Leden 2015

Nočný

29. ledna 2015 v 15:16 | womm |  Poviedky/Básne
Stojím na chodníku a pozerám sa. Pozerám sa na to, ako malé kvapky zostupujúce zo šedej oblohy udierajú do inak pokojných hladín mlák a čeria ich. Fascinujúce. Ich akcia vyvoláva reakciu, presne ako to hovorí slávny Newtonov zákon. Aj ja chcem niečo ovplyvniť. Svojimi nohami v teniskách do jednej mláky skočím a cítim, ako mi v momentne premokajú. Vidím malé špinavé kvapky ako mi inam. pristávajú na čiernych rifliach. Hnevá ma to, a tak radšej odvrátim svoju pozornosť.

Sledujem úplne prázdnu ulicu. Vysoké budovy s oknami, za ktorými je hrejivé oranžové svetlo, len občas sa tam mihne tieň. Kto vie čo sa tam deje. Svietia aj výklady obchodov. Ale všetko je prázdne. Zaparkované autá najrôznejších tvarov, patriace najrôznejším majiteľom, na mňa z parkoviska oproti hľadia svojimi mŕtvymi očami. Keby tu tak bol ešte niekto živý...
Po chodníku blíži sa ku mne,
mladá žena tlačiaca kočík,
keď pozriem sa na ňu, pohľadom uhne,
akoby som mal plamene namiesto očí.

Škoda ... možno pôjde niekto ďalší. Chlad sa do mňa zahryzáva s čím ďalej tým väčšou nástojčivosťou, skoro ako stále vášnivejšia milenka. Kabát mám premočený od dažďa a mojím chodidlám tiež nie je všetko jedno. Napriek tomu sa mi nechce opustiť túto mierumilovne sa tváriacu scenériu. Som rád jej súčasťou. So závanom studeného vetra, ktorý mi rozcuchal vlasy, sa začala približovať ďalšia postava.

S dáždnikom v ruke a ľahkým krokom,
blíži sa mladá dievčina,
pozrela na mňa s očividným úskokom
a len skacká ďalej, bez cieľa.

Chvíľu ju pozorujem ako sa stráca v diaľke. Pochytí ma túžba. Nie tá živočíšna. Chcem jej dáždnik, ktorý tak veselo nesie. Na okamih dúfam, že je dáždnik zlomyseľný a naschvál jej za pomoci statickej elektriny potiahne vlasy. Myšlienku zahubím a zhlboka sa nadýchnem. Na plece mi dopadne ruka. Prekvapene sa otočím a hľadím do očí svojho kamaráta.

Známa Tvár s neznámym výrazom,
Snáď by sa to dalo nazvať ľútosťou,
Zrazu sa cítim ako pred nárazom,
Udieram s veľkou presnosťou...

Rozplynul sa v obláčiku bieleho dymu. Moja päsť prešla priamo cez jeho tvár. Netuším čo to bolo. Okrem chladu ma začína jemne obhrýzať aj strach. Pomaly som vykročil aj keď som si nebol istý kam idem. Ignorujem, že sa začína rozvidnievať. Minulo ma auto. Zrejme sa začína deň. Zacítim ako mi do jednej z topánok opäť tečie voda. Pozriem sa a vidím , že miesto nohy mám už len rozplývajúci biely dym. Presne taký v akom zmizol môj priateľ. Náhle chápem.

Som ten, ktorý vidí v noci,
Ktorý stojí v temnotách,
Keď znovu objaví sa na oblohe mesiac,
Nahradím svojho dvojníka,
Tak ako on teraz nahradí mňa...

*O niekoľko hodín*
Stojím na chodníku a pozerám sa. Pozerám sa nato, ako malé kvapky zostupujúce zo šedej oblohy udierajú do inak ...



Drahá čitateľka / drahý čitateľ , toto bol náhodný výtvor z mojej dielne. Ani neviem ako to nazvať / klasifikovať ale dúfam, že sa Ti to čítalo dobre. Ak sa Ti to páčilo a chceš ma odmeniť urob tak pomocou komentárov, hodnotení, lajkmi alebo zdieľaním na soc. sieti a pod. Ak by si sa sem rada vrátila/vrátil a nepoužívaš RSS feed môžeš použiť fanpage, ktorý nájdeš TU.

Ako sa Ti tento môj výtvor páčil? Čo si myslíš, že mal vyjadrovať? Daj mi vedieť v komentároch.

Ja idem čítať nejakú hororovú poviedku, tak sa vidíme dúfam nabudúce.
Ahoj?

Pán tvorstva?

17. ledna 2015 v 11:22 | womm |  Názory/Úvahy
Zdravím Ťa drahá čitateľka / drahý čitateľ!

Opäť sa po nejakom tom čase ozývam v tomto nádhernom období roka zvanom skúškové obdobie! Ako si sa mal / mala? Dúfam, že menej akčne ako ja. :D Anyways ... ak študuješ na výške dúfam, že sa Ti darí, resp. darilo. Čo bude témou dnešného článku?
Dnes by som sa rád zamyslel nad niečím, čo sme rozoberali s kamarátmi na intráku. Čo vlastne človek je?

Veľa ľudí rado tvrdí, že človek je pánom tvorstva. Dôvody sú celkom pochopiteľné. Máme najviac vyvinutý mozog, sme civilizovaní a ovládame túto planétu. Ale naozaj sme takí super ako si myslíme? (Tentokrát tu padá nejak veľa otázok O.o)

Môžme sa nato pozrieť z pozitívnej strany.
Je nás viac ako kedykoľvek predtým. Urobili sme obrovské pokroky, čo sa týka vedy a techniky. Predĺžili sme si naše životy. Naučili sme sa využívať snáď každý zdroj, ktorý nám táto planéta vedela poskytnúť. Vybudovali sme obrovské mestá a už dávno sme predbehli predstavy autorov klasickej sci-fi. Žijeme tak pohodlne, že o chvíľu možno nebudeme musieť robiť nič.
Všetko je to super a sú to naozaj obrovské úspechy. Sám si neviem predstaviť, že by som mal žiť v dobe bez všetkého čo máme teraz. Ale ako tak môj zrak slabne a moje kosti sa odvápňujú, začínam vidieť aj veľmi negatívnu stránku toho všetkého.

Mnoho z pokrokov, ktoré sme spravili, sme použili na zlé účely. Životy si skracujeme navzájom, aj za pomoci technológii. Pri braní nevieme kedy dosť, a tak sme túto planétu pripravili o mnoho z jej bohatstva (a tým sme zničili aj miesto kde žijeme). Zničili sme obrovskú časť prírody. Pomaly hlúpneme, lebo nepotrebujeme toľko vedieť.
V podstate ma teraz napadá, že človek je proste tvor, ktorému dali klince, kladivo a dosky a on sa naučil vyrobiť si tú najpohodlnejšiu rakvu.

(Zdroj -> klikni na obrázok)

Myslíme si, že sme lepší. Máme predsa morálku a zásady. To máme. Ale čo tie zásady vlastne sú? Veci, ktoré sa ľuďom zdali príliš zlé. To im nezabránilo sa počas celej našej existencie vraždiť, okrádať a ubližovať si. Myslíš drahá čitateľka / drahý čiteľ, že dnes to je nejakým spôsobom iné?
Ja si to teda vôbec nemyslím.
Vraždy, krádeže a dokonca znásilnenia sa dejú stále. V menšom. Pretože sú zato sankcie. A pretože sme od detstva vedení k tomu, že je to zlé. S tým samozrejme súhlasím. Tie zásady sú podľa mňa v poriadku a aj to, že sa takým veciam zamedzuje. Chcem sa však dostať k odpovedi na otázku : Čo by sa stalo, keby sme všetkým ľuďom premazali tieto zásady? Veď je predsa jasné, že na začiatku také niečo neexistovalo.
Môj predpoklad je, že by ľudia zdivočeli a správali by sa ešte horšie ako zvieratá. (Aj keď o správaní človeka sa dá polemizovať už teraz.) A kým zvieratá, nad ktorými máme byť, dokázali na Zemi žiť roky bez toho aby ju zničili, my sme to dokázali za veľmi krátky čas.

Z tohto všetkého mi vychádza, že človek nemá žiadne právo nazývať sa pánom tvorstva. Je síce najinteligentnejší, ale s týmto darom často zaobchádza horšie ako to robia zvieratá, so svojou oveľa obmedzenejšou inteligenciou. Napriem všetkým svojím chybám je však výnimočný a úplne ho kritizovať nemôžem. Rebríček hodnôt, ktorý vytvoril je z veľkej časti správny. Dokázali sme mnoho a v mnohom sme pochybili a ešte chybovať budeme. A aj keď to tak zatiaľ podľa mňa nevyzerá, stále máme šancu na krajšie zajtrajšky. Hlavné je, aby každý začal od seba.(To platí aj pre autora, ktorý práve rezolútne dojedol rybací šalát s rožkom a je pripravený na zmenu.)

Toto bola moja krátka úvaha o tom, či je človek naozaj pán tvorstva. Dúfam, že Ťa zaujala/ prinútila zamyslieť sa. Ak áno splnila svoj účel. Ak ma chceš odmeniť tak to urob hodnoteniami, lajkmi alebo najlepšie zdieľaním na svojich soc. sieťach / na svojom blogu. Ak nepoužívaš RSS a chceš vedieť kedy zas niečo napíšem môžeš sa pridať k fanpage-u, kt. nájdeš TU . Za každý feedback ďakujem :)

Aký je Tvoj názor na ľudí? Stotožňuješ sa s tým mojim, alebo si myslíš niečo úplne iné? Daj mi vedieť v komentároch :)

Ja si idem ľahnúť, lebo zajtra … teda už dnes sa treba učiť.
Ahoj?

Novorčný žvást :)

1. ledna 2015 v 23:32 | womm |  Iné
Zdravím Ťa drahá čitateľka/drahý čitateľ.

Legendy hovoria, že kedysi tento blog prekvital, jeho autor bol zodpovedný a články boli kvalitné. Akokoľvek sú legendy fajn, sú očividne minulosťou. * Autor ešte stále s vervou sovietskeho tanku mieša v žalúdku zemiakový šalát s kokosovými ježami a asi litrom slávneho nealkoholického drinku s obsahom kofeínu a vysokým percentom cukru. *

Hmmm … asi by som mal ísť do Los Angeles ukázať všetkým tým trápnym inštruktorom ako vyzerá zdravý životný štýl. No nič. Kým začnem svoju kariéru lifestyle guru-ho, ešte vám niečo napíšem. Momentálne si tu takto osamelý sedím vo svojej čiernej mikine s kapucňou, osamelý, bez čaju a oddávam sa sviatočnej nálade vďaka dobrej HUDBE.
Príde mi vhodné spomenúť, že toto je 50ty článok na tomto utešenom blogu a preto, na počeť všetkých vás, ktorí ste ochotní to čítať, vystreľujem do vzduchu imaginárne konfety a predvádzam tlieskaciu variáciu "pribrzdený tuleň".

Keďže som to nestihol, tak len dúfam, že si mala/mal pekné Vianoce, že pod ihličnanom bolo všetko čo si si želala a že Ti z vianočného jedla bolo aspoň tak zle ako mne. :D
Anyways … keďže som Vianočné sviatky zmeškal, obúvať sa do nich nebudem. Miesto toho sa pozriem na zvyk, ktorí si osvojili ľudia po celom svete. Novoročné predsavzatia. Na začiatok zopár mojich predsavzatí :

1. Byť lepší bloger (pravidelnosť, kvalita, atď.)
2. Byť trošku milší k ľuďom. (aj keď má svoje výhody byť občas zlý...)
3. Byť ešte fabulóznejší ako som. (neverím, že je to možné, ale čo ak náhodou...)
4. Top sekrét … do konca článku.

Tieto predsavzatia však nie sú novoročné. Snažím sa o nich v jednom kuse, prečo? Dozvieš sa ďalej v tom veľmi napínavom článku.

Aký mám problém s týmto fenoménom?
Ide o to, že som pred istým časom niekde (už ani neviem kde) počul celkom dobrú myšlienku, ktorá znela : "Ak nemáš vôľu niečo zmeniť dnes, nebudeš ju mať ani zajtra." Táto veta sa so mnou nesie odo dňa kedy som ju počul.
Pri novoročných predsavzatiach, ide len o bohapusté odkladanie nápravy niečoho, čo sa nám na sebe / na našom živote nepáči. Keby som chcel byť fabulóznejší až od nového roku, nebol by som tak úžasný ako som teraz. Veľmi jednoduchá logika, nie?

Ďalší problém, ktorý mám je ten, že ľudia sa na dané predsavzatie často pozerajú úplne zle. Mnoho ľudí si myslí, že keď si povedia, že schudnú tak od nového roku budú iba chrúmať mrkvu a masírovať si lopatky zelerom (ľudové liečiteľstvo forever ...) a možno im to aj nejaký čas vydrží, ale keď raz pochybia, tak sa na to vykašlú úplne a čakajú na ďalší december aby si zas hovorili to isté. Netreba to všetko brať a riešiť tak radikálne. Najlepšie sú malé krôčiky, ktoré vedú k cieľu. Hoci to trvá dlhšie, šanca na úspech je väčšia a človek sa cíti lepšie, lebo sa nemusí príliš siliť (a nežerie vkuse zeler a mrkvu).
Myslím, že ponaučenie z tohto odseku je jasné. Neberme sa príliš vážne drahá čitateľka / čitateľ :)

Na záver k tejto téme poviem len, že naším cieľom by malo byť prežiť rok 2015 tak, aby nám za ním bolo počas ďalšieho Silvestra smutno. O to sa môžeme snažiť stále a je to dosť pekný cieľ ^^ To je moje 4té predsavzatie, ktoré som Ti na začiatku zatajil. *V pozadí zahučí dramatická hudba a autor zahalí svoju tvár kapucňou, rozplývajúc sa v čierny dym (alebo len stlačím enter a ideme ďalej … #nudná_realita)*

Jedným zo stručných bodov tohto článku bude (ako som sa práve rozhodol) aj budúcnosť tohto blogu. Tak sa do toho pustime, kým Ťa unidím a Ty ma ukr(íž)ikuješ - rozumej stlačíš krížik, pri karte Tvojho prehliadača, v ktorej čítaš tento článok a pomyslíš si, že sa sem vrátiš jedine ak by som sa dal na predaj lacných pekárenských produktov.

Na blog rozhodne plánujem prispievať aj naďalej, dovtedy, kým budem vidieť, že to aspoň niekoho baví čítať. Pokúsim sa vrátiť k produkovaniu raz do týždňa a skecnúť si s niekym graficky zdatnejším ako ja, o novom dizajne. (Ak si graficky zdatnejšia/zdatnejší a chceš mi pomôcť prosím kontaktuj ma v komentároch alebo na womm@centrum.sk :P). Čo sa týka článkov tak zopár nápadov sa mi pozdáva, len si ešte musím skecnúť s konkr. ľuďmi, ktorých by sa to týkalo. To je asi všetko čo sa update-ov týka.

Teraz k časti nevyhnutnej ako kukurica na dobre pizzy. (Tento názor je subjektívny, ale tak silný, že ho autor považuje za absolútnu pravdu za každých okolností. *Autor presvedčivo prikyvuje sám sebe*) Prajem Ti teda drahá čitateľka/ drahý čitateľ len to najlepšie v roku 2015 (som riadne starý … :D). Hlavne veľa zdravia, pokoja v rodine a lásky a takých tých iných sentimentov. Ak si blogerka/ bloger tak veľa chuti písať a ak len čitateľka/ čitateľ tak veľa chuti čítať :) Takto pekne sa s Tebou zatiaľ lúčim. Ak sa Ti tento pseudo článok páčil daj mi vedieť hociktorou formou feedbacku (komentáre, hodnotenia, lajky, zdieľanie, pridanie sa k FANPAGE).

Aké sú Tvoje ciele a predsavzatia? Snažíš sa o nich stále, alebo si čakal(a) na začiatok ďalšieho roka? Daj mi vedieť v komentároch :)

S prianím svetlejších zajtrajškov idem do postele,
Ahoj?