Listopad 2014

Superschopnosti

25. listopadu 2014 v 16:23 | womm |  Iné
Zdravím Ťa drahá čitateľka / drahý čitateľ.

V prvom rade veľmi pekne ďakujem že si sa ľavým tlačidlom myši doklikala až sem do tohto intelektuálneho prepadliska a venuješ čas čítaniu môjho výtvoru, s pracovným názvom kjgnald7.odt. (Autor samozrejme tieto názvy vyberá systematicky a vôbec nestláča pri ukaladaní článkov náhodné klávesy.)
Nemám chleba, ani čaj. Ani nervy, ani čas :D Tak … toľko by stačilo, čo sa týka náhľadu do môjho úžasného osobného života. O čom by som mal písať tento týždeň? Nemám ani tušenie, ak mám odpovedať úprimne. Teraz som vo fáze rozhodovania sa medzi náhodným vykecaním sa a medzi článkom na tému "Ako využiť superschopnosti podľa WOMM." Je to v podstate to isté ako stáť pred mrazákom v potravinách a rozhodovať sa medzi zľavneným rybím šalátom a zľavneným vlašákom. Z oboch môže vzniknúť kopa sra... skvelých zážitkov? (To som veľmi nezachránil čo?)

Rozhodovací proces skončil a vyhrali to superschopnosti. Myslím, že sa s tým nebudem veľmi párať a bez pseudozábavných opletačiek a nepotrebných úvodov (prvý odsek článku vynímajúc) prejdem rovno k veci.

1. Manipulácia s vlasmi (Nevymýšľam si, je to v zozname superschopností, ktorý som poctivo vygooglil.)

No aj tak sa dá. Ja ako osoba na svoje vlasy veľmi citlivá, by som túto možnosť ocenil. Aspoň by som ich vždy mal upravené, keby sa dali vkuse ovládať. Na boj by som ich určite nevyužíval jednak preto, že pri ich momentálnej dĺžke by som toho veľa nedokázal a jednak preto, že ako chlap možno raz aj tak budem plešatý, tak načo to súriť. Keď tak teraz uvažujem, vlastne by som so svojim účesom mohol niekomu vyčistiť topánky a potom s dlhou časťou vlasov zmyť podlahu. (#asymetricky_uces) Nuž čo , aspoň som aj takto multifunkčný a mám minimálne jedno uplatnenie :D

2. Vylučovanie oleja (stále si nevymýšľam …)

Ako vidíte nakoniec som skĺzol nie k užitočným, ale k prekvapujúcim schopnostiam. Otázka je … bol by ten olej jedlý, alebo by bol skôr technického rázu? Určite Ti je jasné, drahá čitateľka / drahý čitateľ , že je rozdiel v tom či človek priťahuje milé dievčatá ktoré rady varia alebo dvojmetrových kamionistov, ktorý potrebujú niečo premazať. Takže jednoznačne chcem vylučovať jedlý olej. Riziká tohto by však boli, žeby som stratil svoju roky udržiavanú 83 kilogramovú figúru. (Lebo hranolky sa dajú kúpiť predkrájané … a to mi veľmi inklinuje.) Sakra .. zabudol som na jednu mega výhodu. Celý svet by bol šmykľavka. Do školy by som sa došmýkal vysmiaty ako tuleň vedúci továreň na konzervované sardinky. To už by som však musel zohnať nejakého návrhára kostýmov aby som potom nemusel celý čas chodiť vo vlastnom náleve :D

3. Skvapalnenie

Toto je superschopnosť, ktorou do istej miery oplývam … na prednáškach a cvičeniach. Nie žeby ma nebavili, ja chodím do školy rád. Akurát som urastený junák a 186 cm napchať do lavice nie je až taká sranda. A tak, keď mi je tesno na nohy, tak postupne stekám zo stoličky a keď sa dostanem do stavu takého , že "ešte kus a som pod lavicou" tak sa znova presuniem do pevného skupenstva a roztekám sa nanovo. Načo by sa to ešte dalo využiť? Mohol by som sa nechať odtiecť do nádoby a tak by som nemusel platiť za lístky a ani za letenky. (Riziko by bolo, že by osm sa musel niekomu zveriť... a keby to boli moji kamaráti najskôr by som skončil vyliaty na chodníku, keďže poznám samých vtipálkov... cestovanie zadarmo - len s rodinou.)

Ďalšou výhodou by bolo ranné vstávanie. Konečne by som sa mohol zliať z postele, keby som bol veľmi unavený. Dokonca by som mohol uviesť do praxe frázy ako : "Bože to je horúčava, roztečiem sa na kolomaž." Teraz ma napadlo, či by som bol nažltlý, keby som sa skvapalnil počas toho ako mi treba hrozne čúrať? (Slovo čúrať som nepoužil hrozne dlho .. žeby som sa podvedome cenzuroval?) Očividne už moja myseľ beží kadiaľ chce a tak túto schopnosť uzavriem bez ďalších úvah.

Toto boli tri náhodné superschopnosti … teraz by som si vybral schopnosti, ktoré by som chcel a uvediem krátke odôvodnenie prečo... just for fun.

1. Freeze vision - schopnosť zmraziť všetko načo sa človek pozrie.

Prečo? Jednoduché. Vyhral by som každú guľovačku :D Plus, ak by som vedel ovládať mieru mrazenia (vedia to aj neinteligentné chladničky, tak prečo nie ja?", mohol by som si hocikedy pohľadom vychladiť nápoj v horúcom letnom dni.

2. Animation - schopnosť priviesť už neživé predmety k životu.

Do konca života by som nemal problémy s erekciou. (#myslime_na_buducnost) Dokonca by som si mohol otvoriť ambulanciu a zarobiť milióny. :D

3. Sound manipulation - schopnosť manipulovať zvuk

Tiež veľmi jednoduchá voľba. Mohol by som si počas počúvania upravovať pesničku kým by sa dostala k bubienku. Všetky pesničky by zneli tak ako by som chcel … myslím, že na túto schopnosť by som nalákal viacerých.

Takto pozitívne by som ukončil túto tému. Ak sa Ti článok páčil a chceš ma odmeniť, alebo dať najavo svoj názor urob tak v komentároch, lajkami, alebo hodnoteniami. Každý feedback sa mega cení :3. Ak chceš sledovať, keď niečo vytvorím a nepoužívaš RSS je tu pre teba FANPAGE. Vidíme sa zas o týždeň. Ďakujem za dočítanie.

Aké schopnosti by si chcela / chcel mať Ty? Prečo?

Ja idem asi spať, nech som ráno svieži.
Ahoj?

Dievčatko so zápalkami a izba plná lampášov

18. listopadu 2014 v 9:20 | womm |  Názory/Úvahy
Zdravíčko milé indivíduum,

ktoré sa zatúlalo do tejto intelektuálnej bažiny. Týždeň ubehol rýchloťou Usaina Bolta na cracku, a tak zasa raz sedím za počítačom a pijúc čaj premýšľam, o čom by som vám napísal v tomto týždni. Politika? Bleh. Gastronómia? Na obed som mal pizzu a na večeru cerálie … asi o nej priveľa neviem. Hm, hm, hm.
*Autor si so zamysleným výrazom vo svojej únavou ošľahanej tvári, škriabe bradu.*

No tak som nato prišiel. K tejto téme ma inšpirovala pesnička s názvom Satellite od kapely Rise Against, ktorú som objavil dva týždne dozadu. Ak chceš, môžeš si ju aj s textom vypočuť tu :

(Kvôli kvalite odporúčam počúvať v HD, alebo si nájsť iné video a text si dohľadať. )

Text tejto piesne, hlavne čo sa týka časti medzi refrénmi na priviedol k presvedčeniu, že celý náš život sa dá prirovnať k jednej veľmi zvláštnej scéne. Predstavme si úplne tmavú miestnosť uprostred ktorej je malé dievčatko mokré od benzínu. Po stenách tejto miestosti sú lampáše, ktoré chce zapáliť.(To som náhodou vymyslel celkom dobre. *Autor sám seba ťapká po pleci*) Túto moju teóriu dokonale zachytáva text vyššie spomínanej piesne. Poďme to tam teda nájsť.

1. sloha :

You can't feel the heat until you hold your hand over the flame
You have to cross the line just to remember where it lays
You won't know your worth now son, until you take a hit
And you won't find the beat, until you lose yourself in it

Preklad :

Neucítiš teplo, kým nedáš ruku nad plameň
Musíš prekročiť hranice, aby si si spomenul kde sú
Nebudeš poznať svoju hodnotu, kým nedostaneš ranu
A nikdy nenájdeš beat, kým sa v ňom nestratíš


Táto sloha ma priviedla k spojeniu mláky benzínu a zápaliek. Znázorňuje v podstate to, že nato aby sme niečo dokázali, alebo sa niekam posunuli potrebujeme často robiť veci, ktoré nie sú bez rizika. Ak dáme ruku nad sviečku môžeme sa popáliť. Ak prekročíme hranice, môžu nás čakať následky a ak dostaneme úder možno zanechá následky. Vlastne je to cesta plná sebadeštrukcie. Na druhej strane z toho profitujeme. Dievčatko je v tme a potrebuje svetlo. Ak škrtne zápalkou a zapáli lampáš dostane ho. Dokonca si pri ňom môže zohriať ruky. Ak však iskra skočí tam kde nemá, dievčatko zhorí. Lampáše sú teda vlastne v tejto mojej predstave veci, ktoré môžeme v živote skúsiť a dosiahnuť.
Dostávame na výber. Čím viac sme ochotní riskovať, tým viac môžeme dostať. Môžme pomaly zomierať v úplnej tme, alebo zhorieť v miestnosti plnej svetla. Uznávam, že ani jedna z tých možností neznie príliš lákavo, ale len kým si neuvedomíme, že zomrieť musíme aj tak. Voľba je na nás.

2. sloha :

You can't fill your cup, until you empty all it has
You can't understand, what lays ahead
If you don't understand the past
You'll never learn to fly now 'til you're standing at the cliff
And you can't truly love, until you've given up on it

Preklad :

Nemôžeš naplniť svoj pohár, kým nevyprázdniš všetko čo je v ňom
Neporozumieš tomu čo Ťa čaká, ak nechápeš minulosť
Nikdy sa nenaučíš lietať, kým stojíš na kraji útesu
A nemôžeš naozaj milovať, kým si sa toho nevzdal

Táto sloha v sebe nesie prakticky to isté posolstvo ako prvá, ale každý jej riadok je jednou veľkou múdrosťou. Preto si myslím, že sa ju oplatilo vyzdvihnúť a preložiť.

POZNÁMKA AUTORA : Celý text je veľmi pekný, ale tieto časti najlepšie vystihujú môj myšlienkový pochod. Koho zaujal nech si ho prečíta celý. Tento článok má byť úvahou a nie analýzou textu piesne.
Za pochopenie ďakuje čajom nadopovaný WOMM.

Čo z tohto celého vyplýva?
Nová možnosť ako sa pozerať na svet drahá čitateľka / drahý čitateľ. Keď sme sa narodili dostali sme svoje telo a svoje povahové vlastnosti a duševné kvality. U každého sú tieto veci individuálne. Keď dorastieme do dostatočného veku hodia nás do miestnosti s lampášmi. Až tu začne na tých kvalitách záležať. Každý človek zapáli rôzne množstvo lampášov a rôzne rýchlo. Dôležité je zapáliť ich toľko, aby si na konci bol spokojný. Aby bol spokojný vo chvíli, keď ho začnú pomaly (keďže som spomínal benzín, tak asi skôr rýchlo) olizovať plamene.
Zbytočne nestagnovať. Ak nie sme spokojní tak určite neváhať, pretože aj tak raz zomrieme. Záleží len na tom ako. Teraz ma napadá ešte jedna veta z pesničky, kt. si môžeš vypočuť TU. "You better die young baby." Zase to tu prekrúcam a prispôsobujem ako politik predvolebné sľuby po voľbách, ale radšej zomrieť mladý a spokojný ako starý s pocitom, že som svoj život premárnil.
*Autor sa čuduje nad tým, že dnes mal náladu motivačne rečniť.*

Takto na záver ma ešte napadla jedna celkom zaujímavá myšlienka. Keď si na tú miestnosť s lampášmi zvykneme, stáva sa našou a môžeme do nej pustiť koho len chceme. Nie všetko v živote človek zvládne sám. Niekedy mu musí pomôcť so zapaľovaním niekto iný … alebo mu dokonca nejaký ten lampáš zapáliť. Problém však môže nastať ak vpustíme niekoho nesprávneho a ten nám začne svetlá sfúkavať. (O priateľstvách som už hovoril TU.)

Takto múdro sa tváriac ukončím túto úvahu o fenoméne zvanom ľudský život. Viem, že to dnes bolo na vážnejšiu nôtu , ale ak som Ťa aspoň na minútu zaujal a možno aj prinútil zamyslieť sa, veľmi sa tomu teším. Ak sa Ti tento článok páčil daj mi to vedieť pomocou hodnotení, lajkov a komentárov. (To je taký jeden z mojich lampášov, ktoré musí zapáliť niekto iný … v preklade do ľudskej reči : veľa to pre mňa znamená. Aj negatívny feedback, pretože ak bude konštruktívny, pomôže mi zlepšiť sa.) Ak by si sa sem rada/ rád vrátila/vrátil a nepoužívaš RSS ani bloglovin' tak je TU pre Teba fanpage, kde postujem vždy, keď niečo stvorím. Ďakujem za dočítanie do konca, vidíme sa nabudúce :)

Ja idem umývať riady, nech mám zajtra z čoho raňajkovať.
Ahoj ?

Zvykol som si.

8. listopadu 2014 v 23:45 | womm |  Poviedky/Básne
Zvykol som si.
Zvykol na Tvoje letmé úsmevy
a našich sŕdc záchvevy,
keď vedeli sme, že budeme navždy svoji,
ružové okuliare v ružovom závoji.


Také niečo nikdy nevydrží navždy,
no my napriek tomu,
zasnení to blázni,
ochoreli sme s úsmevom na slepotu.


Slepí, hluchí a zaľúbení,
túlali sme sa tunelom času.
Existuje horšia kombinácia na tejto Zemi?
To je jedno, len nezmeňme trasu.


Držiac Tvoju dlaň vo svojej,
nohy som mal nad zemou,
zakopnutia neboli v osnove,
tunel zaplnený ozvenou.


Boli sme len my,
niekto iný nie ,
napriek tomu ignorovali sme
očividné zlé znamenie.


Ty pustila si moju ruku,
ladným krokom odišla si,
Ty hľadáš inú šťastia záruku,
kým ja si smútkom trhám vlasy.


Zvykol som si.
Zvykol, že sú len moje letmé úsmevy,
a môjho srdca záchvevy,
keď viem, že raz aj tak budeme navždy svoji
ružové okuliare v ružovom závoji...


Zdravíčko. Ak sa Ti tento pokus básnenie páčil, daj mi vedieť hodnotením, lajkami alebo komentármi. Ak chceš vidieť kedy sem zas niečo uploadnem tak je tu pre teba FANPAGE.

Kritika a názory na toto dielko sú vítané v komentároch :)

Ja sa idem nejak odreagovať nech neskapem.
Ahoj?

Priateľstvá

2. listopadu 2014 v 11:53 | womm |  Názory/Úvahy
Príjemnú časť dňa počas ktorej toto čítaš Ti prajem!

Je to tu. Opäť som tu a opäť idem niečo zosmoliť.
Na začiatok personal update. Momentálne tu sedím ako 6.538 (periodických) peňazí s červenými očami, boľavým krkom a čas od času klesajúcou hlavou. To je dôvod prečo minulý týždeň nevyšlo nič. Ale ja som povstal. Vymanil som sa zo spárov nekonečného desatinného rozvoja svojej peňažnej hodnoty. Strhol som okovy, ktoré ma držali celé dva týždne a teraz … si idem do kuchyne po kakao.

*Autor sa vracia s hrnčekom životodarného nektáru zvaného kakao.*

Aby som vám naozaj dal nejaký ten update tak povinnosti sa kopia, sily ubúdajú a autor tohto blogu je už na takéto záťaže starý. Pätina storočia je sakra dosť nie? Aby som okolo toho nechodil ako čerstvý abstinent okolo nedopitej fľaše vodky v zastávke verejne dopravy počas daždivého dňa, (neviem kam som týmto mieril, ale nejak sa mi tá veta páči a tak tu ostáva.) len dodám, že plánujem trošku spersonalizovať tento svätostánok intelektuálnej striedmosti. Nová fotka/ kreslený avatar (ešte som sa nerozhodol), nejaké hudobné odporúčania a nový profil sú veci, ktoré som vymyslel. Ďalšou vecou nad ktorou uvažujem, je nejaká miniséria ( 2 - 3 časti) poviedok. Kľudne mi návrhy na blog a to či by si rada videla/videl takúto sériu nechaj v komentároch.

"Ehm … som sem prišla/prišiel čítať niečo normálne nie Tvoj potrhaný riadkovaný zošiť formátu A5 s názvom Sťažnosti a priania."

Pravda! Pravda.... hmmm... čo ma tento týždeň zaujalo? Priatelia … asi hej … myslím, že o tom by sa dalo niečo napísať. V podstate som sa v poslednej dobe zamýšľal nad priateľstvami a ich hodnotou.

Moralisti by mohli tvrdiť, že sa priateľstvo nedá merať na základe toho čo dostaneš, lebo to je čisto o citoch a čisto vznešené. Môžeme sa tváriť, že to tak je, ale myslím, že je celkom očividné, že je to len pseudoinšpiratívny exkrement z býka.
Moja protiteória spočíva v tom, že ak Ťa priateľ má naozaj rád, je ochotný Ti aj niečo dať. Teraz to nemyslím tak, že Ti musí každý týždeň kúpiť aspoň zľavnený rožok. To by bolo naozaj príliš materialistické. (Autor si uvedomuje, že o materializme pri zľavnenom rožku by sa dalo debatovať, ale túto tématiku necháva otvorenú.) Ide skôr o to, že by Ti mal byť ochotný pomôcť. Mal by byť horúca linka čo sa poradenstva týka, alebo by mal byť aspoň ochotný si vypočuť čo Ťa trápi.

Tu mi napadá jedna vec, ktorú na moje prekvapenie mnoho ľudí z môjho okolia nerobí. Rozlišovanie ľudí na priateľov a kamarátov. Podľa mňa to je veľmi dobrý spôsob ako sa vyhnúť tomu, že budeme stratoví.

"Stratoví? Pri ľuďoch, ktorých máme radi stratoví byť nemôžme."

Ak Ťa napadlo niečo také drahá čitateľka/ drahý čitateľ, dovoľ mi odpovedať Ti vo forme obrázku.

Obr.1 Som epický grafik #nofilter #shit #hashtag

Ja viem, že sme všetci láskyplní a všetko ostatné okolo toho, ale občas treba aj do takých vecí vniesť kúsok logického uvažovania. Predstavme si modelovú situáciu. Janko (je to meno dostatočne generické?) má 4 kúsky chleba so syrečkom. Jeden dá Martinovi, druhý Gabike, tretí Martine a štvrtý Herbertovi. Čo má Janko? Prázdny žalúdok.

Čo som týmto chcel povedať? Človek, napriek tomu, že chce byť dobrý a super a ulahodiť každému, mal by podľa mňa najprv myslieť trochu na seba. Zvážiť svoje časové a energetické stavy, to koľko ten človek preňho znamená a na základe týchto dát sa rozhodnúť či pomôže, alebo nie. Aj vo svojom okolí vidím ľudí, ktorí by sa najradšej celí rozdali a keďže ich mám celkom rád, bojím sa o nich. Bez správnej miery sebeckosti môže človek dopadnúť veľmi zle. (Lebo ľudia niekedy využívajú a manipulujú … ale to je vraj len raz za 1000 rokov ..) Neznie to veľmi milo ani nič podobné ale je to tak. Záver z tohto odseku je : To že niekoho máme radi my, neznamená, že aj on má rovnako rád nás.

Ďalšou vlastnosťou, ktorá je podľa mňa u priateľa nutnosť je, že Ťa musí prijať takého, aký si. Neverím, že sa dá priateliť s niekým pre koho by bolo treba meniť samého seba. To môžu byť tak maximálne kamaráti (a aj tí podľa autorovej poskromnej mienky nestoja za veľa.). Teraz by som teda mohol zadefinovať čo je vlastne podľa mňa priateľ a čo kamarát.

Kamarát - človek s ktorým sa raz za čas stretneš, pokecáte si a celkovo máte priateľský vzťah, ale nehovoríte si príliš dôverné veci a citové vzťahy nie sú príliš hlboké.

Priateľ - upgrade kamaráta disponujúci atribútmi uvedeným vyššie v článku, ktorého máš rada/rád.

Nakoniec ďalší kúsok realizmu. Nič nevydrží večne. Aj priateľstvá sa rozpadajú či už na banalitách, alebo vážnych veciach. Človek nie je šľak, netriafa vždy presne, a teda si nie vždy vyberieme vhodných priateľov. Základ je ostať človekom a trochu logicky myslieť.
Myslím, že to by pokojne mohlo byť posolstvo tohto skvostu. Na záver ešte dodám, že toto uvažovanie samozrejme k ničomu nevedie. Je to dobré len na zamyslenie sa a pobavenie. Snáď to účel splnilo.

Ak sa Ti drahá čitateľka/ drahý čitateľ článok páčil a chceš ma odmeniť urob tak lajkami, hodnotením alebo šírením po sociálnych sieťach. Ak sa nepáčil daj mi vedieť prečo v komentároch alebo na womm@centrum.sk aby som vedel ako sa zlepšiť. Tiež musím spomenúť aj mini fan-page na neslávne známej sociálnej sieti, ktorú nájdeš TU.

Aký je Tvoj názor na priateľstvá? Súhlasíš so mnou? Nesúhlasíš? Daj mi vedieť v komentároch :)

Ja idem riešiť to, že mám bordel na disku :D
Ahoj?