Čierna, biela, sivá...celá paleta farieb

11. února 2014 v 20:19 | womm |  Poviedky/Básne
Ahoj?

Prichádzam sem opäť, aby som sa s Tebou čitateľka, čitateľ podelil o fantazmagorický výtvor z mojej dielne, ktorá pozostáva z gauča, hrnčeka čaju, pohára minerálky a telefónu so slúchadlami. Tento týždeň to nebude tradičný článok, na aký si možno zvyknutá/zvyknutý. Idem sa zasa raz pokúšať o poéziu. Nato aby bola táto báseň trošku viac zrozumiteľná vysvetlím predstavu, z ktorej sa odvíjala. Najľahšie to bude asi na mne.
Kým začnem so sebou, ešte podotknem, že báseň nepriamo nadväzuje na článok, ktorý sa dá nájsť TU.
Teraz už pokračuje vo vysvetľovaní. Rozdelíme moju osobu na dve časti. Jedna som ja tak ako som bežne. A druhá, dala by sa nazvať "horšia" časť som tiež ja, s obmenami. Bezcitnejší, sarkastický, nepríjemný a mnoho ďalšieho. Druhá stránka mojej osoby by sa dala nazvať aj obranným mechanizmom. Toto je fantázia o tom, ako to prebieha kým príde na rad druhá polovička, písaná z jej pohľadu.


Čierna, Biela, Sivá...celá paleta

Už idem, ja,
prichádzam.
Biely ako ohlodaná kosť,
a ako tak premýšľam,
aj najmenej vítaný hosť.

Kráčam sám,
vlastnej temnoty najjasnejší pán,
v nádeji otupnej usmievam sa,
jemný záchvev, snáď len zdal sa.
A čo ak nie? Zožiera ma
otázka krátka, ale ťažká,
na svete asi jediná,
ktorá mojím čiernym srdcom pohýna.
Áno aj nie, obidve nesprávne, správne len naraz,
či sa mu niečo stalo dozviem sa zaraz.

Prázdno pod nohami, hmotným sa stáva,
nie som si istý, prečo je tmavá.
Ani nie tmavá, vlastne skôr čierna,
nevítaná zmena, temná to zámena,
strach jemne prepadol ma,
a srdce mu odpovie,
pretože všetko vie.
Zahrajú si spolu škriekanie havranov,
áno, tak sa ta skladba volá v ríši dvoch rivalov.

Konečne! Vidím ho! To mám byť ja?
Odetý je v čiernom, s očami bez lesku,
vyzerá že by rád zoskočil z útesu.
Zdravím Ťa, to som ja. Ešte si ma pamätáš?

Odovzdanosť a hrôza miesia sa v pohľade,
a ja som vinný, avšak,
ja za to nemôžem, že sme tak iní,
teraz je to jedno, vyhrabem ho z hliny.

Ruku mu podám, on gesto príjme,
pocítim sto rán, len ostaň pri mne,
On nie je čierny, ja nie som biely,
Aspoň na okamih som obaja šedí.


Toto bolo to veľdielo, ktoré som stvoril cca za 45 minút nesústredenej "práce" a chabej koncentrácie. Páčilo/nepáčilo? Daj mi prosím vedieť pomocou hviezdičiek pod článkom, alebo v komentároch. Ak sa Ti článok páčil a chcel by si vidieť kedy niečo pridám, alebo veci, ktoré pridávam mimo blogu tak je tu FB fanpage, stačí kliknúť SEM ^^ Za každý z týchto ohlasov som veľmi vďačný. Rád vidím čo si ľudia myslia a pomáha mi to orientovať sa v tom čo robím dobre/zle. Nehovoriac o tom, že ma to teší a motivuje písať viac, vymýšľať nové veci a zlepšovať sa.
Na koniec, ak sa vám môj blog páči pomohlo by mi ak by ste o ňom dali vedieť kamarátom, rodine, každému u koho si myslíte, že by ho to mohlo zaujímať. Za zozdieľanie by som sa tiež neurazil... :)

Nabudúce už sľubujem normálny článok, námet je vymyslený, už len ho spracovať.
Tak dovtedy... Ahoj?
Sakra, to už bolo! Rýchlo niečo originálne...niečo fresh... hmmm... Čau?
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama