Červenec 2014

Každému všetko čo si želá ... [poviedka?]

30. července 2014 v 14:36 | womm |  Poviedky/Básne

Zdravím …
Ak toto čítate najskôr som sa už rozhodol. Rozhodol som sa pre jedno alebo pre druhé? Netuším. Sedím tu a viem, že zasa príde. Príde tak ako prichádzal celé tie roky. Čo mu mám povedať? Neviem.
Možno, že je to obyčajný hnusný hajzel? Že by som mu rozmlátil jeho odpornú tvár, keby som mohol? Veď ani neviem ako vyzerá … kto to vlastne dopekla je? Zasa neviem … kurva čo vlastne viem?!
Z vedľajšej izby počujem ako sa moja najdrahšia obrátila na posteli. Dúfam, že tým hlukom nezobudí malú.
Ale vlastne som sa ani nepredstavil. Volám sa Miro. Priezvisko sa zrejme dočítate zajtra v novinách nech sa stane čokoľvek. Mám 30 rokov, nádhernú ženu a maličkú dcérku. Žijeme vo veľkom rodinnom dome na okraji veľkomesta. Som majiteľom úspešnej firmy pohybujúcej sa v IT sfére. Žijem šťastný život. Dcéra poslúcha, žena mi splní všetko čo mi vidí na očiach. To vlastne každý. Prečo to hovorím? Ani sám neviem. Asi chcem mať istotu, že niekto bude vedieť kto som. Číre zúfalstvo, že?
Musím však dopísať tento list kým sa vráti. Musím … tak ju predsalen zobudila. Trocha teplého mlieka a opäť spí ako zabitá. Ešteže len "ako" zabitá. Aby som varoval iných ľudí, ktorí sú takí ako ja, musím rozpovedať svoj príbeh. Neviem či ešte niekto rovnaký existuje. Nechce mi nič prezradiť, stále sa len pýta. Stále a bez prestávky. Nikdy ma nenechá … ale už to končí.
Zasa som odbočil. Mal som asi 4 až 6 rokov, keď sa prvý krát ozval. Boli sme na pieskovisku spolu s Maťom a nechcel mi dať lopatku. Ako som mal kopať jamu bez lopatky?!
"Naozaj si to želáš?", zaznelo mi v hlave. A ja idiot som odpovedal, že áno.
Hneď nato prestal Maťo kopať a podal mi lopatku. Potom sa vrátil na miesto a sám začal hrabať rukami. Od tohto momentu som sa pomaly vydal na cestu za šťastím, do nešťastia.
Ako plynuli roky naučil som sa pravidlá a podmienky za ktorých prišiel. Bolo to vlastne jednoduché . Stačilo aby niečo záležalo na inom človeku a "Naozaj si to želáš?" spoľahlivo prišlo. A mne stačíla krátka myšlienka nato, aby som mal čo som chcel.
Vyžíval som sa v tom. Páčilo sa mi, ako sa mi každý a hlavne každá, hneď podriadila. Viedol som bujarý život plný žien a iných pôžitkov, ale napriek tomu som univerzitu skončil s najlepšími hodnoteniami. Týždeň na to som sa zamestnal v IT firme a teraz ju vlastním. Kúpil som ju za málo, ale len tak málo, aby to nebolo úplne podozrivé. Vlastne to vyzeralo, že bývalý majiteľ len zúfalo potreboval peniaze. Aj teraz sa pri tej spomienke usmievam? Čím som sa to stal?! Nenávidím sa.
No a potom prišla ona. Túžil som po nej. Očarila ma hneď keď sa na mňa v tej prekliatej kaviarni na rohu usmiala. Moja drahá. Tak veľmi som po nej túžil. Dúfal som, že sa objaví on a opýta sa ma zasa tú istú otázku, ktorú sa pýtal celé roky. Ale on neprišiel. Napriek všetkému sa nakoniec do mňa zamilovala (stále ho z toho podozrievam, aj keď sa nedostavil) a nakoniec sa narodila malá. Neprišiel ani vtedy, keď moja žena pri pôrode skoro zomrela. Nechal ma v štichu. Nech sa pojebe hajzel. Určite to všetko spravil naschvál. Áno to bude určite tak. Čo mám robiť?! Čo? Ja netuším.
Aha, príbeh. Pred mesiacom sa začal objavovať každý deň, ale nepýtal sa to čo zvyčajne. "Ty alebo ony?" Nič iné odvtedy nepovedal. Každý deň to isté a ja som si pomaly začal uvedomovať definitívnosť jeho slov. Včera konečne stanovil koniec môjho utrpenia.
"Zajtra sa ozvem zas a chcem počuť odpoveď. Ak nie, rozhodnem ja.", počul som ten hlas. Ako to, že som si nikdy predtým neuvedomil ako slizko znie?
"Ale prečo?", skúsil som sa ešte raz opýtať.
"Myslíš si, že všetky tie želania sú zadarmo?" Ani neviem ako, ale vedel som že sa škerí. Od ucha k uchu. Doslova.
Odvtedy som nespal a ani nejedol. Je 22:00. Myslím, že každú chvíľu príde. Ak sa toto niekomu dostalo do rúk, prosím varuj ľudí, zverejni to, urob hocičo len aby nedostal ďalších.
Už prichádza a ja stále neviem...
Každému všetko čo si želá, že?

Z nemenovaného denníka , 26.9.2013
KOŠICE - V dome bohatého podnikateľa boli nájdené dve telá patriace jeho manželke a dcére, ktoré umreli na zástavu srdca. Podnikateľ bol okamžite prevezený do ústavu pre duševne chorých. Nášmu denníku sa exkluzívne podarilo zistiť aj dôvod. Na každú otázku, ktorá mu bola položená odpovedal len : "Každému všetko čo si želá."

List nebol nikdy objavený. Cesty osudu sú asi naozaj nevyspytatelné, že? Jedine, že by neboli.


Ahoj drahá čitateľka / drahý čitateľ,
toto bol môj pokus o vytvorenie niečoho nového. Ja viem, že to nie je môj šálok kávy a najskôr to je nič moc (dúfam, že je to aspoň čitateľné), ale nemôžem písať dokola to isté. By to prestalo baviť aj Teba aj mňa.
Prosím nechaj mi v komentároch svoj názor na tento výtvor, alebo ho vyjadri cez hodnotenia a lajky. (Ak si ich za toto zaslúžim.)
Ja zatiaľ padám.
Ahoj?

Strach a iné nepríjemnosti

24. července 2014 v 0:16 | womm |  Názory/Úvahy
Zdrastvuj súdružka / súdruh!

Ako vidíš táto kopa mentálneho odpadu nejak opeknela. Woohoo! Čo som sľúbil, to som splnil. Kto vie, raz zo mňa možno bude zodpovedný a organizovaný bloger (nepravdepodobné...). Každopádne ma to stálo iba asi 7 hodín, 3 kompletné prerábky a pol nervovej sústavy, ktorá bola zničená návalmi neočakávaného hnevu.
"Nikdy viac.", preblesklo autorovi hlavou.

Ďalším bodom dneška je moje ospravedlnenie sa za týranie zrakového charakteru vo forme pridania svojej fotografie. Toľko k pokusu o trápne zhadzovanie sa a o lovenie komplimentov aj tak všetci vieme, že som krásny. (Pre toho kto nie je na blogu nový a nepochopil predošlé dve vety ako humor : Ako si vydržala/vydržal čítať tie narcistické žvásty v domnienke, že sú myslené vážne?) V skutočnosti sa ospravedlňujem len za nízku kvalitu fotky, ale bolo to fotené, ako asi vidieť, webkamerou s najnovšou technológiou "Greyness", ktorá pri fotení simuluje schopnosti oka so šedým zákalom.

Aby som Ťa drahá čitateľka / drahý čitateľ nemučil pridlhými úvodmi bez akéhokoľvek podstatného obsahu, uvediem ako som sa dostal k tejto téme. Tak sme sa raz s jednou dobrou kamarátkou bavili a keďže má prakticky na všetko iný názor ako ja … tak sme sa zas nezhodli. Nezhodli sme sa v otázke jednej nepríjemnej ľudskej emócie nazývanej strach a z toho vznikla idea, z ktorej vznikol tento článok. Článok o ľudských emóciách. A keďže sme pozitívni sťa protón a vôbec nie v negatívnom slovazmysle, tak budeme hovoriť o negatívnych ľudských emóciách v pozitívnom slovazmysle.
*Autor si s nežnosťou sadistického mäsiara pokladá ruku na čelo a zamýšľa sa nad sebou samým.*

Keďže sme sa vyššie spomínanou kamarátkou bavili o strachu začnem ním. Aby som sa mal od čoho odpichnúť zhrniem najprv jej názor.
*Autor si nasadzuje okuliare v nádeji, že ho niečo inteligentnejšie napadne.*
"Strach je zbytočný, obmedzuje človeka v rozhodnutiach a v živote."
*Okuliare si skladá, pretože mu pomohli asi tak ako satanista pri omši.*
No nevadí. Tento názor je podľa mňa zlý od začiatku až do konca. Je to taká rozvarená myšlienková špageta. Teda aspoň pre mňa.

Prečo nesúhlasím?

Odôvodnenie je jednoduché. Strach je ten milý starý ujo s fúzmi, ktorý sa v obleku prechádza po našej mysli a vyláta to drzé šiltovku a tramky nosiace decko, ktorým sme bez strachu. Keď sa nad tým, zamyslím naozaj to dáva zmysel. Deti sa neboja. Ešte nemajú to čo máme my. A síce, skúsenosti. Ešte nezistili, že keď mamička povie : "Nechytaj tú žehličku, je horúca." tak na ňu nemá s úsmevom nacapiť celú ruku. (Zistil som ťažkou cestou … áno už od malička som oplýval inteligenciou továrenskeho lisu.)
A presne o to ide milá čitateľka / milý čitateľ. Práve strach nám povie (za predpokladu, že nie sme továrenský lis, že?), že sa môžeme popáliť. Už vieme, že to nie je príjemné a teda to nechceme zažiť znova. A preto to neurobíme (vo väčšine prípadov). Takto to funguje so všetkým. Vďaka strachu mnohokrát nespravíme stupídne rozhodnutie. Ak by som mal priať existenciu anjelov, tak by to bol práve anjel strážny - strach.

Vo väčšine filmov vidíme silných ľudí, ktorí sú nebojácni a statoční a iné býčie exkrementy. Áno budem ako oni. Prečo nie? Škoda že zákony fyziky fungujú vo svete inak ako vo filme a náboje väčšinou neobchádzajú človeka, len preto, že je hlavný hrdina. A že všetko nie je len akože. Že sa naozaj dá pochybiť, ublížiť a aj zomrieť.
Ani najlepší hasič sa podľa mňa do plameňov nevrhá nebojácne. Strach ho núti byť opatrný a teda neuhorí a možno aj niekoho zachráni.
A nezabúdajme na strach zo smrti, ktorý nás núti žiť. Keby som vedel, že budem žiť večne najskôr doteraz pijem kakao z fľaše s cumlíkom a chytám sa žeh ... vlastne to páli … tak len pijem to kakao.

Samozrejme existujú aj zlé odrody tejto emócie, ktoré nám naozaj bránia robiť veci, kt. neobsahujú nebezpečenstvo, alebo je to jednoducho nutné zlo. (napr. prvé vzťahy … vlastne vzťahy všeobecne majú v sebe zahrnuté nebezpečenstvo sklamania. Čo je tak praktické ako dostať k cukorničke soľ zdarma.)

Teraz ma ešte napadá jedna hláška z pesničky, ktorá mi predchvíľou prestala hrať. "It's not about what you walk away from. It's all about what you walk away with." To je všetko inšpirujúce a pekné, ale môžeš získať vrece diamantov a mať problém ho odniesť ak skončíš bez rúk. Vlastne sa teraz cítim ako zbabelec. Meh. Čo už. Hovorme tomu "zdravý rozum". Ak by si ju niekto chcel vypočuť odkaz je TU. (Varovanie : Je to hlasné)

Príde mi hrozne zaujímavé, že všetko čo je pocitovo nepríjemné považujeme za "negatívne" emócie. V istom slovazmysle by sa to takto dalo klasifikovať s presnosťou vietnamskej eurokalkulačky, ale prečo nehľadáme podstatu tej emócie?
Zoberme si napríklad hnev.
Nie príliš vítaný, že? Prečo? Hnev sa dá využiť všeliako. Môže to byť hnacia sila, vďaka ktorej človek dokáže viac ako normálne. Ten istý "zlý" hnev pomáha lepšie zniesť stratu partnera pri rozpade vzťahu ak nahradí smútok. Toto som použil ako ilustračný príklad a podobné zmýšľanie sa dá aplikovať na množstvo rôznych citových prejavov. Jediné čo som nedokázal takto prekonvertovať bol smútok. (Ale ja nato raz prídem!)
Myslím, že pozitivita / negativita emócie závisí od toho, ako ju vie človek prijať a využiť, viac ako od hocičoho iného.

VYHLÁSENIE : Opäť raz ide o autorov subjektívny názor. A bla bla bla.

Čo mi z tohto celého vyplynulo? I have no idea.(Preklad pre anglicky nehovoriacich : Ich habe keine Idee. 1. Je ten preklad do nemčiny najskôr chybný, lebo v nej nie som moc doma a 2. nie som vtipný. Ja viem, ja viem :-/ ) Ja len uvažujem a nič neriešim (Do politiky so mnou...).

Napriek tomu, že som nič nevyriešil dúfam, že sa Ti drahá čitateľka/ drahý čitateľ článok páčil. Ak ma chceš odmeniť zanechaj mi tu hodnotenie pomocou hviezdičiek pod článkom, lajk alebo komentár s Tvojim pohľadom na vec (alebo s hocičím iným). Vypomôž mi zdieľaním po soc. sieťach ale hlavne sa sem opäť doklikaj keď sa budeš nudiť :P

Ja sa zatiaľ lúčim s prísľubom krajších včerajškov. (wtf...)
Ahoj?

Píšem si list ?

15. července 2014 v 16:52 | womm |  Iné

Vítam Ťa drahá čitateľka / drahý čitateľ,
opäť raz v tejto myšlienkovej pitevni so sympatickým moderátorom.

*Autor mení hlas na uvádzačský*
Dámy a páni, privítajte prosím nášho hostiteľa, WOMM!
*Autora vstupujúceho na imaginárne pódium (na iné by nikdy nevyšiel) osiera biela holubica, ktorá nie je nová ale, vypraná v CENZÚRA. Kilometre a kilometre ďaleko odtiaľ, tlieska nešťastníkovi malý zajačik a aj tak slabý zvuk, ktorý jeho mäkkučké labky spôsobujú, odnáša krutý severák.*

Späť do reality.
Najprv k niečomu k čomu som sa nevyjadril naposledy. Bol som na titulke blog.cz! Prečo som o tom nenapísal už minule? Moje ego sa muselo prestať predbiehať s vesmírnymi družicami. Okej teraz vážne. Chcel by som poďakovať akadémii a rodine... Okej … už vážne vážne! Pokus číslo 3. Bolo moc fajn vidieť ohlasy od toľkých ľudí naraz a zahrialo to moje malé oranžové srdiečko až je teraz v úprave medium. Bola to super skúsenosť, ktorá sa raz možno dúfam zopakuje. (Jéj dokázal som to!)

Teraz k samotnému článku. Čo vám na cínový podnos špinavý od segedínu z minulého týždňa naservírujem tentokrát? Nenapadlo ma nič k čomu by som sa mohol vyjadriť zato ma napadlo, že by mohlo byť super osloviť svoje mladšie ja v liste. (Autor je plne mentálne spôsobilý a uvedomuje si, že písať list do minulosti nemá priveľký význam... ale jak sa hovorí "Srať nato." … povedal si labužník a prilial si do kávy zakysanku.)
Myslím, že už nebudem zdržiavať a dám sa do toho.
(Pozn. Autora : Zvolil som vek 12 rokov pomocou generátora náhodných čísel)

Milý synu,

ešte raz si ostriháš svoje nádherné vlasy, len preto, že to povedala mama tak prídem z budúcnosti a vlastnoručne Ti nakopem prdel.
Som si istý, že si zase posral písomku zo zemepisu, že? Bodaj nie, keď Taliansko hľadáš v strednej Európe.
Aká drzosť. Zabudol som sa predstaviť. To už rovno môžem prestať sklápať dosku na WC, keď som taký hulvát. CENZÚRA jméno mé. Nie sme menovci. Ja som Ty. V podstate rovnako tupý, len mám strnisko a som vyšší.
Premýšľal som, čo Ti vlastne povedať chlapče.
Mohol by som Ťa varovať snáď pred všetkými hovadinami, ktoré narobíš a teda ktoré som narobil ja... takže ten tupec som tu ja a ospravedlňujem sa.
Otázne je … stálo by to zato? Nie. Nevyžral by si si to a nič by si sa z toho nenaučil.
Niečo Ti však poviem. Ser na tých debilov, ktorých máš poväčšine v triede. Ty, moja drahá konvalinka v mínovom poli, začneš kvitnúť až medzi inteligentnejšími ľuďmi. (Na strednej Ťa budú ženské milovať … ten spoiler si neodpustím, aj keď mi ho neuveríš.)
Niekedy dávno sme písali básne nie? Možno by si sa k tomu mal skúsiť vrátiť, nech to mám ja ľahšie.
A ešte jedna vec. Nezačni preboha hrať online hry. Umrie Ti pri tom život, to Ti garantujem. Neviem, prečo píšem "Ti" s veľkým začiatočným písmenom, keď som to vlastne ja. Asi mám fakt priveľké ego … priprav sa nato.
Hlavne užívaj detstvo a všetky možnosti, ktoré teraz máš. Ja Ti závidím a ani nevieš ako. Keby som v tvojom teraz vedel to, čo viem v mojom teraz, žil by som v tvojom teraz úplne inak ako v ňom žiješ Ty. Whatever.
Začni jesť pizzu kurník! Nevieš o čo prichádzaš! A nežer si nechty.
Na záver už len posolstvo úderné sťa denaturalizovaný lieh s príchuťou benzínu Natural 95.
Ostaň fabulózny.

Lots of love,
CENZÚRA

Wau. Po tomto sa cítim ako rozdvojená osobnosť. Dobrý úlet o pol druhej nad ránom. Myslel som si, že tomu zasranovi ryšavému prezradím kopu vecí a tým aj Tebe niečo o sebe … ale ako hovorí stará múdrosť : "Človek mieni, hormón mení."
(Vyhlásenie : Autor nenesie žiadnu zodpovednosť za znechutenie týmto zlým fórom.)

Ešte jeden bezpointný odsek a sme tam. Čo chystám? Chystám sa prekopať trošku blog. Zladiť ho do iných farieb. Upraviť rubriky a pretriediť články. Myslím, že toto sa udeje počas ďalšieho týždňa čo môže znamenať absenciu nového článku ak budem veľmi veľmi lenivý.

Nakoniec už len … dúfam, že sa Ti článok páčil. Chceš viac takýchto pseudo-vtipných výkecov? Daj mi vedieť v komentároch. Ak ma chceš odmeniť tak ohodnoť dole hviezdičkami článok, lajkni ho alebo zdieľaj na ľubovoľnej sociálnej sieti.

Ak ma nemáš dosť pridaj sa do fan-pageu, ktorý nájdeš TU.

Čo by si svojmu mladšiemu ja napísala/napísal Ty? Daj mi vedieť v komentároch :)

I´m done. Idem si čítať niečo dobrého kým ešte vládzem.

Ahoj?

Somewhere inside the rainbow

10. července 2014 v 10:04 | womm |  Názory/Úvahy
Hoj odvážna duša,

ktorá sa odvážila nakuknúť zase pod moju lebečnú kosť. Vítam Ťa pri ďalšom myšlienkovom pochode (snáď bude chutiť lepšie ako granadírsky … fuj) na tomto bohom zabudnutom blogu, kde si autor vylieva svoj malý oranžový svalový vak pumpujúci krv a v konečnom dôsledku a mozog. (Áno, nenapadol ma trefný opis mozgu. Doba je ťažká … hlavne preto, že momentálne je v tomto časopriestore.)

O čom sa budeme baviť? Tentokrát pomerne ľahký výber. Homosexualita. Túto tému som mal v zálohe dlhšiu dobu a keď to je teraz prakticky téma týždňa tak prečo nie? Prečo je "Coming out" tak ťažký?
Pretože ľudia sa boja odmietnutia, opovrhnutia, výsmechu a ďalších vecí, ktoré ľudia tak radi robia. Zvláštne ako niekedy ľudia dokážu zahodiť ľudskosť, že? Na začiatok moje osobné stanovisko.

Môj názor

Ja plne podporujem práva homosexuálov. Kompletne. Ak by sa niekto chcel ohradiť tak nie som blázon a neobhajujem sám seba. Ja osobne som heterosexuál (napriek tomu, že som si istý, že pár ľudí ma o mne mylnú mienku :D).

Veľká sláva môjmu textovému editoru, ktorý pozná slovo homosexuál, ale nepozná slovo heterosexuál. (Ide príkladom … nie úplne korektným, ale predsa. To je niečo ako otec, ktorý je záchranár a fajčiar zároveň.)



Odôvodnenie

To je jednoduché. Na to nepotrebujem ani čínsku nízkorozpočtovú žiarovku, vietnamskej výroby, dovezenú z Taiwanu, ktorá sídli v mojej hlave, aby ma osvietilo. Som za práva gayov, pretože tak ako sa ráno nezabudneme s úsmevom na tvári vymočiť, nemali by sme zabudnúť ani na empatiu. Pochybujem, že niekto kto je odporcom sa niekedy pokúsil seriózne zamyslieť a vžiť sa do ich kože.
Aké to asi je byť človekom, ktorého toľko ľudí nemá rado lebo je aký je? Asi také príjemné ako ráno po tom ako si človek dal niečo medzi alkoholickým nápojom a leteckým benzínom, že? A tu je zavŕtaný náš červík v jabĺčku (alebo aj nejaký ten kov … podľa zdravotného stavu jedinca.) Ľudská netolerancia je koreňom všetkého.

Celkovo rád sledujem ľudí, ktorí reagujú na dianie v spoločnosti a teda som videl zopár argumentov proti gayom. Taký krátky hviezdny countdown :

Homosexualita je voľba. (popularita, predvádzanie sa, atď.)

Drahý inteligent súhlasiaci s týmto argumentom. Som si istý, že oplývaš logikou naparovacej žehličky. Ak si heterosexuál mám otázku : "Vedela/vedel by si mať sex s niekým rovnakého pohlavia a naouzaj si to užiť?" A hlavne pre chlapov : "Dokázal by si vôbec iného chlapa pobozkať?" Ja viem, že nie. Tá predstava sa mi hnusí a aj preto je tento argument pre mňa nepochopiteľný.
Vyvstáva teda otázka : "Dá sa o tom naozaj rozhodnúť?" Keď si sa narodila / narodil vybehol ti pred oči nejaký výber typu : "Vyber si kto ťa bude priťahovať." ? I don't think so.

Homosexualita je psychická porucha

Tak sa na to pozrime, drahý digestor.
Ak by sme chceli súhlasiť s týmto argumentom tak by som prehlásil, že heterosexualita je teda tiež stavom mysle. Homosexualitu by som potom označil za iný stav mysle. Homosexuál nemá žiadne pre spoločnosť nebezpečné tendencie ani nič podobné. Väčšina ľudí na Zemi verí v nejaké náboženstvo. Rýchlo dajme liečiť všetkých ateistov! (Určite to ocenia... a liečme ich v kláštoroch a kostoloch...nech je sranda :D). Jednoducho sa ten človek taký narodí a my by sme to mali podľa mňa akceptovať. Pointa je : Ak by aj bola, čo by to znamenalo? Nič.

Homosexualita je hriech

Keďže poznám väčšinou kresťanov, tak ku kresťanom. Kde v Biblii je napísané, že je naozaj hriech? V tých dobách bola homosexualita úplne bežná.
Okrem toho. Boh stvoril človeka. A keďže je to jeho výtvor a vyskytuje sa uňho homosexualita. Nemali by ste teda človeka milovať aj keď je homosexuál ako boží výtvor?

Svadba je len pre muža a ženu (ja viem, že to je trošku je odskok, ale viete... rozbehnutý bager zastaví už len tvrdá hlina. A ja som niekedy sakra tvrdohlavý bager.)

Prečo? Pretože sa to vám nepáči vážení (akurát tak na váhe) dámy a páni? Chcete zakázať ľuďom, ktorí sa milujú vstúpiť do zväzku (vytvoreného človekom) len preto "lebo" ? Exkrement z býka! (Bullshit!)

Je obrovský problém, že coming out je stále tak náročný. Je problém, že ľudia sú stále netolerantné hovädá. Treba si uvedomiť, že príklepová vŕtačka sa do sadrokartónu nezavŕta, kým nie je stlačený gombík. A každý musí stlačiť svoj vlastný.
K tomuto článku nedám žiadne vyhlásenie, pretože si za tým plne stojím a tvrdím, že tolerancia je tá správna cesta,

Lúčim sa. Ak sa článok páčil odmeňte ma hodnotením, lajkom alebo šírením po sociálnych sieťach.
Ak ma nemáš dosť (čomu by som sa čudoval) pridaj sa k fanpage-u, ktorý nájdeš TU.

Aký je Tvoj názor na túto problematiku? Daj mi vedieť v komentároch.
(Pozn. Autora : Kľudne mi tam nechaj aj námety na nové články a názory na moju tvorbu. Budem vďačný :3)

Idem chrápať.
Či gay, hetero, alebo bi … buď fabulózna/fabulózny.
Ahoj?



Muahahaha ( Alebo : Podstata človeka)

5. července 2014 v 16:05 | womm |  Názory/Úvahy
Jó napot kivánok! (Maďarčina na tomto blogu naozaj chýbala :D)

Milá čitateľka/ milý čitateľ rozhodol som sa, že nebudem flákač a keď sa už pred najhoršími obednými horúčavami ukrývam za svojim noťasom, tak niečo napíšem. Čo také?

*Autor si s povzdychom prehrabe novo ostrihané vlasy, s ktorými vyzerá ako premotivovaný Skrillex wannabe po počas odvykačky a ešte s tým je aj spokojný (pardon, musel som)*

Mám veľa kamarátov (pred pol rokom by som neveril, že toto bude môcť vysloviť...) a veľa z nich má veľmi zaujímavé svetonázory a názory bez iných slovotvorných predpôn a prípon. A tak sme sa raz s jednou skvelou kamarátkou bavili o človeku a zistil som, že podľa mňa je podstatou človeka zlo. Prečo? O tom sa tu ideme baviť.

Už tradične všetko toto sú subjektívne názory autora a jeho fabulóznej mysle. Prípadnú preukázanú neschopnosť ospravedlň, ešte som o pol tretej poobede netvoril.

Ako teda vidím človeka ja?

Ľudská bytosť je, ako všetci vieme, cicavec a teda živočíšny druh. Z toho mi potom vyplýva, že sme len ďalšie zvieratá okupujúce túto planétu. Nevidím dôvod sa klasifikovať ináč. Sme proste len inteligentnejšie zvery so sklonom k megalománii. A s balíčkom vlastností, ktoré sú aj kladné aj záporné a myslím, že ich má asi každý. Napr. taká povrchnosť, ktorú som rozoberal nie tak dávno v článku, ktorý nájdeš TU, alebo sebeckosť, krutosť, agresia a aby sme nekrivdili tak aj milota, súcit a iné dobré veci.

"Ale tak to máme aj dobré aj zlé v jednom Ty ugrofín!"

To je síce pravda, ale ktoré z týchto vlastností sa prejavia ľahšie? Podľa mňa je ľahšie ublížiť neznámemu ako nájsť v ňom zaľúbenie. Je jednoduchšie posunúť sa vpred na úkor iného, ako posunúť vpred iného na úkor seba, nie? Radšej si z rožka a tresky odhryznem ja ako niekto iný. (Potravinárstvo nesmie chýbať...) Ublížil si mi, ublížím ja Tebe! (Ľahšie ako odpustiť, že? A ten pocit zadosťučinenia sladký sťa poľský med...). Z tohto som usúdil, že máme bližšie k zlu ako k dobru. A teda ak by som mal stavať človeka ako stavebnicu z mäkčeného PVC, lebo z toho je teraz všetko, tak by jadro bolo z kociek čiernych.
Takže kvôli tomuto si o človeku myslím to čo si myslím.

Ale je človek zlý napriek svojej podstate?

Nemyslím. Tu prichádza na rad morálka, hodnotový rebríček, rozoznávanie dobrého a zlého a ďalšie veci, ktoré odlišujú človeka od dvojnohého kombajnu s osobnostnými problémami. Prehlásiť, že ľudia sú proste zlí by bolo ako prehlásiť, že fast foody sú zlé. Somarina! (samica somára? xD) Áno, možno ten burger obsahuje viac látok z karimatky ako z mäsa, ale raz za čas musíme zjesť niečo nezdravé len preto aby sme vedeli, že sme ľudia nie?

Existujú aj ľudia dobrí v pravom zmysle slova. Poznám osoby, ktoré naozaj doprajú iným viac ako sebe, snažia sa pomáhať a všeobecne byť prospešní. To sú ľudia, ktorí zlé vlastnosti potlačili do úzadia skoro úplne, začo pred ními skladám svoj imaginárny klobúk v tvare syra. Kým to človek nepreháňa je to fajn...

Nepreháňa?

Presne. Dobrota je jedna vec, ale nútenie sa do vecí je druhá. Ak je niekomu samaritánstvo prirodzené tak nech sa páči, ale u niektorých ľudí to pôsobí fest umelo. Dobrotu netreba siliť... potom mám pocit, že tak človek stráca svoju identitu, pretože ju nasilu prepisuje.
Rozumiem, že páčiť sa a byť kamarát s každým koho človek stretne je príjemnou masážou ega a jeho pohladením v jednom, ale ľudia potom nepoznajú vlastného "kamaráta".
A čo, že som vrtošivý, náladový, miestami nepríjemný (sem tam skôr len miestami príjemný), aj tak sa nájdu ľudia, ktorí cez to vidia a majú ma radi. A ja môžem byť kľudný, že fakt majú radi mňa. Nemusím byť ani najlepší človek na svete. Stačí obyčajná morálka a neubližovanie ostatným ľuďom. To stačí tak všeobecne, aby sa našli ľudia , ktorí budú mať danú osobu radi.

A čo si akože týmto článkom dokázal?

Týmto článkom som toho dosiahol toľko čo opitý pri múre. Ja som sa vyprázdnil a na múre (rozumej blog) po mne niečo zostalo. Neprišiel som k žiadnemu obrovskému, svetobornému záveru len ma baví uvažovať o človeku lebo je zaujímavejší ako trebárs nízkotučný jogurt. Ak Ťa to láka skús sa aj Ty drahá čitateľka/drahý čitateľ zamyslieť nad touto témou. Možno sa, tak ako ja, dozvieš veľa nových vecí aj o sebe.

A teraz sa s týmto motivačným posolstvom prudkým ako mliekarova ranná stolica rozlúčim, lebo tu moja niť myšlienok našla nožnice.
Daj mi vedieť o svojom názore v komentároch, poteš ma hodnotením, lajkom alebo tento "múr" (ako ma tamto napadlo...) ukáž kamarátom na soc. sieťach. Za všetky ohlasy som vďačný. Ak ma nemáš dosť pripoj sa na známej soc. sieti do fanpage-u, kt. nájdeš TU. Občas tam prihodím niečo navyše.

S nenápadnosťou slona tancujúceho v baletnej sukni na diaľnici odoberám preč.

Szia? … Je to príliš? Tak fajn ... Ahoj?