Som kto som.

3. ledna 2014 v 17:28 | womm |  Názory/Úvahy
Zdrastvujte!

Po posledných troch ťažko opísateľných úletoch sa na chvíľu vraciam k článkom s akými som začínal. Nie som si istý, či to je dobré alebo zlé, ale každopádne do toho skáčem rovnými nohami, lebo ak skočím do hovna, radšej od neho budem mať podrážky ako kolená..
Názov je celkom výstižný ... budem sa baviť (teraz si pripadám ako rozpoltená osobnosť... "okej tak idem sa sám so sebou baviť...dúfam že sa zase nepohádame." ) o sebavedomí a vecami s ním súvisiacimi. Na toto nebolo potrebné vysvetlenie, ale nejaký úvod som vymyslieť musel nie?
Sebavedomie. Čo to sakra je?
"No...čo ja viem...ako to mám ja vedieť?... nevykašlem sa nato?... asi to aj tak bude hlúposť.."
Aj tak nejako sa to dá predviesť... dokonca si myslím, že to bolo asi najvýstižnejšie vysvetlenie celej záležitosti.
Myslím, že tento pojem každý intuitívne chápe. Formulovať ho je však horšie. Možno by ste našli nejakú inteligentne sa tváriacu definíciu v múdro vyzerajúcej knihe o psychológii alebo niečom inom začínajúcom na "p", ale myslím, že nám bude stačiť inštinktívne chápanie. Sú dva druhy tohto mýtického pojmu : zdravé a nezdravé sebavedomie. Teraz by som bolo rád ak by ste sa aspoň na pár sekúnd zamysleli nad tým, ako chápete sebavedomie a nakoľko ste sebavedomí. Predpokladám, že "bylo dokonáno". Tak a teraz môj pohľad :

Podľa mňa sebavedomie nie je to, že ráno vstanem a moja prvá myšlienka znie podobne ako : "Jáááj som lepší ako väčšina ľudí na tejto planéte..." Význam toho slova sa podľa mňa skrýva už v ňom. Seba-Vedomie... vedomie samého seba. Pravé sebavedomie prichádza až keď človek vyspeje. Aspoň takto som to vypozoroval zo života ja. Keď sme boli deti existovali dva druhý ľudí : tí čo prekričali ostatných a tí čo boli ticho. Tipnite si, kde som bol ja. Vzhľadom na to, aký som teraz možno bude prekvapivé, že som bol v skupinke ktorá držala bobríka mlčania priamo za jeho predné zuby. Vlastne...asi preto na "staré kolená" neviem zavrieť hubu...kto vie.
Potom však príde čas, kedy sa človek spozná naozaj. Neudeje sa to naraz, ako na diskotéke po šiestich vodkách ... "Ahoj ako sa voláš? Bývam o ulicu ďalej ... sex? Nie? Tak fajn... Ahoj ako sa...". Hovorím tu o niečom inom. Škála je široká ako diera v rodinnom rozpočte priemerného Slováka. Od zistenia ako napríklad :
"Čo ma to zaujíma čo má jedľa nahé či skryté semená... radšej nech mi povie súradnice vektora rýchlosti ktorou šiška padá k zemi zanedbajúc odpor vzduchu!" (Takto sa rodia matfyzáci.)
Až po dôležité poznatky, ktoré môžu absolútne a drasticky zmeniť život. Napr. kde by som bol ja bez všetkých tých domácich úloh, kde sme mali písať slohy... no určite by som nebol tu. Vlastne vďaka tomu som prišiel nato, že "nie som žiaden Hviezdoslav, ale čítať sa to dá." Takto som sa vlastne dostal sem... k písaniu blogu, ktorý číta päť ľudí vrátane mňa. No nie je to skvelé? Vlastne je.
Tým, že človek zistí, že niečo vie dobre, možno lepšie ako ľudia okolo neho len získava čo sa našej dnešnej témy týka. Žijeme vo veľmi negatívne ladenej spoločnosti. Každý sa niekam náhli... "Dupni nato starý, zlacneli banány!" (To je ten najmiernejší prípad.)... na každého sú kladené veľké nároky. Problém je, že tie nároky nekladie len okolie ale aj daná osoba samotná. To často spôsobuje nedostatok sebaistoty. Prečo je to tak? Pozrime sa na nejaký skvost americkej kinematografie. Najskôr by sme tam našli niečo o tom, ako mám žiť naplno...s touto časťou súhlasím... mám však problém s tým keď niekto povie, že jediné na čom záleží je úspech, netreba sa zastavovať až kým ho nedosiahnem. Bullshit! (Pre anglicky nehovoriacich : produkt vylučovacej sústavy samca z triedy hovädzieho dobytka).

Takto vidím takého človeka ja :



Naťahuje sa naťahuje, ale častokrát, keď sa už po tom úspechu chňapne akurát sa pošmykne a spadne tvárou do hovna plného planých nádejí... a kukurice. Je pravda, že každý tak aspoň raz skončí a je jedno kto to je a o čo sa snažil. Rozdiel je v tom čo sa stane ak sa niečo podarí. Samozrejme v oboch prípadoch prichádza radosť... ale len jeden z dvoch typov človeka sa nemá kam hnať a môže si povedať: "Tak zato si zaslúžim pohár nejakého lacného nápoja plného cukru a konzervantov!"
To je podľa mňa schopnosť, ktorá dnes mnohým ľuďom chýba. Priznať si vlastné zásluhy. Či už preto, že majú zase nejaký nový cieľ, alebo im v hlave skrsla znenazdania myšlienka, že ich hodnota je menšia ako hodnota vyššie spomínanej kukurice. Prečo je mi záhadou. Ak si chlap možno poznáš kamarátku, resp. kamarátku u ktorej by si bol radšej keby bola niečím viac a keď jej chceš zalichotiť... tak to nevie prijať? Bude omieľať aká je škaredá a ako ju nikto nemá rád ani keby jej na mieste vyznalo lásku 15 chalanov hádžuc jej ruže k nohám. Nemyslite si, že na vás som zabudol milé dámy! (Som single mimochodom .. Nie? Tak nie :D) To isté... presne to isté sa dá nájsť aj u chlapov... ja osobne som vďaka bohu zatiaľ žiadneho neutešoval ... ale aj ja som býval v tomto ohľade hrozný.
Presne pre toto je dôležité aby si človek uvedomil svoje kvality a nedostatky. Zvyšok závisí na povahe človeka. Buď sa pokúsi nedostatky odstrániť (u tých u ktorých to ide), alebo sa s nimi zmieri. Dôležité je povedať, že každý jeden človek je jedinečný a úplne iný.
Je potrebné vyvarovať sa detinskostí typu : "Ja neviem nič!" To je produkt vylučovacej sústavy samca z triedy hovädzieho dobytka na druhú. Každý je v niečom dobrý, jediný problém je to objaviť. Ja som napr. skúšal rôzne smery čo sa umenia týka... napr. aj kreslenie a verte mi, že to dopadlo katastrofálne...ale našiel som sa v písaní a takto nejako sa nájde každý.
Až si nakoniec taký človek uvedomí : "Aha...toto som ja a iný už nebudem. Čo koho do toho." "Som dobrý v tomto, tomto , tomto ale toto mi nejde ..." A takto sme sa vlastne dostali späť na začiatok článku okľukou, ale predsa.
Buďme si vedomí toho, kto sme a buďme nato patrične hrdí. A keď o sebe zapochybujeme tak si spomeňme, že niekto iný sa práve váľa ksichtom v hovne s kukuricou... :D

Toto bol môj náhľad na sebavedomie a veci okolo toho, lebo v tomto bode si už nie som istý koľkokrát a či som odbočil. Za každý ohlas či už vo forme zdieľania, komentáru alebo hodnotenia si vážim. Ak sa vám tento článok páčil, tak ma niečím z toho môžete odmeniť. (Som nenápadný jak sovietsky tank v Nemecku,čo? :D).
Zatiaľ sa lúčim.
Ahoj?
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 -Little stronger -Little stronger | Web | 3. ledna 2014 v 17:42 | Reagovat

nenápadný jak sovietsky tank v Nemecku - to mě rozesmálo :D
Píšeš moc hezky, sebevědomí je téma na které bych mohla diskutovat do nekonečna:-)

2 womm womm | E-mail | Web | 3. ledna 2014 v 17:51 | Reagovat

[1]: Ďakujem za kompliment... a pripájam sa k názoru, že je to veľmi komplexná téma.. mal som problém nezahŕňať tam priveľa vecí ... :)

3 Sayuri Sayuri | 4. ledna 2014 v 14:53 | Reagovat

inšpiroval si ma necítiť sa podradne za to, že neviem patolu srdca... ale zase imunitu a glaukóm viem odrecitovať kedykoľvek :D díky za rozptyl a dvihnutie nálady a idem sa ďaej učiť :D

4 womm womm | E-mail | Web | 4. ledna 2014 v 21:59 | Reagovat

[3]: Aj malá inšpirácia je dobrá inšpirácia ... ja Ďakujem že si sa prišla rozptýliť práve sem :)

5 N N | Web | 6. ledna 2014 v 19:43 | Reagovat

páči sa mi ako píšeš, niektoré hlody sú 1* :D
podľa mňa si veľa ľudí uvedomuje, že asi každý je v niečom horší a v niečom lepší (a tí čo tvrdia že nevedia nič, sú škaredí a hlúpi, pravdepodobne chcú asi iba počuť opak. aj keď uznávam, že v slabých chvíľach tomu určite na pár sekúnd uveria, aj mne sa to občas stáva)... ale najväčší problém je podľa mňa v tom, aby človek prišiel na to, v čom je dobrý, alebo za čo si ho iní vážia... lebo je dosť smutné a zlé, keď okolie im to nedáva najavo, alebo ak si niekto o sebe myslí, že je morálny a v týchto ohľadoch správny, a ľudia to ignorujú a nevážia si to, pretože sú to debili, ktorí si radšej všimnú iné veci...

6 womm womm | E-mail | Web | 8. ledna 2014 v 18:55 | Reagovat

[5]:ĎAkujem za pochvalu :) a za Tvoj názor k problematike .. toto je asi najlepší feedback aký môže blogger dostať... a áno okolie môže byť sviňa.. niet s čím nesúhlasiť :)

7 Im bitch,not you. Im bitch,not you. | E-mail | Web | 11. ledna 2014 v 22:41 | Reagovat

Tak fajn.
tbt (truth be told lol)
Pár vecí mi ide,ale tak ako si písal je ťažké zistiť  čo to je. Myslím že to je u mňa angličtina a kreslenie ktoré ty v láske nemáš. S kreslením ktoré zapĺňa môj voľný čas sa stretávam nie veľmi často kedže možností zaplnenia voľného času je viac než dosť. Naopak,s angličtinou sa stretávam každý deň a moje sebavedomie sa čím ďalej zmenšuje,skracuje to je jedno,hlavne že chápeš. Hovoriť po anglicky mi nejde,niekedy sa chcem kvôli tomu zahlušiť pretože si myslím že ja som problém no pritom to je osud pretože náhody neexistujú. Ale písanie,to my ide. Aspoň myslím. A ako som to zistila? Ak máš napísať sloh s 50 vetami,polovica triedy napíše ledva 25 a ty máš nad 70 to je už niečo! Ale,ten speaking,nič.
Takže,drahé sebavedomie sa  každým dňom v týždni okrem štvrtka dostáva do ešte väčšej prdeli v akej je.
Som zvedavá aký dlhý koment toto bude,ale práve mi tvoj článok prehovoril do duše a ja som neodolala a musela sa k tomu vyjadriť.
A nakoniec?
*niekto kto má na svedomí morský príliv,otáčanie Zemi okolo slnka a toho že Polárka svieti jasnejšie ako včera,prosím ťa aby sa môj jazyk rozviazal aby som mohla komunikovať. Nebudem predsa v Hyde Parku písať na veľké cedule trápne -hi,how re u-. Takto sa nikam nedostanem. Amen*

8 womm womm | E-mail | Web | 12. ledna 2014 v 13:50 | Reagovat

[7]: Gratuljem k obdrzžaniu rekordu v dĺžke komentára :) (Z čoho sa veľmi teším)
Najprv upozornenie : mám rád kreslenie a uznávam ľudí ktorí vedia kresliť a sám som to skúšal ... bohužiaľ to neviem(tíško závidím :D)
Keď ti ide písať tak vieš aj hovoriť... smola je, že si ešte nehovorila dosť nato, aby si sa toho prestala báť.Ja som bol na základke nútený chodiť na olympiády+na skajpe som nakecal dlhé hodiny po anglicky.. a teraz nemám problém tne jazyk využiť :)Cvič,Cvič,cvič... a nemá Ti sebavedomie isť dole..vieš viac ako spolužiaci ^^
Nakoniec už len ďakujem za ohlas v ktorom ma potešila iniciatíva hovoriť o tématike... keďže to tu nevidno často a pri tomto článku dokonca dvakrát :D
Ale čo to? Nakonci žiadne  Ahoj? :P :D

9 Im bitch,not you. Im bitch,not you. | E-mail | Web | 13. ledna 2014 v 16:32 | Reagovat

[8]: ďakujem! :)určite budem cvičiť viac,vážne si ma potešil.

Vtedy som na to Ahoj? vážne nemala náladu,ale...ahoj?!! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama