Květen 2014

Prvou triedou, bez adresáta

31. května 2014 v 21:05 | womm |  Poviedky/Básne
Ahoj, zas vyzeráš krásne,
Ruže sú oproti Tebe škaredé,
Keď Ťa vidím, aj po rokoch žasnem,
Kto by bol tušil že sa nájdeme.

Blesk z temného neba,
Zjavila si sa pri mne,
Pre hladné srdce chleba,
Od chladu vykúpenie.

Hreješ ako stelesnená láska,
Voniaš ako domov,
Ten som našiel v Tvojich očiach, kráska,
A preto chcem byť stále s tebou.

Nikdy som nemyslel, že raz takto skončím,
Nemyslel som, iba dúfal,
Stratený v citoch neznámych končín,
Celé noci do vlasov Ti dýchal
a stále to robím.

Drahá objímaš tak gýčovo a predsa inak,
Užijem si, kým stojí šťastie pri nás,
Budem Ťa držať pokiaľ budem môcť
A aj keď zmizneš budem navždy Tvoj.

Pobozkáš ma, tak vrúcne, že roztopí sa všetok ľad,
A keď zabolí ma srdce vidím ... že opustil ma najverneší kamarát.
To som však zistil až neskoro, s dýkou v hrudi,
Po toľkých razoch však padám hrdý.

Otvorím oči ... okolo temnota a ja som sám.
V hrdle hrča, na lícach slzy,
Také to je keď ťa vlastný život mrzí.
Vo vzduchu nakoniec jediná otázka vysí,
Miláčik, poklad môj, prečo len nie si?


Hejting on evryting džast bikoz aj ken

18. května 2014 v 21:00 | womm |  Názory/Úvahy
Aloha!
Vítam Ťa drahá čitateľka/drahý čitateľ pri dnešnej seanse.
*Autor si odkašle sa nasadí televízny reprezentatívny hlas*

Ak tento článok čítaš do 24 hodín od uverejnenia tak vo svojom dnešnom balíčku dostávaš článok na tému, ktorú autor ešte nepozná, lebo píše úvod + autora v dezolátnom stave sediaceho v temnote s červenými očami v pyžamku modrom ako obloha nad nami. Ale to nie je všetko!
Ak tento článok dočítaš do konca, môžeš byť tá šťastná/ ten šťastný ktorý obdrží mentálne zjazvienie zdarma! Táto výnimočná akcia platí len väčšinu času na tomto blogu. Čítaj teraz, alebo ostaň mentálne zdravá/zdravý!

No nekúp to... Každopádne, táto odbočka mi dala čas premýšľať nad tým o čom písať. Dostal som sa k dvom veciam, ktoré sú pre mňa nepochopiteľné a za ktoré budem nenávidený ako satanista na svätej omši na Vianoce trhajúci modlitebné knižky a screamujúci Tichú Noc . (Uvedomujem si, že satanizmus je o niečom úplne inom...táto poznámka je skôr výsmechom zo zadubenosti niektorých ľúdí... nemám pravdu ak poviem, že u mnohých ľudí práve takto satanista vyzerá? Ach, tie stereotypy... )

UPOZORNENIE: Všetko ďalej od tohto upozornenia sú len autorove subjektívne názory a pohľady na vec. Sám autor má pohybové vlastnosti stelesnenej obrny a športu nerozumie a teda netvrdí, že má pravdu.

Prenesme sa s ladnosťou vozidla MHD v dopravnej špičke k prvej téme. Športy a vlastenectvo, alebo ako to nazvať, ktoré absolútne nie je na mieste. Ako príklad použijem MS v hokeji, lebo to je téma žhavá a krátkotrvajúca ako chalan v prvú osudnú noc. Keď sa ja nad týmto ošiaľom zamyslím... aj keby sme vyhrali dokázali to tí ľudia na ľade čo sa naháňali za čiernym telesom tvaru valca. "Slovensko to dokázalo", je podľa mňa úplná hlúposť. Tomu istému nerozumiem ani pri iných športoch a pri súťažiach ako NHL. Čo ľudí motivuje byť tak veľmi oddaní, v lepšom prípade povzbudzovaniu jedného tímu, v horšom ničeniu verejného majetku a devastácie členov opačného tábora, alebo niekoho kto sa škaredo pozrel? Netuším. Prečo ľudia tak radi sedia pred televíznymi aparátmi a s entuziazmom dobre najedeného mroža vydávajú tie najrôznejšie zvuky? Vlastne, chodeniu na zápasy naživo ešte z časti rozumiem... dá sa tam hovoriť o atmosfére... a o hotdogoch... hlavne nezabudnúť na hotdogy. Necháp ma zle drahá čitateľka/ drahý čitateľ. Ja v žiadnom prípade nie som proti týmto súťažiam a ani proti športu. Je úžasné čo vrcholoví športovci dokážu a samozrejme aj pre "obyčajných smrteľníkov" je šport zdrojom oddychu a je zdravý (aj keď nie je vždy zadarmo). Uniká mi len pointa fanúšikovstva. A najradšej mám fakt, že pri výhre sa všetci tvárime "Yea Slovensko! Najlepší štát! Národná hrdosť 2000!" A potom prídeme domov a nakydáme na všetko čo sa Slovenska týka...okrem hokeja samozrejme...teda do ďalšej prehry. Teraz keď to tak čítam... zmiešal som tam nakoniec MS so všetkým ostatným... snáď rozumieš všetkému čo som chcel povedať ^^

Nasledujúca zastávka (Next up) : Smrť.
Fenomén ktorý raz postretne každého, s takou istotou s akou vás postretnú pekelné muky keď zjete skazený jogurt. Alebo očistná dieta ... rýchla očistná dieta. Fajn... na toto si beriem autorské práva a idem to predať ako nový patent pre všetky modelky ktoré na móle predvádzajú svoje krásne kosti. Denne umiera nespočet ľudí. Prečo ľudia robia cirkus, keď umrie niekto slávny? Smrť každého človeka je rovnaká tragédia ... len mi príde hlúpe preháňať to s oplakávaním človeka, ktorého sme nepoznali. Nehovoriac o excesívnom postovaní statusov na sociálnych sieťach. Prečo? Opäť raz nerozumiem. Začínam sa cítiť ako toaleťák medzi servítkami. Vlastne záleží aj na tom či v kuchyni alebo na záchode... v kuchyni . *Autor sa chytá za hlavu pri čítaní vlastných myšlienok* Prečo tí istí ľudia nevypisujú každý deň na soc. sieťach o tom ako umreli ďalšie hordy ľudí a nerozplývajú sa v komentároch nad tým ako ich milovali? Celý tento fenomén mi príde neskutočne stupídny a prehnaný.

Konečná. Vážení cestujúci, prosím vystúpte.

To by boli dva problémy, ktorých som sa chcel s jemnosťou premotivovanej karbobrúsky dotknúť. Snáď Ťa čítanie tohto článku bavilo, či už si súhlasil(a) alebo nesúhlasil(a) . Daj mi vedieť o tom ako sa Ti článok páčil formou hodnotení alebo v komentároch kam môžeš pridať aj svoj názor na tieto témy. Ak chceš sledovať tento blog a vidieť obsah, ktorý na blogu nie je pridaj sa k fanpage-u, ktorý nájdeš TU. (Stále platí, že mi môžeš vypomôcť aj zdieľaním na soc. sieťach :P)
Ďakujem za dočítanie do konca.
Ahoj?

Obžalovaný, vstaňte!

10. května 2014 v 21:50 | womm |  Názory/Úvahy
Zdravíčko! ^^

Vraciam sa ešte raz ... vďaka nechuti učiť sa. Takže sa opäť stretávame, v mojom prípade pri šálke ovocného čaju, ktorý ovocie možno nevidel a s pohľadom na načervenalú oblohu za oknom. Ako tak rozmýšľam, asi som aj dramaticky nasvietený...dojemné. Napriek tomu, že som sa tejto téme vyhýbal ako premotivovaná mäsiarka mucholapke, prišiel na ňu čas, pretože som prudko inšpirovaný, začo ďakujem svojim drahým známym.

Už veľakrát som sa zamýšľal nad človekom ako takým...veľakrát aj v článkoch, ktoré tu nájdete. Nikdy som však svojou ladnou nôžkou nezakopol o vlastnosť, ktorá ma na ľuďoch hrozné vytáča. Dokonca kandiduje na post najnenávidenejšej ľudskej vlastnosti. Človek, totiž, ako dvojnohé hovädo, strašne rád súdi. Bohužiaľ väčšinou nie seba...

Prečo takú samozrejmosť idem rozoberať? Lebo ma to serie. THE END.

Často sa rozpráva o tom, že spoločnosť kladie na jednotlivca nerealistické nároky. Pravda. Pravda, na začiatku, ktorej je opäť dvojnohý kus dobytka. Zasa je to len o vynášaní rozsudku. Dievča nie je dosť chudé, chalan nie je dosť zručný, mala viac priateľov? = radodajka(archaizmus jak sviňa, ja viem ...), nechce športovať? = nekonečná studnica fórov na jeho adresu... Drahá čitateľka/drahý čitateľ, zdá sa to choré aj Tebe?

Čo ma vlastne dostalo k tomuto problému, po kope odkladov? Ja som známy tým, že som freak čo sa týka mojich vlasov, teda som na ne citlivý. Nedávno som šiel pod nožnice a nedopadlo to práve v môj prospech, ale keďže som chcel držať v obraze prázdnu množinu mojich fanyniek tak som zdieľal fotku s aktuálnym stavom mojej kedysi majestátnej hrivy.

"Toto je ostrihané? Bože, horší si jak ženská"

*Autor sa smeje nad v úvode spomenutou mäsiarkou, ktorá mu opakovane pristáva na monitore...*

Aby som sa od úžasnej muchy vrátil k téme... "horší jak ženská". Rozsudok. Ale mám pár otázok. Prečo je ženská vlastne zlá? Je pravidlom, že si ženy dávajú brutálne záležať na vlasoch? Nemyslím. Je teda pravidlom, že sa chlapi nestarajú? Tiež nie. Odkiaľ je potom ten prívlastok ktorý som obdržal? Myslím, že to nevie ani sova z rozprávkovej knihy s trojkami dioptriami na zobáku.

Samozrejme toto je hlúposť a pre niekoho koho to nemá šancu uraziť dvakrát tak, ale sú aj serióznejšie problémy v tejto oblasti. Presne na tom istom princípe funguje napr. diskriminácia homosexuálov, ktorá je mimochodom totálny exkrement predstaviteľa hovädzieho dobytka . "Si odlišný? FUCK OFF!"
Nikto sa tomuto "spravodlivému súdu" nevyhne. Začína sa to už v mladosti ... čomu vďačíme za šikanu. Ono to pomaly vyzerá ako inštinkt zabudovaný v človeku ako takom. Od toho najmenšieho veku máme nutkanie odsunúť tých, ktorí sa odlišujú, bokom. Nedokážem prísť nato, z čoho takáto škodlivá intolerancia pochádza.

Povedal som škodlivá? Myslel som škodlivá. Koľko mladých dievčat si o sebe myslí, že sú škaredé z nepochopiteľných dôvodov? Koľko chalanov sa cíti neschopne pretože netrafí bránu, alebo nestrelí kôš? Koľko mladých ľudí... vlastne ľudí všeobecne sa cíti osamelo, pretože sú obklopení ľuďmi neschopnými prijať ich takých akí sú? Myslím, že priveľa.
Vieš čo je desivé a smutné? Nie to, že sa to deje... to je samozrejmosť. Skôr ma desí, že takéto veci robia aj mladí ľudia.. ktorí budú budúcnosťou našej spoločnosti, a budú vychovávať svoje deti. Preto sa tento cyklus diskriminácie nikdy nezastaví.

Aj tento jav má však svoje pozitíva. Ak Ťa nejaký človek nedokáže prijať takú/takého aká/aký si, stojí zato, aby si mu venoval(a) (génius po XY článkoch prišiel nato ako úsporne a úhľadne uviesť obe pohlavia) svoj čas? Presne. Nie. Tento fenomén pomáha triediť ľudí.
Jednou z obrovských (aspoň podľa mňa) chýb, ktoré ľudia robia je, že sa snažia prispôsobiť požiadavkám, ktoré sú na nich kladené. Zamyslime sa. Ak nebudeš sebou a nájdeš si priateľov, sú Tí priatelia naozaj Tvoji? Nemyslím. (To isté platí aj o láske.)

Nikdy v ničom nie si sám/sama (sakra zasa som to spravil...). Ja som vyrastal medzi ľuďmi, ktorí nemali radi anime, hudbu ktorú mám rád, videohry, knihy, s ktorými som si nemohol povedať nič , kvôli odlišnosti v zmysle pre humor...Teraz? Teraz sa z toho smejem. Tam kde som teraz som spoznal mnoho skvelých ľudí, ktorí sú mi podobní a medzi ktorých patrím. Čo z tejto pseudo-dojímavej story vyplýva? Nemeň seba, zmeň ľudí okolo seba, pretože sa trápiš zbytočne. Tu je naozajstné zlo... obľúbený človek si nikdy neuvedomí aký je pocit byť sám a cítiť sa odlišne od všetkých ostatných a neuvedomí si ani, že niekto kvôli tomu trpí. Preto drahá čitateľka/drahý čitateľ nabudúce keď Ti niekto bude vyčítať aký(á) si sa len pousmej (ak si pacifista ako ja) alebo k tomu pridaj aj zdvihnutý prst, a nie zrovna ten, ktorý sa dvíha pri pití čaju ak sa cíti človek extra urodzene. Pretože v závere ostáva posledná otázka : "Čo ich je potom čo Ty _______?" (Doplň podľa ľubovôle).

Tak toto bol môj náhľad na netoleranciu ľudí. Dúfam, že sa páčil, ak súhlasíš super, ak nie, napíš mi prečo. Dúfam, že to bolo zaujímavé čítanie, aj keď som pre vážnosť témy nepoužíval toľko fórov ako inokedy. Za každý jeden ohlas som veľmi vďačný a preto mi daj vedieť čo si myslíš v komentároch, ohviezdičkovaním článku, alebo mi vypomôž šírením po sociálnych sieťach. Ak nemáš dosť tak sa pridaj k FanPage-u, ktorý nájdeš TU.
Tak sa vidíme pri ďalšom článku (drž mi palce pri skúškach),
Ahoj?

Maliarko

3. května 2014 v 23:26 | womm |  Poviedky/Básne
Eeeej Makarena!

Som tu zas, vonku fučí a treska s pikantným šalátom nikdy nechutila lepšie! Od mojich stravovacích návykov sme sa cez neuskutočnené ospravedlnenie sa za meškanie čo sa obsahu na blogu týka, dostali až k dnešnému výtvoru.

Ide o báseň, podľa mňa nie tak dobrú ako tie predtým, ale stále dosť dobrú nato, aby som Ti ju sem dal drahá čitateľka/drahý čitateľ. Nazval som ju "Maliarko" z očividných dôvodov...(lebo som fabulous samozrejme :D ). Tu je :

MALIARKO

Maliarko, maliarko povedz že mi,
Prečo si celé dni sám v atelieri?
Na bielom plátne je kopa šmúh,
Nevedel si vychytať záplavy múch.
Pridlho trvalo kým si chytil štetec,
Farby len jedny,
Posnaž sa, posnaž, maliarko biedny.
Zamaľuj nepekné, namaľuj nové,
Nehľadaj však pri tom šťastie hodinové.
To je príliš zradné,
Hlboko padne,
Ten kto ho nájde,
Ťahy máš kradmé...
Čoho sa bojíš? Vlastného umenia?
Takéto veci sa v človeku nemenia.
Sústreď svoj pohľad a hľaď len vpred
Výsledok? Ten sa dostaví hneď.
Pozri sa na ťahy,
Sú plynulé, že?
Koniec ťarchy,
Zhoď závažie,
Ušiel si za mreže...

Maliarko, maliarko, prečo však maľuješ?
Z nudy či zo zvyku?
Tvoje maľby, pomaly no isto,
strácajú logiku.
Vybledli Ti farby,
Nebaví ťa to? Chceš skončiť?
Všetko čo si namaľoval do acetónu hodiť?
Hlúposť priateľu, skús iné farby,
Nech Tvoja maľba ostane navždy,
V srdciach tých najbližších,
Čo dali Ti štetec, pridali odtiene do života škály,
Lebo nič iné po Tebe nebude,
Len maľba na plátne,
Ak nebude dobrá, tak každý zabudne...

Maliarko, maliarko farby Ti uschli.
Štetec bez farby po plátne šuští.
Zdvihni zakalený zrak a pozri čo si vytvoril.
Nechápavo hľadíš a štetec Ti padá,
Udiera na zem a Ty ideš za ním,
Bože toľká zrada.
Život sa na Tebe dopustil vraždy,
Pochopil si správne, je koniec.
Navždy.

Teraz vysvetlenie myšlienkových pochodov počas tvorby. (Kto nechce vysvetlenie nech preskočí všetko písané kurzívou...)

No keď sme zabezpečili, že si nikto nepokazí prípadný lyrický pôžitok, tak sa pozrime, čo som zase mal v hlave za zmätky.
Snažil som sa tu zachytiť život človeka, lebo sa teraz často hrám s myšlienkami o živote. Konkrétne som tu zachytil tri fázy toho, čo nazývame bytím.
V prvej časti básne, som chcel zachytiť dobu, kedy si človek uvedomí, že si chcel život riadiť sám a nechce sa dať obmedzovať, ale na začiatku sa takejto "samoty" bojí. V druhej časti to je zasa fáza kedy človek upadne do stereotypu, a teda podľa mňa prakticky prestane žiť. V každej časti, som ja nejaký hlas, ktorý ho pozoruje a snaží sa mu napovedať čo má robiť, aj keď ho maliarko nepočuje. Posledná fáza je samozrejme smrť (pretože morbidity nie je nikdy dosť, že? Preto ľudia, tiež sledujú spravodajstvo...)


Toť kultúrna vsuvka na dlhší čas, pretože prichádza čas zbesilej radosti zo života, známy ako skúškové obdobie, kedy padajú hlavy...nad skriptami a poznámkami. Keďže počas tohto krásneho obdobia mám mozog vyhorený ako čínska dióda vo výslužbe, písať nebudem, avšak chystám zopár námetov už vopred, nech produkujem po skúškach viac.

Ďalší oznam je, že na fanpage, ktorý sa dá nájsť TU, pridám možnosť posielať námety na články a hlasovať za ne. (Ako čitateľ dostaneš čo chceš, teda aspoň tak to funguje v teoretickej rovine... ak vynecháme faktory ako neorganizovanosť autora a podobne.)

To by bolo z mojej strany zatiaľ všetko. Ak sa Ti páčil tento výtvor z mojej gebule, daj mi vedieť lajkami, komentármi, hodnoteniami, vypomôž mi zdieľaním na soc. sieťach rôzneho charakteru a podobne. Za každú formu som veľmi vďačný.

Na záver už len jedno ... *zapína sa dramatická hudba a autora osvietila žiara 100 wattovej žiarovky..*

Ahoj?