne :)

[8]:Enter the mind of WOMM when the muse visits him at 3 am. :D :D A aj muži majú svoje dni :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama