Srpen 2014

Back to school (Alebo : Sumarizujem leto.)

30. srpna 2014 v 17:44 | womm |  Iné
Čitateľka/čitateľ drahšia/drahší ako 10/(vlož sem číslo) karátové zlato,

(Tento článok je sponzorovaný HZPL - Hnutím za práva lomiek/ lomítek.) vítam Ťa pri ďalšom zmätenom výtvore z mojej pomarančovo sfarbenej gebule. Ako teda vznikol dnešný námet? Občas sa zvyknem pozerať po cudzích blogoch a aj na neslávnej najväčšej sociálnej sieti som v skupine kde sa blogy propagujú. Očividne je "back to school" strašne populárna téma. Chcel som skúsiť nejaký tag alebo niečo čo robia blogeri / vlogeri a toto sa na taký tag podobá dostatočne. Tak sa na to mojím sokolím zrakom, ktorý občasne potrebuje pomoc dioptrií, pozrime.

Samozrejme, že s back to school majú ľudia pravdu. Končí sa august (možno už skončil … ktovie kedy sa mi toto uráči vydať) ktorý bol poväčšine hrejivý asi ako to vedro ľadovej vody čo si teraz každý leje na hlavu. Je to čas kedy prváčikovia dostávajú aktovky, v ktorých potom budú nosiť veci, ktoré dokopy vážia viac ako oni. Čas kedy sa normálni ľudia pozerajú späť na leto plné zážitkov. A potom sú tu takí ako ja, ktorí svoje leto oplakávajú. Prečo? Kúpte si niečo na základe reklamy a zistíte, že predstavy a realita sa podstatne líšia. Na začiatku leta všetko vyzeralo skvelo. A potom sa spustili fekálne Niagarské vodopády priamo na moje sny. Prvé prívaly vody som ešte znášal a snažil som sa ako tak mentálne plávať, ale potom som jednoducho rezignoval a začal som sa vznášať na hladine splývajúc s prostredím. Možno preto som počas tohto leta dokázal veľké hovno. Áno niekoľko vecí som predsa len zažil, no oproti tomu čo som si predstavoval to bolo nič. No čo už. Nemôže byť každý deň pondelok.

Teraz ma čaká druhý rok na univerzite, na ktorý sa neskutočne teším. Školu som si vybral dobre čo sa týka odboru, a tak ma štúdium tam vyslovene baví. Musím povedať, že po všetkých rečiach, ktoré sa šíria o vysokých školách ma tá moja veľmi veľmi príjemne prekvapila pretože pozitíva rozdrvili negatíva. Tento rok sa mi v rozvrhu objavili predmety ktoré znejú strašne zaujímavo. Plus sa vraciam medzi ľudí, ktorých mám hrozne rád, čo je ďalšia super vec. Wau. Prvé pozitívum, ktoré som tomuto letu priradil je, že končí? Good job me, good job.

Čo pre mňa znamená návrat do školy?
  • To, že moji kamaráti budú oveľa oveľa bližšie.
  • To, že budem študovať a budem nútený svoj čas využívať produktívne.
  • To, že budem môcť na konci semestra napísať "Čo ma naučila škola a intrák 2" (Prvá časť je TU)
  • To, že asi nebudem schopný postovať každý týždeň ako cez prázdniny, aj keď sa budem pokúšať.
  • To, že som o tri mesiace starší a krajší :D
  • To, že sa už netreba báť horúčav ale treba sa tešiť na jemne veterné dni.
  • To, že zasa začnem chudnúť vďaka polievkovej nočnej diete. Vážne skúste to. Ja už jem instantné polievky lebo mám na ne chuť.
  • To, že ma zase bude budiť spolubývajúci, ktorý lepšie reaguje na budíky.
  • To, že zas začnem chodiť plávať a hrať volejbal.
  • To, že zas budem budem môcť presviedčať susedov a spolubývajúceho o kvalite hudby ako je táto : https://www.youtube.com/watch?v=v9XmwulYeLk
  • To, že si zas budem užívať opité výlevy ľudí na chodbách internátu. "Ukáž mi lásku" odspievané chlapom na chodbe o jednej ráno je super príkladom.
  • To … je asi všetko čo ma napadá. (isto som toho kopu zabudol ale whatever.)
Pozerám že sa zvyknú postovať fotky vecí, ktoré si človek do školy nakúpi. Pochybujem, že niekoho tu zaujímajú moje grandiózne zakladače (PROFESIONÁLNY TIP : na výške sú oveľa lepšie ako zošity.) a perá.
Viem, že tým zarmútim fanynky, rovnako ako priemerného Slováka zarmúti pohľad do vlastnej peňaženky, ale moje "outfity" tu postovať tiež nebudem. Som v nich príliš krásny pre internet.

Aby som nebol úplne negatívny tak sa posnažím nájsť aj nejaké pozitíva tohto leta :
  • Vďaka mojej neaktivite sa moja farba pokožky nijako nezmenila a stále som chodiacou reklamou na biele vodeodolné nátery. #premotivovany_albin
  • 5 prečítaných kníh (Brian Lumley : Nekroskop IV, Nekroskop V, Stephen King : Carrie, Cujo, Dominik Dán : Nevinným sa neodpúšťa)
  • Kopa novej muziky ktorú počúvam. (Rozrástla sa najmä oblasť s názvom Elektronická hudba.)
  • Nový účes, ktorý na mojej hlave ešte hodnú chvíľu ostane pretože mi plne vyhovuje.
  • Pár najazdených kilometrov na korčuliach.
  • Málo zážitkov, ktoré však v pamäti ostanú na dlho. Jedným z najkrajších bolo mať vlky na dosah ruky :)
  • Veľa času na blog, ktorý som využil myslím na maximum. (Postujem len raz za týždeň aby som neprodukoval nekvalitné exkrementy z býka, aj keď začínam mať pocit, že toto tiež príliš dobré nie je :D)
  • Oddýchnutosť. (Holt pri životnom štýle apatického leňochoda sa tento efekt asi dostaviť musel, že?)
  • Troška času s rodinou. Počas školy si ich moc neužijem.
  • Veľa veľa spánku. Spomínal som, že som ako leňochod, nie? :P Dobre, že ním nie som v skutočnosti, lebo by som si pri spánku na konári určite chytil vlastnú ruku, spadol by som a zomrel. (Takto naozaj umierajú. Ešte aj vzdelávam. Som cool ako Škoda 120 bez výfuku na zraze motorkárov, čo?)
Prekrásne leto za mnou, čo povieš? Myslím že by trápneho bľabotania o lete a a škole aj stačilo nie? Dúfam, že som Ťa aspoň trochu pobavil, aj keď si myslím, že takéto tagy mi moc nejdú. Ak sa Ti tento článok nutrične ekvivalentný poľskému kuraťu (mňam antibiotiká) páčil a chceš ma odmeniť tak tak môžeš urobiť zanechaním hodnotenia, šírením po sociálnych sieťach, alebo zanechaním názoru v komentároch. Ak by si chcela / chcel vidieť kedy zas zo mňa niečo vylezie a nepoužívaš RSS tak je tu pre Teba fan-page, kt. nájdeš TU. Ďalší článok bude narodeninový, pretože 8. septembra to bude rok od vydania prvého článku :)

Aké bolo Tvoje leto? Tešíš sa na opätovné pravidelné návštevy vzdelávacieho inštitútu, ktorý navštevuješ? Daj mi vedieť v komentároch spolu s hocičím íným čo máš na srdci ^^.

Ja odchádzam, pretože mám rande. Rande s benzínovou kosačkou.
Ahoj?

Je to umenie?

20. srpna 2014 v 14:04 | womm |  Názory/Úvahy
Hell-o drahá čitateľka / drahý čitateľ!

Zabralo mi dva dni kým som niečo vymyslel. Teší ma to asi ako alkoholika cirhóza pečene a celkovo ma dosť zaujíma čo s týmto hniezdočkom nekonečnej múdrosti bude. Dúfam, že sa situácia zlepší. No nič.
Tento článok mal byť pôvodne báseň, ale keďže momentálne nič nejak neprežívam tak nebude. Miesto toho som si zmyslel, že by som rád uvažoval o tom čo môže byť považované za umenie a čo nie. Debatovanie a úvahy na túto tému ľudí očividne veľmi bavia a myslím, že nikdy neskončia. Tak prečo nenaskočiť na vlak spolu s nimi?

Najprv skúsim vymyslieť nejakú definíciu umenia.
*Autor sa zamýšľa tak hlboko až sa ocitá na dne myšlienkovej Mariánskej priekopy.*
V podstate za umenie môžeme považovať hocičo nezvyčajné, čo nedokáže hocikto a čo má nejaký účel/kvalitu? Dajme tomu. Toto som si stanovil ako odrazový mostík. Samozrejme nebudem tu písať obligátne veci akože umenie má mnoho oblastí a bla bla bla. Prejdime radšej ku konkrétnejším príkladom.


Najprv k tomu, čo ja absolútne nepovažujem za umenie. Umenie podľa mňa určite nepredvádzajú ľudia, ktorí tvoria obrazy ako tento. Šokujúce na tomto príklade je pre mňa to, že sa tento obraz predal za 1.1 milióna dolárov. Kto si s pokojným svedomím zavesí takú drahú bordovú kocku na stenu? Toto je jedna z vecí, ktoré nikdy nepochopím. Asi to pre mňa zostane navždy tajomstvom, tak ako pre spotrebiteľa zloženie párku. (Aj tak všetci vieme, že vo väčšine je tak 30% drevotriesky)
Napriek negatívnemu postoju k tomuto "veľdielu" úprimne obdivujem každého kto dokáže robiť dobré vizuálne umenie. Či už sú to grafici, maliari, fotografi, tvorcovia komixov. Klobúk dole. Ako človek, ktorý má estetické cítenie tupej sekery toto uznávam. Čo už. Nemôžem vedieť všetko (ale nemuselo by toho byť ani tak málo :D)


Ďalším odvetvím, ktoré veľmi rád spomeniem a ktoré mi je blízke je hudba. Mnoho hudby je označovanej za strašnú a nanič. Pri tom to je vždy iba o jednotlivcovom vkuse (ako vlastne všetko). Aby som sa ale neopakoval ako čínsky tranzistor pravidelne navštevujúci logopéda, tak Ti drahá čitateľka / drahý čitateľ prezradím, že som sa už k hudbe, v dobách keď som bol ešte mladý a menej fabulózny, už vyjadril, a ten článok nájdeš TU.

Nakoniec nám ostalo písomné umenie. Kto napíše knihu je spisovateľ a teda sa asi o tom veľa hádať nebude dať. Niekto niekde v nejakom vydavateľstve uznal, že to stojí za to, aby to bolo vydané a predávané. To končí debatu o knihách. Avšak, je tu ešte jedna skupina ľudí ktorá sa rada hrá so slovami. Možno si to už, s predvídavosťou krtka unikajúceho pred motykou, uhádla/uhádol. Ide o blogerov. S veľkou pravdepodobnosťou si v tomto odbore aj Ty. Sme umelci?
Myslím, že vyhlásiť nás všetkých za umelcov by bola totálna stupidita. Existuje priveľa blogov, ktoré proste neprodukujú umelecký obsah. Pozrime sa na fashion/celebrity/denníčkové blogy a dokonca aj môj blog. Až na občasnú báseň sa o umenie nesnažím. Vo svojej podstate je v mojich očiach väčšina z nás tvorcami obsahu a zabávačmi. Tu však nastáva problém. Zabávať ľudí je v istom slovazmysle umenie, čo by naznačovalo, že sme umelci, ale nemáme na to obsah, čo znamená že umelci nie sme, a takto sa môžeme točiť dokola ako pes s vyššie spomínaným drevotrieskovým párkom na chvoste. Nakoniec som z týchto vecí vybral menej namyslenú a neutrálnejšiu teóriu. Sme zabávači.

(POZN. AUTORA : Sú výnimky. Ľudia píšuci poviedky a básne používajúci blogy ako spôsob uverejnenia sú u mňa samozrejme umelcami. To je taký najzákladnejší príklad na výnimku.)

Celkový záver je taký, že by najlepšie bolo sa na klasifikáciu vykašľať a sledovať veci, ktoré sa nám páčia bez riešenia hovadín. Je to zložité (ako vidno vyššie) a zbytočné. Pre každého bude umením niečo iné a názory sa budú líšiť. A ešte jedna veľmi veľmi dôležitá vec. Maslo na chleba/párok do rožku/drevotrieska do párku je nebyť konzervatívny. Keby boli od dávnych vekov ľudia v umení konzervatívny nikam by sme sa nepohli a doteraz by sme čítali básne s rýmom AABB, len preto, lebo "tak sa to robí". Vďaka tomu, že sa vždy posúvame je umenie stále zaujímavé a páči sa skoro každému aspoň v nejakej forme. Užívajme si veci, ktoré nám prinášajú radosť bez nejakého zbytočného delenia, ktoré aj tak nikdy nebude objektívne.

Drahá čitateľka / drahý čitateľ, sme na konci tohto výplodu mojej mysle.
*Autor si ide urobiť kakao, lebo dostal chuť na čokoládu.*
Mňam! No každopádne dúfam, že sa článok páčil. Ak ma chceš odmeniť urob tak hodnotením, lajkom, šírením po soc. sieťach alebo komentárom. Ak nepoužívaš RSS a chceš vedieť kedy niečo zas vydám je to fanpage, kt. nájdeš TU.

Súhlasíš? Nesúhlasíš? V čom? Daj mi vedieť v komentároch. :)
Tento týždeň aj špeciál. Rád by som napísal ďalšie Otázky a odpovede a tak by som bol rád ak by si mi v komentoch nechal aj nejakú otázku. Ak chceš vidieť ako u mňa cca také Otázky a odpovede vyzerajú nájdeš ich TU.

Ja zatiaľ padám do preč ^^
Ahoj?

Zmysel života

11. srpna 2014 v 21:39 | womm |  Názory/Úvahy
Zdravíčko drahá čitateľka/ drahý čitateľ/ náhodné indivíduum, ktoré si sem len prišlo pozrieť obrázky a teda nečíta, čo znamená, že nie je čitateľom, resp. je bezpohlavné a teda sa nedá osloviť ani mužským ani ženským rodom. (WTF.)

Zase sa tu šťastní, ako zajac v továrni na spracovanie mrkvy, stretávame aby sme si vypočuli, čo má môj mozog na srdci. (Trošku zvláštna vetná konštrukcia aj na môj vkus. Heartception.) Každopádne som vykorčuľovaný, osprchovaný, voniam ako thaiwanský chemický závod (vďaka Ti, lacný sprchový gél!) a pripravený tvoriť.
V podstate netuším čo písať. Už by to chcelo nejaký normálny článok. Lenže ja teraz žijem mimo okolitého sveta, takže námety neprichádzajú. Meh mám zato, že môj notebook prežíva viac sociálneho života ako ja. Čo už. Ideme nato.

*Autor nahliada do svojej biednej minulosti, kedy nebol zďaleka tak fabulózny ako je teraz a hľadá osudovú myšlienku.
DING DING DING! Na nebi sa objavuje vrtulník so skoro nahými modelkami po bokoch a v pozadí prebiehajú obrovské explózie zatiaľ čo autor si nasadzuje slnečné okuliare bez toho aby sa pozrel čo sa deje za ním.* (Mal by som napísať knihu : Americké filmy - od ničoho k majstrovskému dielu.)

Je zaujímavé, že vo svojej existencii ľudia hľadajú vždy nejaký zmysel. Je to ten zmysel života, slávnejší ako božský Kája. (A to už je čo povedať.) Na druhej strane to je pochopiteľné. Nechceme len prežívať, chceme niečo dokázať. Možno zmeniť svet, možno byť slávni. Odkiaľ pochádza myšlienka zmyslu života?
Osobne si myslím, že má korene v strachu zo smrti. Uvedomujeme si, že máme obmedzený čas a chceme ho čo najlepšie využiť. Myslím, že by to teoreticky mohla byť pravda nie? A nielenže by to mohla byť pravda, ale je to najskôr aj správne. Ľudia potrebujú niečo čo ich ženie vpred. Ináč majú tendenciu vyskytovať sa na pohovkách situovaných pred televízormi v ktorých ide vysokokvalitný program typu "Zoberte si moju dôstojnosť, ja ju už potrebovať aj tak nebudem" (rozumej : reality show). Aj to je logické. Niektoré ciele vyžadujú námahu, a teda je jednoduchšie na ne kašlať. S prehľadom a pokojom uhorky zo Šaolína na morfiu.

Ďalšou z vecí, ktorá nás v tejto lenivost môže (ale nemusí!) podporovať je náboženstvo. Veď načo sa kašľať tu, keď ma čaká večný život v raji? Toto stačí len prežiť. Alebo sa môžem znovuzrodiť ako kaktus. Tiež dobré. Alebo je tu ešte teória o minulých životoch. Aj tak na tento zabudnem a bude ďalší. Fuck it.
Toto je jeden z najväčších dôvodov prečo nemusím nadprirodzeno a náboženstvá. A ešte preto, že podľa nejakého kvízu na nete som bol v minulom živote pôrodná baba. Teda v mojom prípade skôr pôrodný chalan. (Najhorší vtip aký zo mňa kedy vypadol :D)

Podľa mňa je v tomto ohľade najproduktívnejšie si myslieť, že keď zomrieš je jednoducho koniec. Žiadne úľavy, večnosť, ďalšie životy (čo som Super Mario?!). Takto sa naozaj snažím využiť svoj limitovaný čas čo najlepšie. V podstate takto pomaly prichádzam k presvedčeniu, že je jedno aký cieľ/zmysel si zvolíme, je hlavné aby sme nejaký mali. Ja osobne som celkom sebecký a zmyslom môjho života je teda prežiť čo najviac času z neho šťastne. To zahŕňa mnoho veci súčasne, ale čo už.
Celkom zaujímavý trend/filozofia/whatever medzi mladými ľuďmi je, že si treba užívať. Nemám proti tomu absolútne nič. Majú cieľ, nesedia bez duše a nesledujú vo svojom prijímači ľudí, ktorí sú inteligenčne na úrovni hrdzavých hrablí. (Väčšinou. Normálnych do reality show predsa neberú nie?) Určite je pravda, že v mnohých prípadoch tá teória skončí pri drogách a iných nelichotivých záležitostiach. Ale to patrí k tomu. Človek ma vždy na výber a niekedy si nevyberie tú najlepšiu.
Aby som nikomu nekrivdil tak skladám svoj imaginány operený klobúk pred ľuďmi, ktorí majú vyššie ciele ako ja a kľudne aj ako väčšina ľudstva.

Posolstvo, ktoré by tento článok mohol obsahovať je pomerne jednoduché. Nepreži svoj život nadarmo. Nemárni čas, pretože je obmedzený. Ži akoby si mal zajtra dostať nikdy nekončiacu hnačku. (To je v podstate ekvivalent smrti nie? Neviem prečo ma napadajú také náhodné hovadiny.)

No a sme na konci drahá čitateľka/drahý čitateľ. Ak sa Ti článok páčil a chceš ma odmeniť urob tak hodnotením, lajkom, šírením po soc. sieťach, alebo objektívnou kritikou v komentároch. Ak nepoužívaš RSS a chceš vedieť kedy zo mňa zase vylezie nejaký článok, tak sa pridaj k fan stránke, ktorú nájdeš TU. Úprimne sa ospravedlňujem za množstvo náhodných vecí, ktoré ma napadli ani neviem prečo.

Aký je Tvoj zmysel života? Ako ho hľadať? Má zmysel života nejaký zmysel? Nechaj svoj názor v komentároch.

Vidíme sa nabudúce,
Ahoj?

Balím, balíš, balíme

4. srpna 2014 v 13:48 | womm |  Iné

Pozdrawiam!

Drahá čitateľka, drahý čitateľ stretávame sa tu v tento deň, aby som ďalej podal niečo zo svojej múdrosti rozsiahlosťou podobnej pravidelnému stravníkovi v známom fast food - ovom reťazci v Amerike. Poradím pánom (a možno aj dámam) ako na ženy.
Čo ma priviedlo k takému úspechu s nežnejším pohlavím, že som už skoro rok single? Poďme to zistiť.

Možno jedna z najdôležitejších fáz celého ďalšieho budúceho vzťahu je oslovenie. Je to niečo ako vyňať nôž zo zásuvky, keď si chceš natrieť maslo na chlieb. Dá sa to aj rukami, ale pohodlnejšie a elegantnejšie to je takto, že? Musíš byť šarmantný/šarmantná (ku všetkému ďalšiemu si pridaj ženský rod ak si žieňa, pretože som hulvát a nechce sa mi to všade písať. Ani by sa to dobre nečítalo.) ale priamy, odvážny ale plachý, zvláštny ale obyčajný. Jednoducho lákavý a nebezpečný ako saláma v zľave. Potom príde na rad prvá veta. "Ahoj" ? Kadiť nato s vervou konzumenta pokazenej Activie! (nie je sponzorom … bohužiaľ.)
Musíš povedať niečo čo dievča zaujme! Využi to kto si. Ako príklad uvediem majstra samého, a teda seba.
Som z časti magor do počítačov. Takže čo tak :
"Bejbe si fascinujúcejšia ako dynamicky alokované dvojrozmerné pole pointerov na integer." (V prípade, že je dievča normálne a nerozumie, využi chvíľu zmätenosti a doplň kompliment. Alebo v hanbe utekaj.)
Ak nemáš dosť odvahy na tento druh lichotenia skús niečo zrozumiteľnejšie. Napr. "Zlato, ty budeš Windows Vista , že? Pretože som z teba nestabilný." (Vždy zaberie.)
Mám rád anime :
"Ahoj. Si ako anime. Vydržal by som sa na Teba pozerať celý život." (Toľká romanca. Toľká vášeň. Jeden aby dostal cukrovku.)
Čítam knihy :
"Ahoj. Keby som mal prsteň moci, nehodil by som ho do ohňa Hory Osudu ale navliekol by som ho na Tvoj prst. Pretože dievča, si mocná." (Pozn. Autora : je vhodné pridať výraz slovenského rappera.... v podstate vyzeraj ako prikyvujúca grumpy cat. Pripájam obrázok.)


Najkrajšia mačka na svete

Obr. 1 Grumpy Cat

V prípade, že daná slečna prejavuje hmotnostné parametre pierka z anorektického kuraťa, môžeme použiť aj drsnejšie varianty ako napr :
"Si ako starý pružinový matrac. Obracal by som Ťa celú noc." Veľa šarmu sa tu však zapojiť nedá. Táto metóda sa odporúča len po dôkladnom zvážení (nie tej dievčiny!) .

Keď si zvládol ženu osloviť, tak je tu ešte jedna dôležitá vec. Ak je žena ochotná začať konverzáciu tak je nutné vyhnúť sa trápnemu tichu aj za cenu straty všetkej hrdosti, ktorá Ti ostala ak si použil/použila metódu uvedenú vyššie. Trošku si skecnite a zistíš, že Ti je sympatická. Alebo, že nie je. Je to 50 na 50. Jednoducho ukrajinský Adidas. Ak Ti je sympatická pokračuj ďalej ak nie, vyvleč sa z toho so šikovnosťou politika. (Dávať si pozor na otázky ako : "Aké máš auto? Tie hodinky sú značkové? Tie tenisky nie sú z Ukrajiny, že?" To je definitívne zlé znamenie.)

Ak si rozumiete a všetko klape, tak spolu s najväčšou pravdepodobnosťou vstúpite do vzťahu. Tu bude fáza kedy sa obaja bude vznášať a budete robiť obaja romantické veci, od ktorých budete pomaly upúšťať s rastúcim množstvom času, ktorý spolu strávite. V tom momente, keď si bez obáv jeden pri druhom budete s úsmevom prdieť, si za vodou a keď sa raz pominie, môžeš si ju dať v urne na poličku.
Ak nebola tou pravou, tak nájdi nový objekt a vráť sa k osloveniu. Opakuj celý cyklus.

Som rád priateľu / drahá , že som Ti zachránil život. Kľudne aj nabudúce. Ak si nasledoval všetky tieto rady, mal by si dopadnúť asi tak ako j … a sakra.
VYHLÁSENIE : Autor nepreberá zodpovednosť za zničené životy v prípade zlého pochopenia tých úžasných rád.
Teraz keď som v bezpečí od všetkých obvinení, sme na konci tohto ultrazrýchleného návodu na vzťahy, ktorý je samozrejme celý recesia. Všetky stupídne stereotypy a vlastne celé toto hore je iba vtip a nič viac :) Ženy sú v skutočnosti awesome a romantika tiež. Reálne neverím, že existuje nejaký vysvetliteľný spôsob. Stačí byť samým sebou, veď chceš aby sa zamilovala do Teba nie? :)

Dúfam , že aspoň na pol sekundy som pobavil. Ak ma chceš odmeniť tak nechaj lajk alebo hodnotenie. Ak mi chceš pomôcť tak šír toto posolstvo lásky po soc. sieťach.
Nejaké vlastné tipy ako na ženy, názory alebo otázky na mňa? Nechaj to všetko v komentároch :) (Sú zadarmo a čo je zadarmo to je super.)
Ak nepoužívaš RSS ale rád by si vedel kedy zas vytvorím nejakú hovadinu tak je tu fanpage ktorý nájdeš TU.

Idem ja čítať niečo dobrého.
Ahoj?