Knižnica v pohybe?

19. října 2014 v 23:14 | womm |  Názory/Úvahy
Vitaj drahá čitateľka/ drahý čitateľ,

pri ďalšom posedení pri jedl.... starom obschnutom smreku opadavom ... opadnutom. Keďže zasa raz všetko zvládam a stíham píšem hento tu v nedeľu. Dúfam, že to dnes aj výjde na svetlo božie … aj keď sa bavíme o blogu takže … na svetlo bložie? Podľa mňa môže byť. Som v kríze. Dochádza mi med a čierny čaj. Čo budem piť dozajtra? Ešte neviem, ale isto vymyslím nejakú náhradu, poprípade si od niekoho čierny čaj požičiam. (Mať tak moje problémy, že? :D) Dnešný článok bude gýčovitého rázu, aj keď bude hovoriť, o podľa mňa fascinujúcej skutočnosti.

Všetci sa prechádzame v jednej obrovskej knižnici. To je základná myšlienka, ktorá ma napadla. Ako to tá moja ryšavá gebuľa tentokrát myslí? Veľmi jednoducho. Každý človek je jedna ohromná kniha s neurčitým počtom strán. Trvalo mi 20 rokov môjho života, zmysluplného asi ako stánok s grilovanou klobásou na medzinárodnom meetingu radikálnych vegetariánov (to sú tí, čo majú za opaskom miesto koltu zväzok mrkvy), kým mi tento jednoduchý fakt došiel. O čo ide? (AUTOR NEMÁ NIČ PROTI VEGETARIÁNOM AJ KEĎ NIE JE JEDNÝM Z NICH.)

Akokoľvek gýčovo to znie, ak chcete naozaj vedieť, kto daná osoba X je, musíte ísť až úplne na dno. (Či už ten osoby, alebo fľaše … to nechám na vás.) Je to tak preto, lebo človek ukáže ostatným len to, čo chce aby videli. Ani Ty drahá čitateľka/ drahý čitateľ nepotrebuješ vedieť ako sa momentálne cítim a čo ma trápi. Nepotrebuješ poznať moje slabiny. Pre Teba som najskôr prakticky bavič/kamarát/známy (podľa toho kto každý toto číta), od ktorého si raz za čas prečítaš nejakú hovadinu. Nie je natom absolútne nič zlé. Takto jednoducho sociálne interakcie fungujú. Toho človeka väčšinou neskúmame zvnútra. Stačí nám tvár, ktorú nastavuje verejnosti. Výnimkou potvrdzujúcou toto pravidlo, sú vo väčšine prípadov vzťahy. Tam sa často ľudia poznajú veľmi dobre. (Aspoň tak by to podľa autorovej skromnej mienky malo byť. S prípadnými reklamáciami sa obracajte na womm@centrum.sk alebo hociktorú autorovu ex :D).

"Ale na začiatku si spomínal slovo fascinujúci … zatiaľ je fascinujúci akurát Tvoja neschopnosť vyjadrovať sa v normálnych vetných konštrukciách."

Dobrý postreh imaginárny týpek v imaginárnom publiku!
*Autor dramaticky ukazuje na spomínaného týpka a kričí : "Give that man a couple of carrots!"*

Fascinujúce to je až keď si uvedomíme rozsah tvrdenia zo začiatku. Každý jeden človek má úplne jedinečný príbeh. Za milióny životov by nebolo možné také množstvo príbehov prečítať a každou hodinou sa pripisujú nové strany. A ešte fascinujúcejšie je, že táto úvaha sa dá rozviť. Ak človek zažil veľa a je inteligentný, je hrubou knihou plnou textu a ak je človek napr. hlúpy, tak je čínske leporelo. (Nerozumieš pri čítaní ničomu, ale aspoň tie obrázky sú pekné … čo súvisí s príslovím, že len hlúpi sú šťastní. Jednoducho majú optimistickejší pohľad na svet, pretože ich trápi oveľa menej vecí.) Keby som mal takto klasifikovať seba tak som asi čínsky zákonník. Je to obsiahle, nerozumieš ani pol slova a ešte to ani nemá obrázky.

Ešte si odskočíme k tomu, ako som sa dostal k takejto úvahe. Ak takýto predpoklad, aký Ti tu predkladám príjmeme, vyplýva z toho problém. Ak si, čo sa týka taktu, na úrovni mojej osoby, teda na bode mrazu, ublížiš v rozhovore nechtiac mnohým ľuďom. Ani nevieš ako a tresneš mu poltonovým kladivom na koleno. Noha mu vyskočí a my dostanete do oblasti medzinožia, čo rozhodne nie je príjemné. (Autor touto ultra šifrovanou metaforou chcel naznačiť, že to nie je príjemné ani pre jednu stranu.) A tu som začal premýšľať nad jednou otázkou. Mal by som sa teda v konverzáciách krotiť?

NIE.
Dospel som k názoru, že takéto veci by mali byť pochopiteľné pre obe strany. Obe strany by mali byť zmierené s tým, že nemôže byť každý deň pondelok a aj v značkovej klobáse je niekedy koník.

Čo by malo byť podstatou tejto úvahy? No jednak som Ťa, ako vždy, chcel pobaviť, a jednak je to podľa mňa zaujímavý materiál na zamyslenie sa. Skús sa hoci len zbežne zamyslieť nad tým, koľko zo seba ukazuješ ľuďom okolo seba, a koľko málo toho o nich možno vieš. Zaujímavé, že?

Týmto by sme mohli našu besedu skončiť. Ak sa Ti článok páčil, a rada/rád by si mi to dal najavo urob tak lajkami, hodnoteniami alebo šírením po sociálnych sieťach. Ak chceš vidieť kedy niešo pridám a nepoužívaš RSS je tu pre teba FANPAGE.

Ako sa Ti páčil článok? Dospela/dospel si pri uvažovaní k niečomu? Aký máš názor na túto teóriu?
Daj mi vedieť v komentároch.

Ja idem jesť cerálie alebo niečo podobné,
Ahoj?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 stuprum stuprum | Web | 20. října 2014 v 15:00 | Reagovat

"Give that man a bullet!"

Ty čínský zákoníku, já ti nahodou rozumím. :)

Cereálie tě nabudí na celý den, he-he. NIE.

2 Baška Baška | Web | 20. října 2014 v 16:23 | Reagovat

Nie nadarmo sa hovorí, že človeka môžeš prečítať.Preto ja ľuďom zo seba nič neukazujem a málokedy im o sebe hovorím.Veď nech si ma prečítajú :D
Značkové klobásy? :D :D sú aj neznačkové? :D inak ako zvyčajne thumbs up :)

3 Sugr Sugr | E-mail | Web | 20. října 2014 v 17:19 | Reagovat

Říká se "Mluviti zlato, mlčeti stříbro", je neobvyklé, že muž komunikuje jako ty, většinou komunikativní moc nejsou, tedy muži! :-(
A někde jsem slyšela, že kolikrát nepoznáš člověka ani po 30 letech manželství, tak nevím, nevím... ;-)
Musím ale uznat, že jsi dumavý tip-je to fajné! :-)

4 Bocian Bocian | E-mail | Web | 20. října 2014 v 22:07 | Reagovat

Ach, článok samozrejme plný humorných perál a aj nejakého toho múdra :-D. Zamyslel som sa a dospel som k vlastnému ponaučeniu! Radšej sa prebojujem na dno tej fľaše ako človeka. Na toľké čítanie totiž žiaľ nemám čas a schopnosti, aj keď ma človek a jeho myseľ neuveriteľne fascinuje.
Koniec hlásenia, kolegiáš Wom!

5 Orida Orida | Web | 21. října 2014 v 0:42 | Reagovat

Môj názor je, že by si sa mal vrátiť k dileme o chýbajúcom čiernom čaji...

Ale nie, teraz vážne. Je to pekná úvaha. Ale spoznávať ľudí bolo vždy ťažké a nejak nám takéto zamýšľania nepomôžu v tomto údele.

6 Em Zet Em Zet | Web | 21. října 2014 v 13:51 | Reagovat

Ty mě vždycky dostaneš svými frázemi :-D Jako toto -> "Trvalo mi 20 rokov môjho života, zmysluplného asi ako stánok s grilovanou klobásou na medzinárodnom meetingu radikálnych vegetariánov." mě rozesmálo na veřejném místě, kde právě sedím. :-D :D
K podobné teorii jsem došla tak na 40%. Nikdy mě nenapadlo podívat se na to jako na celek, tedy na knihovnu. To je krásná myšlenka. :-)

7 Sassy Sassy | Web | 21. října 2014 v 17:39 | Reagovat

Článok je plný krásnych metafor (najviac sa mi páčila tá šifrovaná s kladivom a kolenom).
Môj názor je taký, že nikdy nikoho (a už vôbec nie seba) nepoznáme na sto percent a ani by to nemalo byť naším cieľom. Niektorí sú predvídateľnejší ako iní, sú ľudia zložití sťa lekársky slovník a naopak, pár známych by som knihou ani nenazvala, sú skôr zle napísanou pohľadnicou.
Človeka môžeme poznať dosť dobre, problémom je podľa mňa skutočnosť, že ľudia sa menia. Stránky sa obracajú, prepisujú, strácajú... až nakoniec by som sa rada dotyčného spýtala, kto vlastne je. Príbehom iných ľudí nerozumiem, vo svojom vlastnom sa tiež miestami strácam. Páči sa mi tvoj spôsob myslenia.

8 That curly girl. That curly girl. | Web | 21. října 2014 v 23:20 | Reagovat

Ak bolo jedným z cieľov pobavenie, úspešne ti oznamujem, že ti to vyšlo. Najmä tie nezmyselné frázy ma najviac rozosmiali. Asi som podobne divná, to je fuk. Celková myšlienka tohto článku je naozaj dobrá. Niekedy až priveľa hovorím súkromné veci. Chyba. To mi došlo až teraz, wauu. Vďaka ti, konečne som sa zamslela. Jupajdá.

9 galaxyyy galaxyyy | Web | 25. října 2014 v 16:55 | Reagovat

niekedy sa cudujem kolko o mne ludia vedia, resp. kolko veci si vsimli a ti najblizsi uz vedia ako reagujem a je to scary... a jop, je na nas, co o sebe prezradime, ale su tu aj veci, ktore sa prezradia akosi samo a tie rada nemam :D

10 Ardiell Ardiell | 27. října 2014 v 16:32 | Reagovat

aj v značkovej klobáse je niekedy koník-dokonalá veta dokonale vystihujúca dnešný svet, musela som sa nad ňou pozastaviť a zvlášť vyjadriť svoje sympatie voči nej :D okrem iného...zaujímavé poňatie tejto témy, myslím si. V mnohých veciach máš pravdu, ľudské životy sú knihy plné príbehov....ale niekedy sa niečo skrýva aj na zadných stranách, ktoré sa pomaly menia na prach. A takéto strany niekedy hovoria niekedy viac, ako celá kniha

11 womm womm | E-mail | Web | 14. listopadu 2014 v 9:11 | Reagovat

[1]: Nenabudili ... zaspal som ako pán po nich :D

[2]: Ako zvyčajne.. vďaka :)

[3]:Holt .. všade musia byť exoti. Som s tým zmierený. 8-) A ďakujem :)

[4]:Zaujímavý postoj pán kolega :) Rozhodne sa to dá riešiť aj takto :D Za pochvalu vďaka.

[5]:Dilemu o čaji som už vyriešil. Za pochvalu ďakujem :)

[6]:Ďakujem a rád som pobavil, aj keď na verejnom mieste :D

[7]:Vďaka .. a s takým rozumným názorom sa nedá nesúhlasiť a aj keby sa dalo tak sa mi nechce, lebo je dosť inteligentný :D

[8]: Niet začo. Ja ďakujem za feedback a za prečítanie :3

[9]:aj také sa stáva :D

[10]: tiež pekná myšlienka ... a som rád že som pobavil :3

12 Oto Oto | E-mail | 9. listopadu 2015 v 22:11 | Reagovat

To o úrovniach odhaľovania seba samozrejme platí, a to sme ešte nespomenuli starých a možno aj dobrých exhibicionistov. Ešte si vezmi komunikačný šum. Ty ako autor máš dané myšlienky zažité, spracované, poprepájané. My, čitatelia nad tým len preletíme svojím ráciom a puf, koniec. Teda aspoň myslím, že väčšina ľudí neprežíva čítanie dlhodobo emocionálne a netvorí si mapu sveta tak ako ty. Eh, čo som to chcel... nielenže ukazujeme druhým čo chceme, z toho zas zlomok oni zachytia a spracujú. Tj. je toho ešte menej. Výsledok: rozumieme si ajtak dosť málo. A preto keď hľadám myšlienku, tvoje sklony uprostred vysvetľovania odbočiť ku dlhším vtipom ma mätú. Ako príklad viď prvá veta komentu. Mnohí ti to berú, ja menej, snažím sa o prirodzenejší humor/kratšie odbočky.

13 womm womm | E-mail | Web | 23. prosince 2015 v 20:47 | Reagovat

Vystihol si to veľmi dobre ... to je môj problém pri písaní, ktorého sa však nejak strániť nechcem lebo je to proste moje :D Keď sa niekto so mnou dostane aj v reálnom živote do zložitejšej debaty je to presne o tom istom. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama