Duben 2014

Inšprácia z prednášky? Why not. (Alebo : Úspech)

14. dubna 2014 v 21:49 | womm |  Názory/Úvahy
Drahá čitateľka/drahý čitateľ,

Zišli sme sa tu aby sme oslávili veľkú udalosť. Blogger sa dokopal k písaniu. Trikrát hurá, dajte mu niekto gumenú kačičku z čínskeho obchodu vyrábanú z kvalitného mäkčeného PVC, nech skončí tento nezmyselný prvý odsek!

Vďaka.

Dnes sa budem venovať námetu, ku ktorému som prišiel úplnou náhodou na prednáške počas procesu sebazdokonaľovania sa (nie žeby som to ešte potreboval :P ). Prednášajúci nám vysvetľoval jednoduchú myšlienku a síce : cesta k úspechu je kľukatá.

Aby som to ilustroval tak sa pokúsim zreprodukovať kresbu priamo z tabule čo najlepšie.

To umenie, kt. z toho obrázku sála... ach :D

Ja však mám na tento fenomén trošku iný pohľad, a práve to ma doviedlo k týmto myšlienkam. Kvôli logickosti tohto tvrdenia nedokážem vyvrátiť jeho pravdivosť. Puberťáci však rebelujú a keďže puberta sa vraj u chlpatejších zástupcov ľudského pokolenia nekončí nikdy, musím si svoje povedať aj ja.
Podľa mňa je cesta k úspechu úsečka. Rovná. Má začiatok, má koniec. Rovnako ako ľudský život. (Pointa na začiatku článku...chytrý to autor. ) Hneď v úvode : prosím nepredstavuj si takúto cestu ako dlhú a plnú prázdnoty s čakajúcim výlučkom hnedého aromatického rázu na konci. Nielenže je takýto negativistický postoj obrovskou prekážkou v živote, ale na takéto úvahy už sú na Slovensku určené výplatné pásky.

Úspech pre každého znamená niečo iné. Každý človek, ktorý nemá rozhľad krtka so šedým zákalom v jednom a zápalom sietnice v druhom oku, to vidí. Máme hviezdy, ktoré na nás z pódia vrieskajú generické POP hity, máme vedcov, ktorí dokázali veľké veci pre svet, ale aj študentov, ktorí spravili skúšku z matematiky, alebo stihli v obchodnom reťazci uchmatúť posledný zľavnený alkoholický nápoj z regálu. Aby som uviedol konkrétny príklad, použijem seba. Pre mňa je napríklad úspech ak sa niekomu páči to čo napíšem a pošlem sem. Škola taktiež ponúka úspechy ako som už spomínal vyššie. Ale okrem toho si myslím, že každý má nejaký ten úspech, ktorý je preňho najdôležitejší. Takýto úspech som ja pri uvažovaní nazval zmysel života. (Cítim sa ako filozof... raz sa o mne možno budú deti učiť v škole ... muž, ktorý písal na nete veci čo ho napadli v nočných hodinách... presadzoval sebalásku a hlúpe fotky samého seba :D) Opäť to budem demonštrovať na sebe. Mojím najväčším úspechom po ktorom túžim je založiť si šťastnú rodinu. Všetky chvíle v ktorých na sebe pracujem sú venované tomuto cieľu. Poznáš Ty svoj cieľ?

Začiatok dostaneme vďaka rodičom, koniec vďaka sebe. Vieme kam sa chceme dostať. Ešte nejaký problém? Nemyslím si .

Krásne poňatie takéhoto niečoho je, že človek svojím konaním utvára príbeh o sebe samom. Ako niekoho kto miluje knihy ma tá predstava fascinuje. Drahá čitateľka/ drahý čitateľ vráťme sa do časov dávno minulých kedy bola považovaná za plochú. Premeňme plochu na papier. Za každý deň, ktorý by prežil, by každý človek na papier nakreslil bodku, pričom bodky by šli veľmi tesne za sebou. Čo by sme dostali? Úsečky. Z istého uhla pohľadu, konkrétne z toho z ktorého do problematiky čumím ja svojimi očami ťažko identifikovateľnej farby so zrakom povážlivým ako rovnovážny zmysel mladého človeka v piatkovú noc, by sme celý život mohli považovať, za honbu na úspech. V tom prípade ide o rovnú úsečku ako som hovoril.

*Autor si od pocitu vedeckosti a múdrosti išiel spraviť čaj a tak sa po krátkej technickej prestávke vrátime.*

V interpretácii od prednášajúceho sme jednotlivé odbočky videli ako chyby. Ja hovorím, že to chyby nie sú. Sú to jednoducho kroky. Ani správne, ani nesprávne. Len pokračovanie po ceste k úspechu. Či to znie otrepane ako nezamestnaný absolvent filozofickej fakulty alebo nie, je to pravda. Ako príklad uvediem vzťahy. Nevyšlo to ? Sama/sám vidíš, že napriek tomu si sa vo vzťahu naučil mnoho vecí a v ďalšom vzťahu budeš lepšou partnerkou/partnerom. Preto si nemyslím, že je treba sa báť omylov.(V prípade že za omyl nepovažujeme dať si preháňadlo a prášky na spanie naraz, alebo vbehnúť pod autobus... takéto omyly by sme už totižto nemuseli rozchodiť.) Aby som zhrnul tento odsek tak poviem : "Omyly od úspechu neodďaľujú, ale približujú k nemu, možno viac ako hocičo iné."(womm 2014 All Rights Reserved. :D )

Toto bol môj pohľad na vec, ktorý sa dúfam páčil. Ak sa páčil, daj mi prosím vedieť v komentároch, v hodnoteniach (tie modré hviezdičky tam dole :P ), alebo mi vypomôž šírením mojich výplodov ďalej po sociálnych sieťach.

Ako vždy ďakujem za dočítanie dokonca a padám oddychovať.

Ahoj?

YOLO? YOLO! (len trošku inak...)

5. dubna 2014 v 23:31 | womm |  Názory/Úvahy
(Tu mal byť originálny pozdrav, ak by autora niečo dobré napadlo...) drahá čitateľka/drahý čitateľ!

Srdečne vítam každého, kto číta tieto riadky, pri novom článku. Tentokrát Ťa (Nevadí tykanie? Ani nemôže.) nebudem obťažovať vecami z môjho osobného života, lebo úplne stačí povedať, že som aj naďalej úžasný a to by stačilo čo sa mojej osoby týka. Téma tohto článku je jasná z názvu (Prechod poetický ako osamelý traktor v poli pri západe slnka v decembri...)

Prečo práve niečo také?
Dlho som uvažoval o tom ako sa aspoň okrajovo vyjadriť k veciam , ktoré neznášam (rozumej napr. seansy kde si mladí prudko kreatívni ľudia vymieňajú myšlienky pri popíjaní nápoja s obsahom v lepšom prípade etanolu v horšom metanolu, v lepšom prípade z fľaše, v horšom prípade z krabice) a tento trend mi v tom výrazne pomohol.
Ak by si náhodou nevedela/nevedel čo YOLO znamená, ide o skratku, ktorá znamená You Only Live Once. Úvaha to je správna. Vlastne je to fakt, ak vylúčime vieru v reinkarnáciu a rátame len pozemský život. (Fúú ono to dá prácu snažiť sa nikoho neuraziť...) Táto veta však bola brutálne zneužitá v hudobnom priemysle. Zarobila síce milióny, ale stratila svoj pravý význam. Stal sa z nej pokrik mládeže túžiacej bo zbesilej zábave podobnej Schengenskému priestoru. Tiež bez zábran. "Spijem sa tak, že mi v žilách miesto krvi bude prúdiť technický lieh! YOLO!" Ale to, že po pár rokoch spraví stojku a hlavu mu rozbije vlastná pečeň ho nezaujíma. "Dáme sex veď YOLO!" Dúfam, že si dievča zakričí YOLO aj pri prvej kontrakcii. Sú aj viac extrémne prípady na ktoré by sme túto mentalitu mohli aplikovať, ale tie je zbytočné rozoberať. Aj toto je podľa mňa dostatočne odporné. To by neboli ľudia, keby niečo dobré nevyužili zle.

Ja vidím skutočný význam inde. Je to úplne jednoduché, stačí len preložiť štvorslovnú vetu. Žiješ iba raz. Na prvý pohľad jednoduchá veta, na druhý tiež, a v prípade, že niekto vlastní okuliare, ktorými sa dajú páliť mravce za mesačného svetla tak aj na tretí. Ak sa však pozrieme na to, čo toto vyhlásenie obnáša, už to nevyzerá tak ružovo. (Teraz som si na chvíľku pripadal akoby som hovoril o vete "Áno." pred oltárom...) Hovorí nám, že máme obmedzený čas. Ako si už možno zistila/zistil čas je najcennejšie platidlo a zároveň jediné, ktoré ľudia vyhadzujú z okien bez mihnutia oka. Jeho hodnotu si mnoho ľudí uvedomí až pred smrťou. Tak ako si neskoro uvedomia aj svoju pominuteľnosť.

Milá čitateľka, milý čitateľ... ak by Ti niekto poskytol tri dni a neobmedzené finančné prostriedky, a na ten čas by ťa oslobodil od všetkého ... ako by si ten čas využil/a? Myslím, že by si ich nestrávil preklikávaním sa na sociálnych sieťach, hraním hier alebo čítaním kníh doma na gauči. Myslím že by si sa snažila/snažil vyťažiť z toho času čo najviac že? A teraz... nie je pozoruhodné, že to isté mnohí neaplikujú na svoj život? (Pozn.: vyššie spomínané záľuby sú skvelé v normálnej situácii a boli použité, len ako nástroj na vykreslenie.)

Prečo to tak je?
Život sa môže zdať hrozne stereotypný a ak je človek mladý, tak aj dlhý. To vytvára ilúziu neobmedzeného množstva času, ktorej sa ľahko podlieha. Čo sa však stane, keď zrazu mrkneme očami a pred nami je torta s nápisom 30? Drahý čitateľ/ drahá čitateľka, (Zamenil som poradie, aby ma nikto nemohol obviniť z rodových stereotypov.. hahááá! Ale asi ani z gentlemanstva...sakra.) žiješ tak, že to neskôr nebudeš ľutovať?

Pri tejto otázke prichádzame k časti , kde mám problémy lebo existuje nádherná vec, ktorá sa volá rôznorodosť. Pre tento prípad je to rôznorodosť v názoroch a povahách. Rôznym ľuďom sa páčia iné veci a predstavujú si život ináč. Napriek tomu je dôležité, len to aby to daný človek neoľutoval. Aby bol so sebou spokojný a aby sa cítil šťastne. K otázke využívania času som sa už raz vyjadril TU, a preto sa nechcem opakovať viackrát. Ale to je len jeden aspekt. Ďalšia úvaha je napr. : ak by som niekam odišiel, chýbal by som niekomu? Majú ma ľudia radi? Táto stránka veci je to, čo robí zo živoRa živoT. Priatelia, rodina, pocit blízkosti, láska... všetko veci nenahraditeľné a potrebné.

Takto ku koncu ma napadla ešte jedna vec. Nikdy, NIKDY sa netreba v živote riadiť tým čo si myslia iní. Jasne si uvedomujem, že to znie otrepane ako predvolebné sľuby a gíčovo ako serenáda pod oknom bez obsahu alkoholu v krvi.( Na tej v podaní niekoho pripitého sa dá aspoň zasmiať.) Nikto Ťa nepozná tak ako sa poznáš Ty, a možno ani nikdy nikomu úplne neodhalíš svoje vnútro a preto ver len sebe. Máš rozum a vieš čo chceš. Čoho sa treba báť? Presne tak. Ničoho.

Na úplný koniec ešte také doplnenie You Only Live Once od kapely Stick To Your Guns : "One life, one time. Let's make things right."

S týmto posolstvom sa lúčim. Dúfam, že sa Ti môj názor na YOLO a život páčil a ak nie tak , že to aspoň bolo zaujímavé čítanie a tých pár minút na mojom blogu neľutuješ :P . Snažím sa vždy zahrnúť niečo iné a písať zaujímavo a dúfam, že mi to vychádza. Ak sa Ti článok páčil daj mi o tom vedieť prostredníctvom hodnotení, komentárov (názory k téme sú srdečne vítané) alebo mi vypomôž zdieľaním na soc. sieťach.
Ak Ťa napadá nejaká otázka (hocaká) nechaj ju prosím v komentároch a bude použitá v ďalších otázkach a odpovediach (keď sa ich raz nazbiera dosť). Ak chceš vidieť veci, kt. pridávam mimo blogu, pridaj sa k FANPAGE-u.
Ja zatiaľ padám. Ďakujem za prečítanie a za prípadný feedback :)
Ahoj?