Vnútorní démoni

5. října 2014 v 23:08 | womm |  Názory/Úvahy
Nazdárek :D

Vyhrabal som sa z hory spadnutých systémov a lenivosti, aby som na tejto kope nešťastia vztýčil hrdý prápor tohto blogu (rozumej : napísal ďalši článok). Po minulej návšteve od kolegyňe Aerosol, som opäť na rade ja, a problém je, že opäť netuším o čom by som mal písať. Kým si to rozmyslím, skonštatujem, že tá spolupráca bola zábavná a určite by som niečo také vyskúšal aj nabudúce. Takéto experimenty vrelo odporúčam. Čo naopak neodporúčam, je nedostatok spánku a prebytok čierneho čaju. Nerobí to dobre telu a už vôbec nie duši. Ako hovorí stará americká múdrosť : "YOLO."

*Ako súčasť pokusu o nápravu si autor odpíja zo svojho nie čierneho, ale zeleného čaju.*

Tak sa nechám inšpirovať vyššie spomínanou kolegyňou. Snáď mi to niekedy odpustí. Budem písať o "vnútorných démonoch". V prvom rade by asi bolo správne uviesť na pravú mieru, čo za týchto démonov považujem ja.
*Autor si nasadzuje okuliare a pohladká si strnisko tváriac sa inteligentne ako treska po expirácii.*

Obr. 1 Ani neviem ako ma toto napadlo...

Každý nejakého toho svojho démona máme. Niečo čo do nás hryzie sťa priemerný američan do nadpriemerného burgeru. Niečo čo nás zožiera ako cestná soľ spodok auta. Niečo … zlé? Možno zlé, možno nie. Podľa mojich skúseností s ľudmi, niektorí jednoducho potrebujú niečo, čo ich bude nútiť k činnosti. A k tomu sú často démoni ideálni. Je to presne ako keď som písal o strachu. Je to nepríjemné, ale stále to poháňa vpred. Rozdiel je len v tom či utekáme, alebo sa prebíjame.

Ako sa s nimi vyrovnať?

Po zrelej úvahe som dospel k záveru, že existujú tri základné metódy.

1. Útek.
Myslím, že to sa viacmenej vysvetľuje samo. Ak sa niečo stane, môžeme to vždy prečkať, pijúc teplé kakao a počúvajúc depresívnu hudbu. Jediný problém, ktorý mám s touto metódou je, že iba odďaľuje problém. V podstate to je akoby si tomu človeku, ktorý vám "volá v mene spoločnosti … aby vám ponúkol...", povedala/povedal, že nič nechceš, a potom dodala/dodal, nech Ti radšej zavolá o týždeň. A to je samozrejme blbosť.

2. Konfrontácia
Tu ide čiste len o sebapoznanie a úvahu. Jednoducho musí človek sám seba presvedčiť o tom, že sa už nebojí, že tá vlastnosť nie je až tak zlá, alebo že ho fakt nikto nebude počuť keď vypustí prebytočné plyny. (viď. Obr. 1). Podľa mňa je práve toto tá najlepšia cesta. Prečo? Odpoveď je jednoduchá, ako niektorí naši spoluobčania. (Fakt by som niekedy neveril akí ľudia existujú. Hlbšia konverzácia sa dá viesť aj so skrutkovačom.) Sebapoznanie, ktoré som spomínal hneď na začiatku odseku.Človek sa pri tejto metóde spozná a zistí aký vlastne je. A človek, ktorý sa pozná, je podľa mňa najvyrovnanejší druh človeka.

Obr. 2 … ,ale očividne ma to baví

3. Radikálna cesta
Riešiť veci, ktoré nás trápia v reálnom živote. Celkom jednoduché, a v niektorých situáciách jediné riešenie. Cítim sa osamelo a nemám kamarátov? Nejakých si nájdem. (Ospravedlňujem sa za infantilný príklad, ale nič lepšie mimomentálne nenapadlo.) Niektorým z vás možno vŕta v hlave otázka : "Prečo ten ryšavý exot označil za najlepšiu konfrontáciu, keď toto ovplyvňuje život?" Ide o to, že reálny život často navádza k nespokojnosti so samým sebou, len preto, že človek nezapadá. A teda sa človek ktorý sa tam vydá môže meniť len kvôli spoločnosti, čo je podľa mňa rozhodne dosť negatívny dopad. Tu by som to potom označil za víťazstvo démonov.

Na záver by z tohto inteligentne sa tváriaceho myšlienkového zlepenca malo asi vyplynúť niečo inteligentné, že? Tak dobre.
Myslím, že každý človek má svoj vlastný spôsob ako sa s problémami vyrovnať a nemusí to byť ani jeden z mojich. Kým funguje, je všetko fajn. Je potrebné si však uvedomiť, že mnoho obáv a strachu má začiatok práve v nás. Jednoznačne by sme si mali byť viac istí sami sebou a ostatné sa už spraví rôznymi spôsobmi. Vždy je podstatné sa nevzdať. (Ak nesúhlasíš s posl. vetou pozri si pár amerických filmov a opýtaj sa túto otázku samého/samej seba ešte raz :D)

Toto by bol koniec dnešného pokusu o tvorbu. Ak sa Ti toto pseudodielo páčilo a chceš ma odmeniť urob tak prosím lajkami, komentármi alebo šírením blogu po sociálnych sieťach. Ak chceš vidieť kedy zas niečo napíšem použi RSS alebo sa pridaj k fan - pageu , ktorý nájdeš TU.

Ako sa vyrovnávaš s démonmi Ty? Máš ich veľa?
Daj mi vedieť v komentároch.

Ja si idem niečo čítať,
Ahoj?
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | 6. října 2014 v 0:02 | Reagovat

Pekné :) ja to robím acceptance štýlom, čo je vlastne modifikácia tvojej konfrontácie- proste prijať, že to tak je a že je to v poriadku, že mám z niečoho obavy a nie som preto menej plnohodnotná ľudská bytosť. A vieš, čo je sranda? že sa mi osvedčilo, že platí- what you resist, persists, čiže bojovať proti démonom nepomáha, ale akonáhle ich prijmeš a priznáš si, že ich máš, polovica problému zmizne :D vesmír má zmysel pre paradoxy :D

2 Sugr Sugr | E-mail | Web | 6. října 2014 v 17:22 | Reagovat

Zajímavé pojednání o démonech! ;-)
Práce hodna pochvaly. Já si své démony nechávám pro sebe, netřeba se s nimi trápit, třeba si z nich vzít to, co je dobré! ;-)  :-)

3 Sarah Sarah | 6. října 2014 v 20:00 | Reagovat

Geniálne :)

4 Aireis Aireis | Web | 8. října 2014 v 13:55 | Reagovat

Já jsem se se svými démony částečně smířila a musím říct, že od té doby se mi daří lépe. Ačkoliv úvodní článek mého blogu je částečně proti mně... Achjo :D

5 Nelogična Nelogična | E-mail | Web | 8. října 2014 v 17:47 | Reagovat

Jednou za mnou přišli a prohlásili "Se s tim smiř." Tak jsem se smířila.
Co se vnitřních démonů týče, někde jsem zahlédla tenhle citát - "I stopped fighting my inner demons, we're on the same side now." Taky řešení. Muhaha.

6 Ardiell Ardiell | 9. října 2014 v 19:44 | Reagovat

Myslím, že s tebou súhlasím...aj s celkovou podstatou článku, hoci ľahšie sa o vysporiadaní so svojimi démonmi hovorí, ako sa to realizuje :) .... zase chválim celkový štýl písania, musím sa zase raz len pokloniť

7 womm womm | E-mail | Web | 10. října 2014 v 23:30 | Reagovat

[1]:Má zmysel pre iróniu. Keby som si ho od niekoho chcel požičať bol by to práve vesmír :D Za kompliment ďakujem.

[2]:Vďaka :3 a nedá sa nesúhasiť :)

[3]:Nemyslím, ale ďakujem :D

[4]:To sa stáva :)

[5]:To je náhodou super riešenie. Nedá sa na tom veľa stratiť (vo väčšine prípadov :D)

[6]: Ďakujem za kompliment :3

8 Elie Elie | Web | 11. října 2014 v 0:29 | Reagovat

Pri cteni Tvych clanku vetsinou chytam zachvaty smichu, pri kterych vypadam jako retardovany tulen :D (rozumej, jsem psychicky v poradku, ale ty clanky jsou vazne vtipny) :D :)

9 Oto Oto | E-mail | 5. listopadu 2015 v 20:39 | Reagovat

Na YOLO sa dá napojiť múdrosť z Age of Empires 1 a to Wololo... žiješ len raz a tak kľudne konvertuj k nepriateľom, mrcha zradná. Ten útek a konfrontácia sú sranda, keď si pomyslím na svoje sny... mal som viacero takých, kde na mňa šla horda nepriateľov a utekal som len tak, aby ma neobkľúčili a bil predné rady. /nevyrovnaný človek je potom nevypočítateľný, technicky povedané nepredikovateľný, ako sám pre seba aj pre iných. :D

10 womm womm | E-mail | Web | 23. prosince 2015 v 21:08 | Reagovat

[8]: Rád som pobavil :-)

[9]: Aspoň sa s ním jeho okolie nenudí :-D

11 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 5. ledna 2017 v 18:12 | Reagovat

Veľmi pekný článok. Najprv chcem pochváliť úžasné (a jemne vtipné aj ked úprimné) prirovnania v úvode.
Rovnako sa mi páčilo aj delenie, ktoré si načrtol. Ked sa na to tak dívam (a zase to vyznie divne..), častokrát som sa chcela svojich démonov zbaviť, no vždy, ked to už vyzeralo na dosah, tak som sa zľakla, že ak nebuedm mať svojich démonov, už to nebudem ja. Aj ked sú často zlí, sú mojou súčasťou. Oni robia mňa celkom. Preto som sa rozhodla ich nevzdať (pokiaľ teda ma nejako neobmedzujú v žití, ale to zatial nerobia) :D

12 womm womm | E-mail | Web | 6. ledna 2017 v 11:09 | Reagovat

[11]: Ach ... pozor na množstvo chvály ... ešte budem namyslený potom. Ďakujem ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama