Inšprácia z prednášky? Why not. (Alebo : Úspech)

14. dubna 2014 v 21:49 | womm |  Názory/Úvahy
Drahá čitateľka/drahý čitateľ,

Zišli sme sa tu aby sme oslávili veľkú udalosť. Blogger sa dokopal k písaniu. Trikrát hurá, dajte mu niekto gumenú kačičku z čínskeho obchodu vyrábanú z kvalitného mäkčeného PVC, nech skončí tento nezmyselný prvý odsek!

Vďaka.

Dnes sa budem venovať námetu, ku ktorému som prišiel úplnou náhodou na prednáške počas procesu sebazdokonaľovania sa (nie žeby som to ešte potreboval :P ). Prednášajúci nám vysvetľoval jednoduchú myšlienku a síce : cesta k úspechu je kľukatá.

Aby som to ilustroval tak sa pokúsim zreprodukovať kresbu priamo z tabule čo najlepšie.

To umenie, kt. z toho obrázku sála... ach :D

Ja však mám na tento fenomén trošku iný pohľad, a práve to ma doviedlo k týmto myšlienkam. Kvôli logickosti tohto tvrdenia nedokážem vyvrátiť jeho pravdivosť. Puberťáci však rebelujú a keďže puberta sa vraj u chlpatejších zástupcov ľudského pokolenia nekončí nikdy, musím si svoje povedať aj ja.
Podľa mňa je cesta k úspechu úsečka. Rovná. Má začiatok, má koniec. Rovnako ako ľudský život. (Pointa na začiatku článku...chytrý to autor. ) Hneď v úvode : prosím nepredstavuj si takúto cestu ako dlhú a plnú prázdnoty s čakajúcim výlučkom hnedého aromatického rázu na konci. Nielenže je takýto negativistický postoj obrovskou prekážkou v živote, ale na takéto úvahy už sú na Slovensku určené výplatné pásky.

Úspech pre každého znamená niečo iné. Každý človek, ktorý nemá rozhľad krtka so šedým zákalom v jednom a zápalom sietnice v druhom oku, to vidí. Máme hviezdy, ktoré na nás z pódia vrieskajú generické POP hity, máme vedcov, ktorí dokázali veľké veci pre svet, ale aj študentov, ktorí spravili skúšku z matematiky, alebo stihli v obchodnom reťazci uchmatúť posledný zľavnený alkoholický nápoj z regálu. Aby som uviedol konkrétny príklad, použijem seba. Pre mňa je napríklad úspech ak sa niekomu páči to čo napíšem a pošlem sem. Škola taktiež ponúka úspechy ako som už spomínal vyššie. Ale okrem toho si myslím, že každý má nejaký ten úspech, ktorý je preňho najdôležitejší. Takýto úspech som ja pri uvažovaní nazval zmysel života. (Cítim sa ako filozof... raz sa o mne možno budú deti učiť v škole ... muž, ktorý písal na nete veci čo ho napadli v nočných hodinách... presadzoval sebalásku a hlúpe fotky samého seba :D) Opäť to budem demonštrovať na sebe. Mojím najväčším úspechom po ktorom túžim je založiť si šťastnú rodinu. Všetky chvíle v ktorých na sebe pracujem sú venované tomuto cieľu. Poznáš Ty svoj cieľ?

Začiatok dostaneme vďaka rodičom, koniec vďaka sebe. Vieme kam sa chceme dostať. Ešte nejaký problém? Nemyslím si .

Krásne poňatie takéhoto niečoho je, že človek svojím konaním utvára príbeh o sebe samom. Ako niekoho kto miluje knihy ma tá predstava fascinuje. Drahá čitateľka/ drahý čitateľ vráťme sa do časov dávno minulých kedy bola považovaná za plochú. Premeňme plochu na papier. Za každý deň, ktorý by prežil, by každý človek na papier nakreslil bodku, pričom bodky by šli veľmi tesne za sebou. Čo by sme dostali? Úsečky. Z istého uhla pohľadu, konkrétne z toho z ktorého do problematiky čumím ja svojimi očami ťažko identifikovateľnej farby so zrakom povážlivým ako rovnovážny zmysel mladého človeka v piatkovú noc, by sme celý život mohli považovať, za honbu na úspech. V tom prípade ide o rovnú úsečku ako som hovoril.

*Autor si od pocitu vedeckosti a múdrosti išiel spraviť čaj a tak sa po krátkej technickej prestávke vrátime.*

V interpretácii od prednášajúceho sme jednotlivé odbočky videli ako chyby. Ja hovorím, že to chyby nie sú. Sú to jednoducho kroky. Ani správne, ani nesprávne. Len pokračovanie po ceste k úspechu. Či to znie otrepane ako nezamestnaný absolvent filozofickej fakulty alebo nie, je to pravda. Ako príklad uvediem vzťahy. Nevyšlo to ? Sama/sám vidíš, že napriek tomu si sa vo vzťahu naučil mnoho vecí a v ďalšom vzťahu budeš lepšou partnerkou/partnerom. Preto si nemyslím, že je treba sa báť omylov.(V prípade že za omyl nepovažujeme dať si preháňadlo a prášky na spanie naraz, alebo vbehnúť pod autobus... takéto omyly by sme už totižto nemuseli rozchodiť.) Aby som zhrnul tento odsek tak poviem : "Omyly od úspechu neodďaľujú, ale približujú k nemu, možno viac ako hocičo iné."(womm 2014 All Rights Reserved. :D )

Toto bol môj pohľad na vec, ktorý sa dúfam páčil. Ak sa páčil, daj mi prosím vedieť v komentároch, v hodnoteniach (tie modré hviezdičky tam dole :P ), alebo mi vypomôž šírením mojich výplodov ďalej po sociálnych sieťach.

Ako vždy ďakujem za dočítanie dokonca a padám oddychovať.

Ahoj?
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kath Kath | 14. dubna 2014 v 22:03 | Reagovat

Týmto článkom si ma veľmi milo prekvapil a  ako vždy je skvelý :3 potešilo ma to, pretože pred nedávnom som sa s kamarátom rozprávala o životnom ciele, úspechu a v podstate o tom čo si písal a páči sa mi tvoj pohľad :P už sa teším na ďalší článok (:

2 Čominika Čominika | 14. dubna 2014 v 22:05 | Reagovat

super si! *smerník_na_čet

3 womm womm | E-mail | Web | 14. dubna 2014 v 22:13 | Reagovat

[1]:Ďakujem krásne za pochvalu :) Samozrejme som rád, že som potešíl ^^ Od toho som tu. Ďalší článok... v dohľadnej dobe :D

[2]: Vďaka :3 *číta adresu a presmeruváva sa*

4 Eben Eben | 14. dubna 2014 v 22:57 | Reagovat

Aha, takže je to vlastne ako by by som bol bodka na začiatku a chcel sa spojiť s bodkou na opačnom konci papiera no ten papier pokrčíme a tak vzniknú pohoria cez ktoré sa ide ťažko ale tá druhá bodka je bližšie. Ahá. Alebo akoby sme ohli papier v princípe preťaženia gravitácie v jeho strede, bodky sa priblížili (teda vznikla červia diera) len akosi nevieme preskočiť na tú bodku a tak musíme ísť cez tú hlbokánsku roklinu. A preto má Zem pohoria a rokliny a občas i roviny. Ale možno sa nemáme dostať k tej bodke na druhom konci papiera. Možno je tá pravá bodka na druhej strane papiera zo spodu. Ale možno že my ako bodka túžime po čiarke, alebo sme čiarka túžiaca po krížiku alebo koliesko hľadajúce bodku. A možno neexistuje ani dualizmus a ani monizmus a ide o tú podstatu ako takú. Ale čo som  a čo sme my potom za substancie? Kto vie... Ale asi "nie je problém v probléme ale v posadnutosti ním" (Jack Sparrow) :)

5 womm womm | E-mail | Web | 14. dubna 2014 v 23:13 | Reagovat

[4]: pekný myšlienkový pochod... až po dualizmus som sa dokonca aj chytal :D Ale vrámci vzťahov, to je epické prirovnanie... potešila ma takáto odpoveď ^^
A nakoniec... kapitán...kapitán Jack Sparrow :P

6 Thalia Contostavlos Thalia Contostavlos | E-mail | Web | 13. května 2014 v 10:45 | Reagovat

Zajímavý názor, početla jsem si :) Líbí se mi, jak píšeš, máš milý styl.

7 womm womm | E-mail | Web | 14. května 2014 v 9:48 | Reagovat

[6]:Vdaka :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama