Maliarko

3. května 2014 v 23:26 | womm |  Poviedky/Básne
Eeeej Makarena!

Som tu zas, vonku fučí a treska s pikantným šalátom nikdy nechutila lepšie! Od mojich stravovacích návykov sme sa cez neuskutočnené ospravedlnenie sa za meškanie čo sa obsahu na blogu týka, dostali až k dnešnému výtvoru.

Ide o báseň, podľa mňa nie tak dobrú ako tie predtým, ale stále dosť dobrú nato, aby som Ti ju sem dal drahá čitateľka/drahý čitateľ. Nazval som ju "Maliarko" z očividných dôvodov...(lebo som fabulous samozrejme :D ). Tu je :

MALIARKO

Maliarko, maliarko povedz že mi,
Prečo si celé dni sám v atelieri?
Na bielom plátne je kopa šmúh,
Nevedel si vychytať záplavy múch.
Pridlho trvalo kým si chytil štetec,
Farby len jedny,
Posnaž sa, posnaž, maliarko biedny.
Zamaľuj nepekné, namaľuj nové,
Nehľadaj však pri tom šťastie hodinové.
To je príliš zradné,
Hlboko padne,
Ten kto ho nájde,
Ťahy máš kradmé...
Čoho sa bojíš? Vlastného umenia?
Takéto veci sa v človeku nemenia.
Sústreď svoj pohľad a hľaď len vpred
Výsledok? Ten sa dostaví hneď.
Pozri sa na ťahy,
Sú plynulé, že?
Koniec ťarchy,
Zhoď závažie,
Ušiel si za mreže...

Maliarko, maliarko, prečo však maľuješ?
Z nudy či zo zvyku?
Tvoje maľby, pomaly no isto,
strácajú logiku.
Vybledli Ti farby,
Nebaví ťa to? Chceš skončiť?
Všetko čo si namaľoval do acetónu hodiť?
Hlúposť priateľu, skús iné farby,
Nech Tvoja maľba ostane navždy,
V srdciach tých najbližších,
Čo dali Ti štetec, pridali odtiene do života škály,
Lebo nič iné po Tebe nebude,
Len maľba na plátne,
Ak nebude dobrá, tak každý zabudne...

Maliarko, maliarko farby Ti uschli.
Štetec bez farby po plátne šuští.
Zdvihni zakalený zrak a pozri čo si vytvoril.
Nechápavo hľadíš a štetec Ti padá,
Udiera na zem a Ty ideš za ním,
Bože toľká zrada.
Život sa na Tebe dopustil vraždy,
Pochopil si správne, je koniec.
Navždy.

Teraz vysvetlenie myšlienkových pochodov počas tvorby. (Kto nechce vysvetlenie nech preskočí všetko písané kurzívou...)

No keď sme zabezpečili, že si nikto nepokazí prípadný lyrický pôžitok, tak sa pozrime, čo som zase mal v hlave za zmätky.
Snažil som sa tu zachytiť život človeka, lebo sa teraz často hrám s myšlienkami o živote. Konkrétne som tu zachytil tri fázy toho, čo nazývame bytím.
V prvej časti básne, som chcel zachytiť dobu, kedy si človek uvedomí, že si chcel život riadiť sám a nechce sa dať obmedzovať, ale na začiatku sa takejto "samoty" bojí. V druhej časti to je zasa fáza kedy človek upadne do stereotypu, a teda podľa mňa prakticky prestane žiť. V každej časti, som ja nejaký hlas, ktorý ho pozoruje a snaží sa mu napovedať čo má robiť, aj keď ho maliarko nepočuje. Posledná fáza je samozrejme smrť (pretože morbidity nie je nikdy dosť, že? Preto ľudia, tiež sledujú spravodajstvo...)


Toť kultúrna vsuvka na dlhší čas, pretože prichádza čas zbesilej radosti zo života, známy ako skúškové obdobie, kedy padajú hlavy...nad skriptami a poznámkami. Keďže počas tohto krásneho obdobia mám mozog vyhorený ako čínska dióda vo výslužbe, písať nebudem, avšak chystám zopár námetov už vopred, nech produkujem po skúškach viac.

Ďalší oznam je, že na fanpage, ktorý sa dá nájsť TU, pridám možnosť posielať námety na články a hlasovať za ne. (Ako čitateľ dostaneš čo chceš, teda aspoň tak to funguje v teoretickej rovine... ak vynecháme faktory ako neorganizovanosť autora a podobne.)

To by bolo z mojej strany zatiaľ všetko. Ak sa Ti páčil tento výtvor z mojej gebule, daj mi vedieť lajkami, komentármi, hodnoteniami, vypomôž mi zdieľaním na soc. sieťach rôzneho charakteru a podobne. Za každú formu som veľmi vďačný.

Na záver už len jedno ... *zapína sa dramatická hudba a autora osvietila žiara 100 wattovej žiarovky..*

Ahoj?

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama