Únor 2014

Dieťa...teen...oh sh*t.

19. února 2014 v 22:05 | womm |  Názory/Úvahy
Čauky mňauky! (už sa naozaj nemám ako pozdraviť ... )

Vrátil som sa zo záhrobia napriek tomu, že po mne semester naťahuje svoje pazúry nasiaknuté jedom... napriek tomu, že mám na nose vyrážku a okrem toho, že som už v pyžamku a zívam s rovnakou frekvenciou ako dýcham (oukej trošička preháňam, ale fakt sa cítim ako dvakrát použitý toaleťák.) Mimochodom mám nové nedioptrické nerd-brýle v ktorých vraj vyzerám ako latentný homosexuál. (musel som sa pochváliť).Toľko rýchle intro.

A teraz už k samotnej téme dnešného článku. Ako tak pozerám všetci ľudia okolo mňa "dospievajú". Zháňajú si brigády, zarábajú, študujú, tvária sa dôležito a podobne. Ja ale nerozumiem, prečo sa tak hrnú do dospelosti? DAFUQ? Preto som sa rozhodol, že napíšem pár dôvodov prečo ja dospieť nechcem.

Prvý a najjednoduchší dôvod sú povinnosti. To sú tie veci, ktoré Ťa drahá čitateľka/drahý čitateľ počas dňa otravujú, keď robíš niečo vrcholne dôležité, napr. sedíš a obhrýzajúc si nechty, skúšaš pohľadom určiť chemické zloženie farby nanesenej na stenu, na ktorú čumíš bezcieľne už 30 minút. Jednoducho nepotrebná otrava. Na toto nadväzuje druhý dôvod : starosti. Kto by ich chcel? Poďme voľne reťaziť asociácie. Starosti - Stres- Podlomené zdravie - Smrť. Ja sa pod zem tak skoro nechystám a preto jupí jéj ... idem si skočiť do najbližšej mláky. Škoda, že v 19tich mi za to nemá kto vynadať. Stráca to čaro :/ .

Najväčším negatívom pri tomto ukrutnom procese je však niečo iné. Ľudia strácajú, to čo ja nazývam detské čaro. (Formuloval som ako som formuloval, lebo netuším či je to správne, nesprávne...) Všetci "dospeláci" sú nudní... wau , až teraz sa cítim detsky. Akokoľvek hlúpo to znie, vystihuje to presne to, čo som chcel povedať. Tu sme už samozrejme pri mentálnom dospievaní. Mne sú sympatickejší ľudia, ktorí si v sebe nechali niečo z dieťaťa. Ľudia, ktorí to dokázali, mi prídu očarujúci a rád si hovorím, že som to aspoň čiastočne zvládol aj ja. Toto tvrdenie potvrdzujú moje návaly infantilného správania... a to, že spávam v ružovom pyžame. (fabulous)

Čo spája deti? Elán, energia, chuť do života a neustála radosť zo všetkého nového. Čo spája väčšinu dospelých? To, že nemajú veci, kt. spájajú deti. Koľko nás vekom upadne do stereotypného odporného života, plného mlák na chodníku, výtlkov na ceste, psích hovien na podrážkach a disfunkcie v intímnych partiách? Dosť. Ako môže niekto kto zabudol, že bol dieťaťom vychovávať dieťa? Neviem si predstaviť výchovu bez porozumenia. Samozrejme dá sa to, ale tá cesta je kvalitou ekvivalentná tým slovenským, čiže keď odídu tlmiče a decko v 18 odíde z domu, nech sa nikto nečuduje. (pozn. Nechápem prečo som pri motoristike keď k nej nemám vzťah a nezaujíma ma :D ) A ešte také nahliadnutie do zákulisia pre prázdnu množinu mojich fanyniek : nemám ani vodičák :O :O *zaznela dramatická zvučka*

Aby som sa však vrátil k tomu o čom som drístal pôvodne... detská mentalita je tá najkrajšia. Všetko je u nich spontánne a spontánnosť je, ak práve nedostaneš chuť podpáliť detskú nemocnicu, skvelá vec. A ešte jedna črta je podstatná. Detská úprimnosť je úžasná. Jednak obsahuje pud sebazáchovy ( ak ste vyžrali celú krabicu granka tak to zvalíte na niekoho iného kto je k dispozícii) a zároveň budete priami , čo je podľa mňa plus.

Drahý čitateľ, pamätáš si časy, keď si sa nebál ani uhryznúť diabla do prsta a keď sa Ti nejaké dievča páčilo jednoducho si šiel k nej a poriadne si ju vykvákal za vlasy, alebo si jej zjedol desiatu? Krásne časy... jednak si sa v druhom prípade najedol a v druhom to zaberalo. Škoda, že som sa vtedy dievčatám vyhýbal, s úspešnosťou mnohonásobného majstra sveta v skladaní Rubikovej kocky. Teraz bohužiaľ utekajú skôr ony...

Posledná výhoda... detské zubné pasty chutia skvelo :3

Toto je zhrnutie toho, prečo chcem byť decko najdlhšie ako to bude možné. Možno sa niekomu nepozdávajú, ale snáď to aj napriek tomu bolo aspoň trochu zaujímavé čítanie. Ak ma chceš odmeniť za tento výtvor, tak ohodnoť článok, vyjadri sa k téme v komentároch, zdieľaj ho a podobne.
Ja si idem lepiť nechty s cenoviek. Zatiaľ ... ahoj? :D (teraz som si to už nechal na samotný koniec :P

Čierna, biela, sivá...celá paleta farieb

11. února 2014 v 20:19 | womm |  Poviedky/Básne
Ahoj?

Prichádzam sem opäť, aby som sa s Tebou čitateľka, čitateľ podelil o fantazmagorický výtvor z mojej dielne, ktorá pozostáva z gauča, hrnčeka čaju, pohára minerálky a telefónu so slúchadlami. Tento týždeň to nebude tradičný článok, na aký si možno zvyknutá/zvyknutý. Idem sa zasa raz pokúšať o poéziu. Nato aby bola táto báseň trošku viac zrozumiteľná vysvetlím predstavu, z ktorej sa odvíjala. Najľahšie to bude asi na mne.
Kým začnem so sebou, ešte podotknem, že báseň nepriamo nadväzuje na článok, ktorý sa dá nájsť TU.
Teraz už pokračuje vo vysvetľovaní. Rozdelíme moju osobu na dve časti. Jedna som ja tak ako som bežne. A druhá, dala by sa nazvať "horšia" časť som tiež ja, s obmenami. Bezcitnejší, sarkastický, nepríjemný a mnoho ďalšieho. Druhá stránka mojej osoby by sa dala nazvať aj obranným mechanizmom. Toto je fantázia o tom, ako to prebieha kým príde na rad druhá polovička, písaná z jej pohľadu.


Čierna, Biela, Sivá...celá paleta

Už idem, ja,
prichádzam.
Biely ako ohlodaná kosť,
a ako tak premýšľam,
aj najmenej vítaný hosť.

Kráčam sám,
vlastnej temnoty najjasnejší pán,
v nádeji otupnej usmievam sa,
jemný záchvev, snáď len zdal sa.
A čo ak nie? Zožiera ma
otázka krátka, ale ťažká,
na svete asi jediná,
ktorá mojím čiernym srdcom pohýna.
Áno aj nie, obidve nesprávne, správne len naraz,
či sa mu niečo stalo dozviem sa zaraz.

Prázdno pod nohami, hmotným sa stáva,
nie som si istý, prečo je tmavá.
Ani nie tmavá, vlastne skôr čierna,
nevítaná zmena, temná to zámena,
strach jemne prepadol ma,
a srdce mu odpovie,
pretože všetko vie.
Zahrajú si spolu škriekanie havranov,
áno, tak sa ta skladba volá v ríši dvoch rivalov.

Konečne! Vidím ho! To mám byť ja?
Odetý je v čiernom, s očami bez lesku,
vyzerá že by rád zoskočil z útesu.
Zdravím Ťa, to som ja. Ešte si ma pamätáš?

Odovzdanosť a hrôza miesia sa v pohľade,
a ja som vinný, avšak,
ja za to nemôžem, že sme tak iní,
teraz je to jedno, vyhrabem ho z hliny.

Ruku mu podám, on gesto príjme,
pocítim sto rán, len ostaň pri mne,
On nie je čierny, ja nie som biely,
Aspoň na okamih som obaja šedí.


Toto bolo to veľdielo, ktoré som stvoril cca za 45 minút nesústredenej "práce" a chabej koncentrácie. Páčilo/nepáčilo? Daj mi prosím vedieť pomocou hviezdičiek pod článkom, alebo v komentároch. Ak sa Ti článok páčil a chcel by si vidieť kedy niečo pridám, alebo veci, ktoré pridávam mimo blogu tak je tu FB fanpage, stačí kliknúť SEM ^^ Za každý z týchto ohlasov som veľmi vďačný. Rád vidím čo si ľudia myslia a pomáha mi to orientovať sa v tom čo robím dobre/zle. Nehovoriac o tom, že ma to teší a motivuje písať viac, vymýšľať nové veci a zlepšovať sa.
Na koniec, ak sa vám môj blog páči pomohlo by mi ak by ste o ňom dali vedieť kamarátom, rodine, každému u koho si myslíte, že by ho to mohlo zaujímať. Za zozdieľanie by som sa tiež neurazil... :)

Nabudúce už sľubujem normálny článok, námet je vymyslený, už len ho spracovať.
Tak dovtedy... Ahoj?
Sakra, to už bolo! Rýchlo niečo originálne...niečo fresh... hmmm... Čau?

Láska sem,láska tam, v peňaženke prázdno, v hlave tma

4. února 2014 v 16:51 | womm |  Názory/Úvahy
Zdravím Ťa stratená existencia,
ktorá sa zatúlala práve sem na tento blog, ktorý je farebným ekvivalentom prudko jedovatej poriadne namosúrenej žaby.

Keďže už dlhú dobu oxidujem doma, nemám Ťa ako otravovať vecami so svojho života a po spomenutí môjho zle vyzerajúceho nového účesu sa môžeme rovno vrhnúť na tému dnešného článku. Tou je udalosť, ktorú očakáva vo februári mnoho ľudí... či už s radosťou alebo smútkom v oblasti hrudného koša. Presne tak. Je to deň kedy sa Amor s holou riťou premáva po svete a strieľa do všetkého čo sa hýbe... mužov, žien a v smutnejších prípadoch aj do lavičiek, alebo najnovšej kórejskej online hry.

Ja osobne tento sviatok rád nemám, a nemal som ho rád ani keď som bol zadaný. Prečo? Vidím zopár dôvodov.

1. Je to umelo vytvorený "sviatok" slúžiaci čiste na komerčné účely. Ide o jedno z mála období kedy majú obchodníci ruky hebké ako od značkového mydla, kvôli toľkému mädleniu. Naozaj je to úžasný spôsob ako zvýšiť množstvo predaných kvetov, čokolád a iných milých záležitostí, ale inak ho považujem za úplne zbytočný. To sme sa už však s ladnosťou rosničky v nízkorozpočtovej regionálnej televízii dostali k druhému bodu.

2. Valentín je zbytočný.
Niekto, dokonca Ty drahá čitateľka/drahý čitateľ, by mohol argumentovať tým, že ide o príležitosť ukázať tomu druhému ako ho milujeme. Ak ľudia potrebujú zámienku nato, aby si prejavili lásku, pripravili tomu druhému prekvapenie a podobne, pochybujem o kvalite ich vzťahu. Čo to je za prekvapenie, ak má určený presný dátum? A akú hodnotu má darček kúpený len preto lebo "je predsa Valentína!". Podľa mňa prakticky nulovú.

3. Au. (Najlepší argument ktorý bol kedy, v ktorom útvare, v ktorom storočí uvedený)
Aby som to vysvetlil bližšie, tak Valentín je jedna veľká odpadová jama, kde sa hádžu citlivejší ľudia, ktorí sú v tento deň osamelí. Takým ľuďom nepadne dobre pohľad na páriky, ktoré sa tvária že ich niekto hodil do jamy plnej medu a potom na nich turbínou, ktorá by nikdy nemohla veľkosťou predčiť ich lásku, nafúkali práškový cukor s kúskami čokolády plnej radosti. Samozrejme vynímajúc ľudí, ktorým "nezadanosť" vyhovuje a tých, ktorí si to neberú.

Dnes sa cítim negatívne ako excitovaný elektrón, kto vie prečo. Preto aby som vyvážil kyslosť tohto článku, ktorá je zatiaľ rovná kyslosti :
A) kyslej uhorky (pre bežného človeka)
B) kyseliny sírovej (pre tých pár, ktorý preferujú chémiu pred zaváraninami)
, poviem že to celé má aj pozitíva. Peniaze sa točia a okrem iného to môže nejakého nepozorného chlapa nakopnúť k tomu aby svoju drahú aspoň niekedy potešil. (Mám zato, že dosť často ho na Valentína dokope aj samotná polovička.) A nakoniec... páry, ktoré si tento deň užívajú sú vtedy šťastné.

Takto sa pomaly lúčim ...ako vždy ak by si ma chcela/chcel odmeniť a tento výtvor, ktorý sa Ti dúfam páčil, môžeš tak urobiť formou modrých hviezdičiek dole pod článkom, alebo ešte lepšie komentárom k danej téme, k štýlu písania, k hocičomu čo Ťa napadne. Je to anonymné, je to zadarmo.. načo čakať :P
Takisto, ak sa Ti páči obsah, ktorý sem pridávam, odporúčam sa Ti pridať k fanpage-u, ktorý nájdeš TU. Ako prídavný obsah tento týždeň budem reagovať na výrok ktorý som našiel na neslávnej sociálnej sieti. A vydám ho tak 2 dni od uverejnenia tohto článku .
Zatiaľ sa lúčim.
Ahoj?