Červen 2014

Čo ma naučila výška a intrák (Pt. 1?)

28. června 2014 v 13:14 | womm |  Iné
Zdravím Ťa,

a milujem zato, že si sa doklikala až sem, neznáma entita neznámej formy... a pohlavia ... tak to milovanie radšej nechajme tak.Každopádne Ťa drahá čitateľka/drahý čitateľ vítam pri ďalšom výtvore z mojej gebule.

Čo je témou? Témou je to, že tému nemám. Neviem či ma chytá kríza stredného veku blogu (30 článkov jupíííí!), alebo len proste starnem, ale deje sa to. A tak tu v hodinách kedy je už v platnosti nočný kľud a pozerám sa na blikajúci kurzor v populárnom textovom editore (samozrejme poznámkový blok...) v nádeji, že ma osvieti sťa zapálená petrolejová lampa... rozbitá...v senníku.

A pomohlo! Skončil semester a tak prečo Ti drahá čitateľka/drahý čitateľ neukázať čo som sa naučil? Toto bude taký krátky článok pri písaní ktorého sa budem usmievať ako poisťovák pri podpise zmluvy a nechám sa unášať prúdom spomienok. Začnime hneď z kraja.


  • Prihovor sa ostatným na zápise. Nikdy nevieš či niektorí z nich nebude bývať tri dvere od Teba a nestanú sa z vás kamaráti. Možno len skús nemať dlhé ryšavé vlasy, nebyť chalan a neprihovoriť sa chalanovi slovami "Teba budem mať rád" , lebo Ti potom prezradí už ako kamarát, že si myslel, že si gay. (Zistil som sa ťažkou cestou)

  • Štyria heterosexuálni chalani si môžu totálne v pohode High School Musical a poznať slová soundtrackov... :D (moja malá segra kazetu púšťala donekonečna ... výhovorky ostatných nepoznám.)

  • Keď si večer nie si istá/istý či vstaneš skôr kvôli prednáške... buď si istá/istý, že nie.

  • Keď pred Tebou na prednáške sedí dvojník Ľudovíta Štúra nezmizne ani keď si pretrieš oči. Treba sa zhlboka nadýchnuť a prijať tento fakt ako chlap. A pre istotu sa snažiť zapisovať poznámky bez gramatických chýb...

  • Ak v spoločných kúpelniach zabudneš kozmetický produkt skončí navždy v inej dimenzii.. (aspoň tak mi to vychádza keďže som ten sprchový gél nikdy nenašiel)

  • Vždy vráť zapožičanú instantnú polievku! (Môžem napísať intrákové desatoro... :D )

  • "Nepite alkohol, alkohol je zlo. Á nikdy nepočúvajte starších spolužiakov." - múdrosť z intrákovej chodby.

  • Žiaden obvod nie je tak zložitý ako sa zdá. Prinajhoršom stačí pokrčiť papier a hodiť ho do koša.

  • Za dve hodiny sa dajú pri keksoch prebrať všetky problémy tohto sveta.

  • Ak máš lenivého spolubývajúceho a sám si lenivý/lenivá ... pri vyhorení žiarovky nastáva obdobie temna na vašej izbe.

  • Vždy si ráno čekni, či si na prednášku omylom neberieš aj zubnú kefku. (Celú matiku som presedel na zubnej kefke v zadnom vrecku mojich riflí :D )Holt 5 hodín spánku a pondelok ráno.

  • Spoločná kuchynka je najlepšie miesto na zoznamovanie sa.

  • Tie echá o výškach a riedení a podobne sú (poväčšine - možno s tým niekto prišiel viac do kontaktu) žvásty. Podľa toho čo som zažil ja, sa zatiaľ dalo spraviť všetko ak sa človek pripravil dostatočne.

  • Noc pred skúškou sa najlepšie konverzuje v neskorých nočných až veľmi skorých ranných hodinách.

  • Najsilnejšie emočné prúdy sú v človeku po nevydarenej skúške...alebo keď v sprche netečie teplá voda.

  • Keď začneš žiť sama/sám bez rodičov prejaví sa skutočne Tvoj temperament. (Aspoň u mňa to tak bolo)


Aby som zhrnul svoje pocity po roku na výške (viem, že to nie je celý rok... ) ... výška je super. Neľutujem ani odbor ani školu a ani ľudí ktorých som tam spoznal. Aby som bol úprimný neviem sa dočkať ďalšieho semestra a nových hovadín, ktoré isto zažijem.

Ou a aby som nezabudol. Nie je všetko len o škole. Aj mimo nej existuje mnoho skvelých ľudí s ktorými sa dá zažiť mnoho skvelých chvíľ. Go and have fun... don't be Ľudko Štúr.

S týmto posolstvom sa lúčim. Dúfam, že článok aspoň trošička pobavil, lebo z tohto sa asi veľa naučiť nedalo. Ak ma chceš odmeniť nechaj mi v komente názor na moju tvorbu alebo hociakú otázku namňa...proste hocičo... ohodnoť článok...šír ho po sociálnych sieťach atď.
(Poznámka autora : Za Pt. 1 je otáznik lebo by som možno takýto súhrn rád spravil po každom semestri. Uvidím podľa ohlasov :) )

Ja idem do ríše snov.
Ahoj?

Ninja Korytnačky existujú! (Alebo : Na vzhľade nezáleží)

15. června 2014 v 12:23 | womm |  Názory/Úvahy
Zdravím pospolitý ľud!
Zostúpil som zo svojho trónu lenivosti plného videí na youtube a chleba so salámou aby som vás obšťastnil ďalším výtvorom z mojej dielne.

Aby som ostal verný sebe samému, poskytnem menší life update. Skúškové je skoro hotové, vďaka čomu sa cítim ako jogurt po expirácii... jeden aby sa zo mňa pos...kadil. Teplo ma ubíja, neúspech pri hľadaní brigády hnevá a všeobecne sa človek niekedy cíti ako sopeľ vyfúknutý do trávy. Panebože ľudia dajte tomu sopľu aspoň toľko úcty, že ho vyfúknete do servítky a pochováte v koši (alebo vo vrecku, to už je o každom :D ) Nehovoriac o tom, že z vás nebude napínať celé okolie. Mimo iného, stále svojou krásou obdarúvam každého vo svojom okolí a oni sa z toho tešia. Preto sedím teraz sám vo svojej izbe a pri svetle storočnej stolnej lampy bijem do klávesnice tieto úvodné nezmysly. Toľko k môjmu super zaujímavému životu.

Téma je jasná už z názvu a teda sa na ňu vrhnime hlavou napred, sťa obyvateľ intráku o polnoci na tri rožky s treskou.

Hneď na začiatku ... nemám rád moralistov, ktorí hovoria, že na kráse/výzore nezáleží. Áno ideály sú krásna vec, ale vieš drahá čitateľka/čitateľ čo je vec ešte krajšia? Vec , ktorá Ťa dostane do kolien rýchlejšie ako nová príchuť instantnej polievky? (Čo mám dnes s tým potravinárskym priemyslom? ) Logika a reálny pohľad na veci okolo. (Čo autorovi tiež v mnohých oblastiach chýba... v jednej však nie a teda môže machrovať s týmto ofenzívnym štýlom písania. #objectivity)

Väčšina z týchto vecí sú moje SUBJEKTÍVNE názory, ktoré sa nemusia platiť o každom, ale ja ich vidím takto. Jediné za čím si stojím na 100% je, že na vzhľade v dnešnej spoločnosti záleží. Nesúhlasím s tým. Nesúhlasím, pretože to všetko vychádza z povrchnosti človeka. Začína to u jednotlivca . Stačí, že človek vidí niekoho, kto vyzerá trochu ináč napr. večer na ulici (dajme tomu že mu jeho nebosiahle číro žiari všetkými farbami dúhy a reťaze na ňom pri chôdzi hrkajú) ... čo urobí väčšina ľudí? Myslím, že väčšina pocíti obavu ale prejde okolo... a niektorí dokonca zmenia trasu len aby sa mu vyhli. Pritom by ten človek mohol byť úplne nekonfliktný...resp. by mohol byť dokonca najmilší človek na svete, ktorý by najradšej každého vyobjímal... ale vyzerá inak. Vo svojej podstate je to úplne prirodzené. Aj u zvierat máme výstražné sfarbenie. Teda som dospel k záveru, že povrchnosť je prirodzená ľudská vlastnosť, ktorá sa len prejavuje v rôznej miere.

Žijeme v jednom hnusom kontajneri. Jediný rozdiel medzi jednotlivými ľuďmi je len a len miera nahnitia. Hmmm. V tom prípade by vlastne, podľa príslovia "zlá burina nevyhynie" , zlí ľudia boli PET fľaše nie? To by sme ich separovali...ale zase to by bola diskriminácia, teda by nebola možná recyklácia a ... no dobre dosť bolo úvah z EKO oblasti...späť k téme.

Zoberme si na mušku pracovnú oblasť. Prakticky na každé dobré miesto chcú ľudí, ktorí sú mladí, dobre vyzerajúci a šikovní. Sú potrební ľudia, ktorí sú doslova pekní a príjemne pôsobia na ľudí, vedia si ich získať. Nie je to tak v každej pracovnej oblasti, ale povedzme si pravdu v mnohých áno. Jednoducho na mólo, ak máš dva hrby a zuby medzi medzerami, nevylezieš. Tu síce vzniká paradox... na mólo sa nedostane ani chlap, kt. vyzerá ako priemerný heterosexuál...ale to je mimo záber. (Áno nemusím módny priemysel...) Bez vzhľadu to niekedy jednoducho nejde ľudia. Prvá muška je mŕtva, ideme na ďalšiu.

Druhý je stelesnením oštepu, ktorí prebodne srdcia romantikom ... vrátane mňa. Ani láska bez vzhľadu nejak nefunguje. Pozrime sa nato logicky. Vzhľad je často to prvé, čím človek niekoho upúta. Pokiaľ je mne známe tak medzi partnermi by mala fungovať príťažlivosť (musia sa jeden druhému páčiť...fyzicky.) Aj keby sme prišli k argumentu : "keď ju/ho miluješ páči sa Ti nech vyzerá ako chce." Pravda, ale je to len preto, že pri vzniku citu nazývaného láska, Ťa ten človek očaril na toľko, že sa Ti páči aj fyzicky. A keď už je cit sformovaný dokáže preklenúť nedokonalosti, lenže najprv musí vzniknúť.

Šaty robia človeka. Výrok vytvorený človekom a realita vytvorená človekom. Rôzne šaty na rôzne príležitosti...
zaujímavý fenomén, s ktorým zasa nesúhlasím. Hejtujem tu všetko nejak. Oh well. Obliekanie sa je jedným z mnohých spôsobov sebarealizácie. A aj keď sa môžeme tváriť, že toto právo nie je nikdy nikde obmedzované, bude nám jasné, že je. Nejde ani tak o to, že sa obliekame inak na slávnostné príležitosti, ale o to, že si ľudia tak hrozne zakladajú na tom kto si čo oblečie. Podľa mňa trošku blbé ... ale whatever.

Toto všetko čo som spomínal vytvára obrovský tlak na ľudí, hlavne mladých ľudí a najmä ženy, ktoré majú byť vždy krásne a usmievavé. Buďme k sebe úprimní .. na ženy sú v tomto ohľade oveľa väčšie nároky. Stojí to zato?

Týmto nepriaznivým vplyvom by som toto "veľdielo" ukončil. Nebolo také plné fórov ako inokedy, ale ide o pomerne negatívnu tému a teda z toho vzniklo toto. (Pozn. autora : v tomto článku sa autor nikde nevyčlenil spomedzi ľudí a teda priznáva aj vlastnú povrchnosť.)

Ak sa Ti článok páčil ohodnoť ma hviezdičkami, komentárom, lajkom, šírením po sociálnych sieťach, alebo zamilovaným mailom na womm@centrum.sk :D Ale nie... v prípade nejakých otázok, kritiky, návrhov na články alebo spoluprácu ma vyhľadaj tam. V prípade, že mojich žvástov nemáš dosť, pridaj sa k fanpage-u, ktorý nájdeš TU.

Na záver už len otázka : Ako to vidíš Ty? Presne Ty čo tam sedíš a pozeráš sa do monitoru zamýšľajúc sa nad mojim mentálnym zdravím. Aký je Tvoj názor? Daj mi vedieť v komentároch... dosť ma zaujímajú pohľady ľudí na túto tému.

Tak zatiaľ,
Ahoj?