Slučka

9. března 2014 v 0:40 | womm |  Poviedky/Básne
printf("Zdravicko \n");
Som zase tu po dlhom čase. Bude to hardcore.

Pod prívlastkom hardcore rozumej, že som sa zase pokúsil o báseň. Such swag... No nič. Teraz už k samotnej myšlienke tejto básne.

Tak ma v túto krásnu noc napadlo, že život je vlastne príprava na popravu a na konci všetci umrieme. Akokoľvek negatívne som túto báseň písal, posolstvo, ktoré som chcel obsiahnuť je pozitívne. "Skapať rýchlo" je v tomto prípade dobrá vec. Uzlom som myslel veci, ktoré v živote dokážeme a urobíme. Ak už príde čas zomrieť, asi by bolo dobré ak by to bolo rýchle a čo najmenej bolestivé. Preto som zahrnul kvalitu uzla. Ak si ho počas života pripravíme zle, rozviaže sa a nakoniec umrieme na nejakom narýchlo uviazanom lane, ktoré ani nebude stáť za reč. (Všetko v obraznej rovine samozrejme.)
Preto by teda podľa mňa človek mal žiť tak, aby sa pri spätnom pohľade na svoj život mohol spokojne usmiať a naposledy prikývnuť.
A teraz už báseň samotná :

Drevená stolička, jednoduchá, pevná,
Počas celej cesty spoločníčka verná.
Hrubé, pevné lano kýve sa vo vetre,
Čakajúc na posledné slová, v Tvojom závete.

Otvoril si oči? Tak začni viazať,
Skúsených námorník, či večný vazal,
Všetko to závisí od postavenia hviezd,
Námorník, námorník , nechaj sa niesť,
Vlnami času a náhody.

Na uzle si prosím daj veľmi záležať,
Pre všeobecné dobro, ja snažím sa presviedčať
Odsúdencov večných, pochybnú to čeľaď,
Napriek tomu musíme utrpenie zdieľať.
Preto ten uzol, poďme bez bolesti,
Ak už nás trápi kliatba konečnosti,
Užívajme si ju v omamnej spokojnosti.

Roky sa vlečú, Ty stále viažeš,
Ohlodané nechty, bojíš sa že sklameš.
Snaha bola vložená, scéna rozložená,
Si pripravený? - otázka položená.
Daj hlavu do slučky, pozri sa do diaľky,
Ostatní nad Tebou už pália zápalky,
Teraz sa uvidí ako si viazal, čaká Ťa sláva?
Skapal si rýchlo? Naveky chvála.

Toto bol aj Tvoj príbeh, Ty čo to čítaš,
Ver mi či nie, aj Ty si uzol chystáš.
Prajem nám obom, Tebe aj mne,
V dobe keď sa pri slučkách stretneme,
Na tvárach úsmev, dokonca bujarý,
Pôjdeme len tam, kam nás poslali
Netreba plakať, na tým že starneme,
Jedno je isté,
Aj tak odvisneme.

Tak to by sme mali... dúfam, že sa báseň páčila. Ak áno, za feedback budem vďačný. Či už to budú hodnotenia pomocou hviezdičiek pod článkom, komentárov, alebo rozširovania článku na sociálnych sieťach (helps a lot). Ak chceš byť informovaný aktuálne+ vidieť nejaké tie kratšie veci čo nepridávam na blog, pridaj sa k fan-pageu, ktorý nájdeš TU.
Zatiaľ sa s Tebou drahá čitateľka/drahý čitateľ lúčim, vidíme sa snáď v priebehu ďalšieho týždna. Zatiaľ...
Ahoj?
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | 14. března 2014 v 18:05 | Reagovat

vau, chválim aj za nápad aj za realizáciu, krásne si to poňal :)

2 womm womm | E-mail | Web | 18. března 2014 v 21:45 | Reagovat

[1]: vďaka ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama