Dievčatko so zápalkami a izba plná lampášov

18. listopadu 2014 v 9:20 | womm |  Názory/Úvahy
Zdravíčko milé indivíduum,

ktoré sa zatúlalo do tejto intelektuálnej bažiny. Týždeň ubehol rýchloťou Usaina Bolta na cracku, a tak zasa raz sedím za počítačom a pijúc čaj premýšľam, o čom by som vám napísal v tomto týždni. Politika? Bleh. Gastronómia? Na obed som mal pizzu a na večeru cerálie … asi o nej priveľa neviem. Hm, hm, hm.
*Autor si so zamysleným výrazom vo svojej únavou ošľahanej tvári, škriabe bradu.*

No tak som nato prišiel. K tejto téme ma inšpirovala pesnička s názvom Satellite od kapely Rise Against, ktorú som objavil dva týždne dozadu. Ak chceš, môžeš si ju aj s textom vypočuť tu :

(Kvôli kvalite odporúčam počúvať v HD, alebo si nájsť iné video a text si dohľadať. )

Text tejto piesne, hlavne čo sa týka časti medzi refrénmi na priviedol k presvedčeniu, že celý náš život sa dá prirovnať k jednej veľmi zvláštnej scéne. Predstavme si úplne tmavú miestnosť uprostred ktorej je malé dievčatko mokré od benzínu. Po stenách tejto miestosti sú lampáše, ktoré chce zapáliť.(To som náhodou vymyslel celkom dobre. *Autor sám seba ťapká po pleci*) Túto moju teóriu dokonale zachytáva text vyššie spomínanej piesne. Poďme to tam teda nájsť.

1. sloha :

You can't feel the heat until you hold your hand over the flame
You have to cross the line just to remember where it lays
You won't know your worth now son, until you take a hit
And you won't find the beat, until you lose yourself in it

Preklad :

Neucítiš teplo, kým nedáš ruku nad plameň
Musíš prekročiť hranice, aby si si spomenul kde sú
Nebudeš poznať svoju hodnotu, kým nedostaneš ranu
A nikdy nenájdeš beat, kým sa v ňom nestratíš


Táto sloha ma priviedla k spojeniu mláky benzínu a zápaliek. Znázorňuje v podstate to, že nato aby sme niečo dokázali, alebo sa niekam posunuli potrebujeme často robiť veci, ktoré nie sú bez rizika. Ak dáme ruku nad sviečku môžeme sa popáliť. Ak prekročíme hranice, môžu nás čakať následky a ak dostaneme úder možno zanechá následky. Vlastne je to cesta plná sebadeštrukcie. Na druhej strane z toho profitujeme. Dievčatko je v tme a potrebuje svetlo. Ak škrtne zápalkou a zapáli lampáš dostane ho. Dokonca si pri ňom môže zohriať ruky. Ak však iskra skočí tam kde nemá, dievčatko zhorí. Lampáše sú teda vlastne v tejto mojej predstave veci, ktoré môžeme v živote skúsiť a dosiahnuť.
Dostávame na výber. Čím viac sme ochotní riskovať, tým viac môžeme dostať. Môžme pomaly zomierať v úplnej tme, alebo zhorieť v miestnosti plnej svetla. Uznávam, že ani jedna z tých možností neznie príliš lákavo, ale len kým si neuvedomíme, že zomrieť musíme aj tak. Voľba je na nás.

2. sloha :

You can't fill your cup, until you empty all it has
You can't understand, what lays ahead
If you don't understand the past
You'll never learn to fly now 'til you're standing at the cliff
And you can't truly love, until you've given up on it

Preklad :

Nemôžeš naplniť svoj pohár, kým nevyprázdniš všetko čo je v ňom
Neporozumieš tomu čo Ťa čaká, ak nechápeš minulosť
Nikdy sa nenaučíš lietať, kým stojíš na kraji útesu
A nemôžeš naozaj milovať, kým si sa toho nevzdal

Táto sloha v sebe nesie prakticky to isté posolstvo ako prvá, ale každý jej riadok je jednou veľkou múdrosťou. Preto si myslím, že sa ju oplatilo vyzdvihnúť a preložiť.

POZNÁMKA AUTORA : Celý text je veľmi pekný, ale tieto časti najlepšie vystihujú môj myšlienkový pochod. Koho zaujal nech si ho prečíta celý. Tento článok má byť úvahou a nie analýzou textu piesne.
Za pochopenie ďakuje čajom nadopovaný WOMM.

Čo z tohto celého vyplýva?
Nová možnosť ako sa pozerať na svet drahá čitateľka / drahý čitateľ. Keď sme sa narodili dostali sme svoje telo a svoje povahové vlastnosti a duševné kvality. U každého sú tieto veci individuálne. Keď dorastieme do dostatočného veku hodia nás do miestnosti s lampášmi. Až tu začne na tých kvalitách záležať. Každý človek zapáli rôzne množstvo lampášov a rôzne rýchlo. Dôležité je zapáliť ich toľko, aby si na konci bol spokojný. Aby bol spokojný vo chvíli, keď ho začnú pomaly (keďže som spomínal benzín, tak asi skôr rýchlo) olizovať plamene.
Zbytočne nestagnovať. Ak nie sme spokojní tak určite neváhať, pretože aj tak raz zomrieme. Záleží len na tom ako. Teraz ma napadá ešte jedna veta z pesničky, kt. si môžeš vypočuť TU. "You better die young baby." Zase to tu prekrúcam a prispôsobujem ako politik predvolebné sľuby po voľbách, ale radšej zomrieť mladý a spokojný ako starý s pocitom, že som svoj život premárnil.
*Autor sa čuduje nad tým, že dnes mal náladu motivačne rečniť.*

Takto na záver ma ešte napadla jedna celkom zaujímavá myšlienka. Keď si na tú miestnosť s lampášmi zvykneme, stáva sa našou a môžeme do nej pustiť koho len chceme. Nie všetko v živote človek zvládne sám. Niekedy mu musí pomôcť so zapaľovaním niekto iný … alebo mu dokonca nejaký ten lampáš zapáliť. Problém však môže nastať ak vpustíme niekoho nesprávneho a ten nám začne svetlá sfúkavať. (O priateľstvách som už hovoril TU.)

Takto múdro sa tváriac ukončím túto úvahu o fenoméne zvanom ľudský život. Viem, že to dnes bolo na vážnejšiu nôtu , ale ak som Ťa aspoň na minútu zaujal a možno aj prinútil zamyslieť sa, veľmi sa tomu teším. Ak sa Ti tento článok páčil daj mi to vedieť pomocou hodnotení, lajkov a komentárov. (To je taký jeden z mojich lampášov, ktoré musí zapáliť niekto iný … v preklade do ľudskej reči : veľa to pre mňa znamená. Aj negatívny feedback, pretože ak bude konštruktívny, pomôže mi zlepšiť sa.) Ak by si sa sem rada/ rád vrátila/vrátil a nepoužívaš RSS ani bloglovin' tak je TU pre Teba fanpage, kde postujem vždy, keď niečo stvorím. Ďakujem za dočítanie do konca, vidíme sa nabudúce :)

Ja idem umývať riady, nech mám zajtra z čoho raňajkovať.
Ahoj ?
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Baška Baška | Web | 18. listopadu 2014 v 17:05 | Reagovat

Tá pesnička je super :)a úplne pekne si vystihol to, čo v tých slohách je :) veľmi pekný článok :) thumbs up!! :)

2 Elis Elis | Web | 19. listopadu 2014 v 6:30 | Reagovat

Písnička je pecka, a tvoje závěry a úvahy mně zaujaly, jsi přemýšlivý typ a to je fajn...

3 Sugr Sugr | E-mail | Web | 19. listopadu 2014 v 17:56 | Reagovat

Písnička je zajímavá, pěkná, tvůj překlad pro mě nezbytný, ale stejně se mi nejvíc líbí tvá poslední věta: jdu umývat nádobí, protože bych se neměl z čeho nasnídat! :-D  :-D

4 lluvia lluvia | Web | 20. listopadu 2014 v 7:36 | Reagovat

*Raději shořet, než vyhasnout...*
- trefný článek. Každý se sám musí naučit rozehnat tmu...

5 Elie Elie | E-mail | Web | 21. listopadu 2014 v 2:09 | Reagovat

"Kdyz shorime, oni shori s nami"
Zase dalsi povedeny clanek, jak jinak :)

6 un. un. | Web | 21. listopadu 2014 v 18:31 | Reagovat

Zajímavá písnička :)

7 womm womm | E-mail | Web | 21. listopadu 2014 v 23:17 | Reagovat

[1]:

[2]:

[3]:

[4]:

[5]:

[6]:

Vďaka za feedback :3 :3

8 Aky Aky | Web | 22. listopadu 2014 v 11:24 | Reagovat

Úžasná písnička s úžasným textem. A v úžasném článku, když už jsem u toho. Myšlenka té místnosti je strašně zajímavá, líbí se mi to. Je na nás, jestli skončíme teď kvůli něčemu pro nás významnému, nebo necháme čas, aby nás dostihl za tmy.
Stejně mi ale z celé písničky zůstala v hlavě jedna věta. "Není příliš pozdě, máme zbytky svých životů."

9 Kika Kika | E-mail | Web | 22. listopadu 2014 v 21:22 | Reagovat

Strašně moc se mi líbí ty vsuvky jak o sobě mluvíš v 3. osobě např *autor hrdě se poplácává* apod :-)

A co se týče článku, je to hrozná představa, když si člověk uvědomí jak dokonalá metafora to s tím benzínem je...

10 stuprum stuprum | Web | 23. listopadu 2014 v 3:28 | Reagovat

Na temnější notu, ale pěkně poblíž lampášů. :D

11 Narween Black Narween Black | Web | 23. listopadu 2014 v 21:36 | Reagovat

Naozaj si to vymyslel celkom dobre (*ťapká autora po pleci*) Tá myšlienka je naozaj pozoruhodná a páči sa mi ako si to celé spracoval. Dobrá práca, vlastne ako vždy... Btw, máš u mňa jedno malé bezvýznamné plus pretože máš skvelý hudobný vkus (ale mám podozrenie, že som ti to už viackrát písala) :D

12 Em Age Em Age | Web | 27. listopadu 2014 v 10:14 | Reagovat

Ta představa temné místnosti a té holčičky mě opravdu trochu vyděsila. :-D Bože, ty máš podobné myšlenkové pochody jako já. :-?  :-D Každopádně tohle, co jsi vymyslel, je opravdu skvělá metafora a já tě obdivuju, žes ji dokázal vymyslet jen tak z poslechu písničky. Tu písničku jsem si poslechla, protože mě zaujaly ty sloky svým textem (text je pro mě při výběru oblíbené písničky opravdu důležitým) - a je opravdu moc hezká, i když tento styl moc neposlouchám. :-)

13 womm womm | E-mail | Web | 28. listopadu 2014 v 22:35 | Reagovat

[8]:Tá sa napr. mne nepáčila, lebo nikto nevie, koľko mu ešte zostáva :P A za pochvalu veľmi veľmi pekne ďakujem :3

[9]: Jo ... aj mňa to trochu desí .. :)

[10]: Tak nejak :D

[11]: Ďakujem za poťapkanie a chválu :3

[12]: Máš podobné pochody? Nezávidím :D :D Za pochvalu ďakujem a bežne ani ja takýto štýl nepočúvam :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama