Strach a iné nepríjemnosti

24. července 2014 v 0:16 | womm |  Názory/Úvahy
Zdrastvuj súdružka / súdruh!

Ako vidíš táto kopa mentálneho odpadu nejak opeknela. Woohoo! Čo som sľúbil, to som splnil. Kto vie, raz zo mňa možno bude zodpovedný a organizovaný bloger (nepravdepodobné...). Každopádne ma to stálo iba asi 7 hodín, 3 kompletné prerábky a pol nervovej sústavy, ktorá bola zničená návalmi neočakávaného hnevu.
"Nikdy viac.", preblesklo autorovi hlavou.

Ďalším bodom dneška je moje ospravedlnenie sa za týranie zrakového charakteru vo forme pridania svojej fotografie. Toľko k pokusu o trápne zhadzovanie sa a o lovenie komplimentov aj tak všetci vieme, že som krásny. (Pre toho kto nie je na blogu nový a nepochopil predošlé dve vety ako humor : Ako si vydržala/vydržal čítať tie narcistické žvásty v domnienke, že sú myslené vážne?) V skutočnosti sa ospravedlňujem len za nízku kvalitu fotky, ale bolo to fotené, ako asi vidieť, webkamerou s najnovšou technológiou "Greyness", ktorá pri fotení simuluje schopnosti oka so šedým zákalom.

Aby som Ťa drahá čitateľka / drahý čitateľ nemučil pridlhými úvodmi bez akéhokoľvek podstatného obsahu, uvediem ako som sa dostal k tejto téme. Tak sme sa raz s jednou dobrou kamarátkou bavili a keďže má prakticky na všetko iný názor ako ja … tak sme sa zas nezhodli. Nezhodli sme sa v otázke jednej nepríjemnej ľudskej emócie nazývanej strach a z toho vznikla idea, z ktorej vznikol tento článok. Článok o ľudských emóciách. A keďže sme pozitívni sťa protón a vôbec nie v negatívnom slovazmysle, tak budeme hovoriť o negatívnych ľudských emóciách v pozitívnom slovazmysle.
*Autor si s nežnosťou sadistického mäsiara pokladá ruku na čelo a zamýšľa sa nad sebou samým.*

Keďže sme sa vyššie spomínanou kamarátkou bavili o strachu začnem ním. Aby som sa mal od čoho odpichnúť zhrniem najprv jej názor.
*Autor si nasadzuje okuliare v nádeji, že ho niečo inteligentnejšie napadne.*
"Strach je zbytočný, obmedzuje človeka v rozhodnutiach a v živote."
*Okuliare si skladá, pretože mu pomohli asi tak ako satanista pri omši.*
No nevadí. Tento názor je podľa mňa zlý od začiatku až do konca. Je to taká rozvarená myšlienková špageta. Teda aspoň pre mňa.

Prečo nesúhlasím?

Odôvodnenie je jednoduché. Strach je ten milý starý ujo s fúzmi, ktorý sa v obleku prechádza po našej mysli a vyláta to drzé šiltovku a tramky nosiace decko, ktorým sme bez strachu. Keď sa nad tým, zamyslím naozaj to dáva zmysel. Deti sa neboja. Ešte nemajú to čo máme my. A síce, skúsenosti. Ešte nezistili, že keď mamička povie : "Nechytaj tú žehličku, je horúca." tak na ňu nemá s úsmevom nacapiť celú ruku. (Zistil som ťažkou cestou … áno už od malička som oplýval inteligenciou továrenskeho lisu.)
A presne o to ide milá čitateľka / milý čitateľ. Práve strach nám povie (za predpokladu, že nie sme továrenský lis, že?), že sa môžeme popáliť. Už vieme, že to nie je príjemné a teda to nechceme zažiť znova. A preto to neurobíme (vo väčšine prípadov). Takto to funguje so všetkým. Vďaka strachu mnohokrát nespravíme stupídne rozhodnutie. Ak by som mal priať existenciu anjelov, tak by to bol práve anjel strážny - strach.

Vo väčšine filmov vidíme silných ľudí, ktorí sú nebojácni a statoční a iné býčie exkrementy. Áno budem ako oni. Prečo nie? Škoda že zákony fyziky fungujú vo svete inak ako vo filme a náboje väčšinou neobchádzajú človeka, len preto, že je hlavný hrdina. A že všetko nie je len akože. Že sa naozaj dá pochybiť, ublížiť a aj zomrieť.
Ani najlepší hasič sa podľa mňa do plameňov nevrhá nebojácne. Strach ho núti byť opatrný a teda neuhorí a možno aj niekoho zachráni.
A nezabúdajme na strach zo smrti, ktorý nás núti žiť. Keby som vedel, že budem žiť večne najskôr doteraz pijem kakao z fľaše s cumlíkom a chytám sa žeh ... vlastne to páli … tak len pijem to kakao.

Samozrejme existujú aj zlé odrody tejto emócie, ktoré nám naozaj bránia robiť veci, kt. neobsahujú nebezpečenstvo, alebo je to jednoducho nutné zlo. (napr. prvé vzťahy … vlastne vzťahy všeobecne majú v sebe zahrnuté nebezpečenstvo sklamania. Čo je tak praktické ako dostať k cukorničke soľ zdarma.)

Teraz ma ešte napadá jedna hláška z pesničky, ktorá mi predchvíľou prestala hrať. "It's not about what you walk away from. It's all about what you walk away with." To je všetko inšpirujúce a pekné, ale môžeš získať vrece diamantov a mať problém ho odniesť ak skončíš bez rúk. Vlastne sa teraz cítim ako zbabelec. Meh. Čo už. Hovorme tomu "zdravý rozum". Ak by si ju niekto chcel vypočuť odkaz je TU. (Varovanie : Je to hlasné)

Príde mi hrozne zaujímavé, že všetko čo je pocitovo nepríjemné považujeme za "negatívne" emócie. V istom slovazmysle by sa to takto dalo klasifikovať s presnosťou vietnamskej eurokalkulačky, ale prečo nehľadáme podstatu tej emócie?
Zoberme si napríklad hnev.
Nie príliš vítaný, že? Prečo? Hnev sa dá využiť všeliako. Môže to byť hnacia sila, vďaka ktorej človek dokáže viac ako normálne. Ten istý "zlý" hnev pomáha lepšie zniesť stratu partnera pri rozpade vzťahu ak nahradí smútok. Toto som použil ako ilustračný príklad a podobné zmýšľanie sa dá aplikovať na množstvo rôznych citových prejavov. Jediné čo som nedokázal takto prekonvertovať bol smútok. (Ale ja nato raz prídem!)
Myslím, že pozitivita / negativita emócie závisí od toho, ako ju vie človek prijať a využiť, viac ako od hocičoho iného.

VYHLÁSENIE : Opäť raz ide o autorov subjektívny názor. A bla bla bla.

Čo mi z tohto celého vyplynulo? I have no idea.(Preklad pre anglicky nehovoriacich : Ich habe keine Idee. 1. Je ten preklad do nemčiny najskôr chybný, lebo v nej nie som moc doma a 2. nie som vtipný. Ja viem, ja viem :-/ ) Ja len uvažujem a nič neriešim (Do politiky so mnou...).

Napriek tomu, že som nič nevyriešil dúfam, že sa Ti drahá čitateľka/ drahý čitateľ článok páčil. Ak ma chceš odmeniť zanechaj mi tu hodnotenie pomocou hviezdičiek pod článkom, lajk alebo komentár s Tvojim pohľadom na vec (alebo s hocičím iným). Vypomôž mi zdieľaním po soc. sieťach ale hlavne sa sem opäť doklikaj keď sa budeš nudiť :P

Ja sa zatiaľ lúčim s prísľubom krajších včerajškov. (wtf...)
Ahoj?
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lara Lara | Web | 24. července 2014 v 2:11 | Reagovat

strach? strach v prvom rade človeka brzdí...vidím to na sebe, že som už pomaly chodiaci uzlíček nervov, strachu a iných negatívnych sránd, ktoré sa už ani neunúvam identifikovať...i keď podstatné je pochopiť jedno a to to, že strach je len v našej hlave a je len na nás ako s ním naložíme...no hoci teóriu ovládam perfektne v praxi to dosť pokulháva :-? odosobni sa od strachu, keď je v tebe toľko negatívnych bludov, že už ani sám nevieš čoho sa vlastne bojíš viac :D to je tak o držku...a v druhom rade na psychiatra :D

2 Sayuri Sayuri | 24. července 2014 v 16:08 | Reagovat

Strach je super vec presne pre to, čo si opisoval, je nevyhnutný na prežitie. A hnev je inak len prezlečený strach, resp. hnev takmer v 100% prípadov vychádza zo strachu. easy example, hnevám sa že moje decko prepadlo z matiky. Prečo sa hnevám? No, lebo sa bojím, že nedoštuduje a nebude schopné samo sa o seba postarať. Hnevám sa na človeka, ktorý ublížil môjmu blízkemu, lebo sa bojím, že už nebude šťastný atď, atď... V skutočnosti si myslím, že emócie nie sú ani pozitívne, ani negatívne, ony len proste sú a aký náboj im priradíš, taký budú mať, všetky sa dajú využiť aj v jednom aj v druhom smere. :) Lara, inak, tvoje strachy by si vždy mala identifikovať, lebo väčšinou právou tou identifikáciou zistíš, že veci nie sú až tak hrozné a strašidelné a minimálne 50% strachu sa hneď rozplynie. Dám príklad na sebe, bála som sa veľmi našim oznámiť, že som si našla brigádu a budem teda v lete veľa mimo domu. Prečo sa toho bojím? Lebo budem mať výčitky, že nepomáham im doma. Prečo mám výčitky? Lebo ich poznám a viem, že mi to budú vyhadzovať na oči. Prečo sa bojím počúvania rečí, že som nevďačná? Lebo si myslím, že ma tým pádom už nemajú radi. Je možné aby ma nemali radi? Nie je. Takže môj strach je úplne neopodstatnený. A oni sa zase hnevajú iba preto, lebo sa boja, že ich dcéra sa osamostatňuje, odchádza z domu a že ich už nepotrebuje a teda nemá rada, čo zase nie je pravda. :)

3 Em Zet Em Zet | Web | 24. července 2014 v 16:44 | Reagovat

"Pomohly mu jako satanista při mši." :D :D Miluju tvé přirování, máš takový jeff-lindsayovský styl psaní, což nesmírně oceňuju, jen málokdo takto umí psát. :-D Kromě tebe a Jeffa Lindsayho.
Jinak ten nový design se mi opravdu líbí, děkuju za bílou stránku, to je to nejlepší, co na designu blogu může být. :D Tvá fotka je náhodou hezká a můj zrak neutrpěl žádné trvalé ani dočasné poškození. :D

4 womm womm | E-mail | Web | 24. července 2014 v 19:41 | Reagovat

[1]:tu sa nezhodneme aj keĎ uzlíčkovanie, ktoré spomínaš tiež asi nie je nič moc.
Veľa šťastia v prekonávaní prajem ^^
Ja mám svoj strach celkom rád tak si ho nechám :P :)

[2]:Som rád, že súhlasíš :) Vďaka za názor :)

[3]: ďakujem za každý jeden kompliment v tvojom komente :3 :) Som rád, že Ťa bavím ^^

5 Karol Dee Karol Dee | Web | 24. července 2014 v 20:45 | Reagovat

Strach ze smrti bych nepovažovala za motivaci k tomu žít. Mnozí se smrti nebojí, mnozí jsou s ní smíření, přesto žít stále touží. Tento instinkt je podle mě silnější než strach.

6 Oto Oto | E-mail | 5. listopadu 2015 v 20:18 | Reagovat

Ty vždy začínaš pridlhými úvodmi bez podstatného obsahu! :D A nevyvodenie nejakého záveru to podľa mňa dosť zhadzuje, a je iritujúce. Strach ani ako pud na záchranu nie je fajn u všetkých, sú osoby čo kvôli nemu celé stuhnú, akoby sa predávkovali viagrou a čo potom s nimi? :D Smútok... neviem či som ho konvertoval tak ako to ty myslíš, nezmenil som ho na nič iné, ale už ho inak cítim. Často má v sebe aspekty zamýšľania sa nad svojím životom, toto sa ťažko popisuje slovami. Súvisiaci príklad je, ako som sa vyhýbal samote a až nedávno hlbšie a ďalekosiahlo pochopil, že je to príležitosť na prehlbovanie vzťahu k sebe... a razom nejakú cudziu pozornosť ani nepotrebujem. Vyjadrené rozumom je to ale iba špička ľadovca.

7 womm womm | E-mail | Web | 23. prosince 2015 v 21:16 | Reagovat

[5]:záleží od človeka a od toho ako silno a často potrebuje nakopávať :)

[6]:Som guilty :-D  Ako každý strach aj tento má samozrejme odvrátenú stranu ... ale máločo v živote nie je dvojsečné. To je zaujímavý spôsob ako na to ísť... ja som sa ani po takom čase k niečomu takému nedokopal... takže k tomu gratulujem. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama