Leden 2014

2x1=1? alebo Dvojakosť človeka

30. ledna 2014 v 11:30 | womm |  Názory/Úvahy
Hello there ^^

Tak som zase späť, tento týždeň ide očividne o dvojitú nádielku, čo dúfam neovplyvní kvalitu článku. (Teda aspoň verím, že nejakú kvalitu majú...) . Myslím, že je zbytočné sa okúňať, radšej sa s istotou pripitého fakíra vrhnime rovno na tému tohto článku.

Témou je niečo, čo sa mi v hlave prevaľovalo už veľmi dlho a to je myšlienka dvojakosti človeka. Pôvodnou inšpiráciou tejto myšlienky, ktorej sa skvostnosťou vyrovná len hovno z nutrie, je anime s názvom Bleach, kde hl. hrdina Kurosaki Ichigo má vo svojom tele aj svoju temnejšiu verziu. (Vysvetlenie je značne zjednodušené, pretože nie každého zaujíma anime.) Len pre ilustráciu pridám aj obrázok.

Dôležité je povedať, že teraz nemyslím dualitu súvisiacu s nejakými chorobami a poruchami. A ešte jedno upozornenie : toto rozhodne nie je článok, kde budem kritizovať 90% času falošnosť ľudí.

Aj dualita, ktorú myslím ja, má viacero druhov. Prvý druh je úplne bežný a veľa ľudí sa tu vie nájsť. Jedna tvár prijateľná pre spoločnosť a druhá neretušovaná s každou jednou zapálenou vyrážkou na nej. Takejto rozdvojenosti sa nemožno čudovať, spoločnosť má predsa svoje očakávania a nároky, ako každý chalan v puberte, a neupustí z nich, ako vydatá žena. V podstate to ja vnímam ako obmedzovanie človeka a za tento názor si často vyslúžim pohľad plný pochýb o mojom mentálnom zdraví. Kto by povedal, že sa stačí trošku hlasnejšie zasmiať? Zaujímavé však bolo tvrdenie, ktoré som nedávno čítal ani neviem kde : "Rozdiel medzi osobou a osobnosťou, je ten že osobnosť si zapamätáš a na osobu zabudneš hneď ako zahne za roh." Toto bola parafráza "jako prase" , ale pointu som vystihol. Keď všetci budú potláčať, seba samého nebude si koho ani zapamätať. Predstav si seba a svojich priateľov, ja to uvediem na svojich. Môžem povedať, že moji priatelia sú osobnosti, lebo takých exotov je ťažko nájsť. Keď si človek pokrstí vysávač menom Arthur, viete, že bude zaujímavý. A teraz si drahá čitateľka/drahý čitateľ predstav, že by všetci vyhovovali obrazu spoločnosti.(Žiaden hlasnejší smiech, prejavy radosti.. správaj sa pokojne a zapadni.) Neviem mne sa tá predstava zdá celkom nudná. To isté sa dá spraviť s každou skupinou ľudí. Myslím, že ľudia by najlepšie urobili, ak by sa na tento druh rozdvojenosti vykašlali. (Hovorím samozrejme v rámci povahy a podobne... pretŕčanie svojej pýchy a.k.a. exibicionizmus a iné cnosti sú odlišná kategória.)

Druhá kategória je trošku iná a týka sa možno každého možno nie, to ťažko odhadnúť kvôli jej samotnej podstate. Tu už nejde ani tak o správanie ako o pocity a povahu. Iný môže byť človek, kým sedí pri pive/malinovke/*vlož niečo pri čom sa dá sedieť* a iný keď si ľahne v tme do postele a premýšľa. U niektorých ľudí, druhú tvár nemusí poznať nikto, u niektorých len najbližší priatelia/rodina. U mňa ju poznajú tak maximálne 4 osoby ak mám byť objektívny. Toto je podľa môjho názoru úplne prirodzený jav... nie každý človek sa vie podeliť o všetko a tak si svoje súkromie chráni.

Ak patríte do tretej kategórie treba začať uvažovať o hereckej kariére, pretože myslieť si jedno a robiť/hovoriť druhé tiež vyžaduje istú dávku talentu. Na pódiu budete užitočnejší a menej škodliví ako medzi ľuďmi. Od tohto talentu existuje ešte jemnejší variant. Dalo by sa to prirovnať k muche, ktorá nebzučí. Jednoducho sa tieto osoby snažia nikoho nenahnevať/neuraziť. Niekedy to bohužiaľ nejde a ak to ide tak to v mnohých prípadoch to spôsobí kopu problémov. To je ako keby roľník- milovník zvierat prestal postrekovať kvôli pásavke. Čo by z toho bolo? Akurát tak obžraté zemiaky. A vyvstáva ešte jeden problém ... taký človek často nevie povedať nie, čo môže viesť k využívaniu a podobne.

Nemyslím, žeby som našiel všetky typy dvojakosti. Napr. mne je súdené podľa astrológie byť majstrom premien osobnosti. Akokoľvek neverím na také veci, menia sa sem tam ... samozrejme nie úmyselne. Ak máte nejaké iné nápady ohľadom dvojakosti dajte mi vedieť v komentároch.

Tak a tu by som tento článok ukončil. Dúfam, že sa Ti môj pohľad na dvojakosť ľudí páčil. Ak to tak bolo a rád by si moju prácu ocenili, môžeš tak urobiť pomocou hviezdičiek pod článkom, alebo napísaním komentáru, zdieľaním článku na sociálnych sieťach a s kamarátmi.
Ak by si nemala/nemal dosť tak sa pridaj na fanpage, ktorý nájdeš TU. Deň po vydaní článku tam ako bonusový obsah pridám odsek navyše k tejto téme :)
Vidíme sa nabudúce ^^
Ahoj?

Neexistujúci bumerang?

26. ledna 2014 v 13:23 | womm |  Názory/Úvahy
Bratia, sestry, iní príbuzní :D..(dúfam že tí pokrvní tento blog ešte nevideli :D)

Vrátil som sa zo sveta HTML a CSS aby som vám priniesol zopár postrehov na tému, ktorá sa ponúkla prakticky sama, vďaka jednej veľmi dobrej kamarátke. Slovo omieľané v pesničkách väčšinou s nie veľmi lichotivým prívlastkom "bitch"... KARMA. Ako som v minulom článku s jemnosťou reťazovej píly naznačil, na nadprirodzeno neverím. (Rozumej duchov, karmu, astrológiu, veštenie...a podobné veci). Mojej pozornosti teda neušla zmienka o tomto fenoméne, na ktorý sa ľudia v dnešnej dobe odvolávajú.

Je čas využiť moje imaginárne tituly, ktorých je tak šesť a vysoko odborne vysvetliť myšlienku tohto pojmu. Karma prakticky znamená: čo zlé/dobré spravíš, to sa Ti vráti.

Napadá ma jednoduchá otázka : "Keď to je všetko pravda, ako to, že sa najlepšie často majú najväčšie svine?"
Tento argument, myslím, dostatočne vyvracia celú myšlienku karmy. Samozrejme bolo by krásne keby to takto fungovalo. Ak by to tak fungovalo a bolo to vedecky dokázané, o koľko "lepší" by boli ľudia...a áno slovo lepší potrebuje úvodzovky. Správali by sa lepšie, len kvôli strachu z toho čo by mohli "dostať" na oplátku/ v očakávaní odmeny za to čo robia. Aj tým najlepším ľuďom sa stávajú hrozné veci a to sa poprieť nedá. Kde tu je tá rovnováha? Keď si povestnú karmu predstavíme ako váhu, tak ten kto ju kupoval ju musel zaobstarať u dvojzubého Vietnamca na blšáku za 1.50 EUR po zdražení.

Na otázku ktorú som ponúkol som dostal aj odpoveď : "... lebo ešte si tú karmu nabaľujú, aby potom udrela v plnej miere... nehovoriac už o tom, že veľakrát sa veci vrátia až v ďalšom živote..."
Moja odpoveď na tento argument bola a je :
Nevedel som, že to funguje ako paušál... v tom prípade beriem nejaký doživotný. A k tomu ďalšiemu životu...výborne. Tak beriem doživotný paušál... jeden život prežijem skvelo, druhý v biede a cyklus sa bude opakovať... ktovie...možno mi časom dajú aj nejakú vernostnú zľavu. (pozn. tomu, že ďalšie životy s najväčšou pravdepodobnosťou neexistujú som sa vyhol zámerne.)

Ani som nepotreboval príliš dlho rozmýšľať a prišiel som k záveru, že karmou sa utešujú frustrovaní ľudia, ktorých niekto podrazil.
Príklad: Predstav si drahá čitateľka/drahý čitateľ, že ťa priateľ/priateľka škaredo okašle. Medzi mnohými vetami, ktoré od priateľov budeš počuť bude možno aj "Veď jej sa to vráti." , alebo niečo na ten štýl. Správna formulácia tejto vety by podľa mňa mala byť : "Eventuélne možno existuje nejaká pravdepodobnosť že sa v relatívne veľkom časovom úseku *vlož meno* stane niečo zlé."
Neviem prečo, ale mne to nepripadá príliš racionálne. Úrovňovo to je asi rovnaké ako : "Všetko sa deje pre nejaký dôvod..." No áno... niekoho prejde auto? To bude tým, že vodič išiel 120 km/h alebo, že mu decko vbehlo do cesty... toto sa dá aplikovať na hocakú situáciu v živote aj na vyššie uvedený príklad. Niekto tvoju/tvojho EX hnusne okašľal? "Tu máš! KARMA!" Hovno... len mala šťastie na niekoho ako je ona sama. Celý tento fenomén je zbytočný ... človek sa vie pomstiť aj sám... a dobrý môže byť aj bez toho aby niečo čakal.

Na záver už len dodám, že ak by som sa náhodou mýlil a karma existuje, tak sa cítim akoby mi v mäsiarstve zle navážili salámu - nedostal som čo som mal. A ešte upozornenie : celý tento článok, tak ako všetky ostatné sú MOJE názory, ktoré sa nesnažím nikomu vnútiť.

Toto bol môj pohľad na karmu v celej svojej kráse. Súhlasíš? Nesúhlasíš? Daj mi o dôvodoch vedieť v komentároch, tak ako aj o tom či sa článok páčil/nepáčil a o hocičom čo Ťa napadne .

Ak by si ma chcela/chcel odmeniť, dole pod článkom sú také modré hviezdičky na ohodnotenie článku :P a ak by som Ti bol extrémne sympatický tak o tomto blogu povedz kamarátom, ktorých by to mohlo zaujímať, zdieľaj ho na sociálnych sieťach a hocičo iné čo Ťa napadne.

Na úplný koniec sa veľmi ospravedlňujem, že som "určite" sklamal 100% ženského a možno aj časť mužského osadenstva navštevujúceho tento blog... áno nedodal som žiadnu fotku mojej nádhernej maličkosti :D .. nebojte sa, neplačte... počas ďalšieho týždňa ma čaká kaderníctvo :D... a potom sa môžem fotiť ďalej. (Irónia v balení zadarmo.)
Ako vždy ďakujem za dočítanie dokonca, za prípadné ohlasy... vidíme sa nabudúce.
Ahoj?

Usmievaj sa a svet bude krajší

19. ledna 2014 v 21:55 | womm |  Názory/Úvahy
Ahoj kráska, nazdar chlape!

Som späť s ďalšími výplodmi mojej mysle, ale najprv life update. Úspešne som skončil svoje prvé skúškové! ^^ *otvára imaginárne detské šampanské* Teraz si užívam doma zaslúžený odpočinok, ale chcel by som sa s Tebou drahá čitateľka / drahý čitateľ podeliť o to, aký je to pocit. Slovne som to opísať nevedel a tak, som svoj pocit po doskúškovaní znázornil takto :
Teraz keď som sa podelil o svoje pocity môžeme sa napriek miernej bolesti hlavy dostať k téme dnešného článku. Tou je tentokrát pozitívne myslenie. Hneď na začiatku upozorňujem, že to nebude nič na spôsob rôznych pochybných dokumentov typu : "Mysli si, že chceš helikoptéru a spadne ti do náruče." ... sakra...to by asi dotyčný neprežil čo? Nevadí! Pointa je jasná. Jednoducho ja na nadprirodzeno verím asi tak veľmi ako rád si dá celiatik alergický na laktózu na raňajky biely chlebík s maslom a kakao. Môj pohľad na pozitívne myslenie je trošku iný.

Samozrejme, že k tejto tématike ma doviedol sám život. Je to blbec, ale občas má svetlé chvíľky ako aj ja. Asi preto ho mám tak rád. Čo som si všimol na sebe a aj na množstve ľudí, ktorých poznám je, dalo by sa povedať chyba v zmýšľaní. Vždy hľadia na zlú stránku veci. Tento blog by sa preto dal brať aj ako návod na to, ako sa usmievať o 50% viac. A vlastne je to totálne jednoduché.

Ako som okrajovo spomenul už v minulom blogu, ktorý môžete nájsť tu, doba je hektická a čas beží rýchlejšie ako hnačkujúca antilopa. A keďže kmitáme z miesta na miesto často si maličkosti nevšímame. Ak sa všetko darí dá sa to, ale čo sa stane ak sa dariť prestane? Prichádza stres, demotivácia a iné milé záležitosti, ktoré vítame tak radi ako zvýšenie DPH. Človek je z toho rozhodený, smutný a nervózny.

Základným príkladom, ktorý je stále aktuálny je skúškové. Niekto spraví skúšku a potom si povie "Ešte tri ďalšie." Ja si skôr poviem "Ou jeá, už len tri." No veď sama/sám posúď ktorá z týchto dvoch možností znie lepšie. Takisto je dosť dobré si všímať maličkosti a tešiť sa z nich. Fajn nedal som skúšku, nechala ma frajerka, po ceste na skúšku mi oblek označkovala straka... no čo ... mám ešte opravný termín, škoda tej fra...ty vole jaká kočka O.o a ďalšia a ďalšia O.o... a oblek aj tak už bolo treba vyprať. Aspoň mám dôvod." Takéto niečo mám na mysli. Aj keď to tak nemusí vyzerať, ale nemám zrak krtka so šedým zákalom a vidím veci okolo seba. Je mi teda jasné, že nie vždy sa dá myslieť takýmto spôsobom, ale človek by to mal aspoň skúsiť. Veľa sa takto dá získať.

Keď som na tom ja bol najhoršie, jedna úžasná kamarátka mi povedala skvelú vec na ktorú nikdy nezabudnem : "Sebaľútosť odpudzuje." Veľká pravda. Nikto sa nebude chcieť baviť s kamarátom, ktorý sa utápa vo vlastných problémoch, ktoré dookola omieľa a aj tí najdrahší sa na to nakoniec vybodnú. Kamaráti sú v najťažších chvíľach výbornou oporou... teda ak si človek vyberie správnych. Sú to ľudia s ktorými sa dá smiať skoro na všetkom... a smiech je kúsok od šťastia :)

A ešte jeden skromný postreh. Nestarať sa čo si myslia iný a mať vlastný rozum je základ všetkého. Prečo by samostatného človeka mala trápiť mienka okolia? Takáto starosť vedie k rôznym formám pretvárky, resp. veciam s ňou spojenou... to zase zamedzuje šance na získanie skutočných priateľov. Ja osobne sa snažím byť prirodzený a kto ma berie, berie ma. Kto nie, ten ma nejako nezaujíma. S tým súvisiaca je schopnosť brať samého seba s rezervou a vedieť sa zasmiať sám na sebe. (To často zachraňuje trápne situácie, môžete mi veriť.)
Nakoniec mi ostalo už len skonštatovať, že je o tom zbytočné písať. Keď sa Ti drahá fešná slečna, drahý kolega, táto filozofia zapáčila prečo ju na aspoň pár dní neskúsiť? :P
Toto bol rozbehový výtvor po skúškovacej pauze... dúfam, že nebol horší ako tie pred ním a ak bol, tak snáď len o trochu. Mimochodom mám sexy strnisko :D To som zabudol v úvode, ale scrollovanie a prepisovanie je pracná záležitosť :D

Týmto sa lúčim, v ďalšom týždni nahodím nový článok, a už teraz viem povedať, že na 90% bude témou... waaaaait for it .... Valentín.
Ak sa Ti článok páčil a chcel/chcela by si ma odmeniť tak ho zdieľaj na hociktorej sociálnej sieti, kt. používaš, ohodnoť ho cez tie sympatické modré hviezdičky alebo sa k téme resp. ku mne alebo k niečomu inému čo Ťa trápi vyjadri v komentároch :)
Ďakujem za dočítanie do konca.
Ahoj?

Som kto som.

3. ledna 2014 v 17:28 | womm |  Názory/Úvahy
Zdrastvujte!

Po posledných troch ťažko opísateľných úletoch sa na chvíľu vraciam k článkom s akými som začínal. Nie som si istý, či to je dobré alebo zlé, ale každopádne do toho skáčem rovnými nohami, lebo ak skočím do hovna, radšej od neho budem mať podrážky ako kolená..
Názov je celkom výstižný ... budem sa baviť (teraz si pripadám ako rozpoltená osobnosť... "okej tak idem sa sám so sebou baviť...dúfam že sa zase nepohádame." ) o sebavedomí a vecami s ním súvisiacimi. Na toto nebolo potrebné vysvetlenie, ale nejaký úvod som vymyslieť musel nie?
Sebavedomie. Čo to sakra je?
"No...čo ja viem...ako to mám ja vedieť?... nevykašlem sa nato?... asi to aj tak bude hlúposť.."
Aj tak nejako sa to dá predviesť... dokonca si myslím, že to bolo asi najvýstižnejšie vysvetlenie celej záležitosti.
Myslím, že tento pojem každý intuitívne chápe. Formulovať ho je však horšie. Možno by ste našli nejakú inteligentne sa tváriacu definíciu v múdro vyzerajúcej knihe o psychológii alebo niečom inom začínajúcom na "p", ale myslím, že nám bude stačiť inštinktívne chápanie. Sú dva druhy tohto mýtického pojmu : zdravé a nezdravé sebavedomie. Teraz by som bolo rád ak by ste sa aspoň na pár sekúnd zamysleli nad tým, ako chápete sebavedomie a nakoľko ste sebavedomí. Predpokladám, že "bylo dokonáno". Tak a teraz môj pohľad :

Podľa mňa sebavedomie nie je to, že ráno vstanem a moja prvá myšlienka znie podobne ako : "Jáááj som lepší ako väčšina ľudí na tejto planéte..." Význam toho slova sa podľa mňa skrýva už v ňom. Seba-Vedomie... vedomie samého seba. Pravé sebavedomie prichádza až keď človek vyspeje. Aspoň takto som to vypozoroval zo života ja. Keď sme boli deti existovali dva druhý ľudí : tí čo prekričali ostatných a tí čo boli ticho. Tipnite si, kde som bol ja. Vzhľadom na to, aký som teraz možno bude prekvapivé, že som bol v skupinke ktorá držala bobríka mlčania priamo za jeho predné zuby. Vlastne...asi preto na "staré kolená" neviem zavrieť hubu...kto vie.
Potom však príde čas, kedy sa človek spozná naozaj. Neudeje sa to naraz, ako na diskotéke po šiestich vodkách ... "Ahoj ako sa voláš? Bývam o ulicu ďalej ... sex? Nie? Tak fajn... Ahoj ako sa...". Hovorím tu o niečom inom. Škála je široká ako diera v rodinnom rozpočte priemerného Slováka. Od zistenia ako napríklad :
"Čo ma to zaujíma čo má jedľa nahé či skryté semená... radšej nech mi povie súradnice vektora rýchlosti ktorou šiška padá k zemi zanedbajúc odpor vzduchu!" (Takto sa rodia matfyzáci.)
Až po dôležité poznatky, ktoré môžu absolútne a drasticky zmeniť život. Napr. kde by som bol ja bez všetkých tých domácich úloh, kde sme mali písať slohy... no určite by som nebol tu. Vlastne vďaka tomu som prišiel nato, že "nie som žiaden Hviezdoslav, ale čítať sa to dá." Takto som sa vlastne dostal sem... k písaniu blogu, ktorý číta päť ľudí vrátane mňa. No nie je to skvelé? Vlastne je.
Tým, že človek zistí, že niečo vie dobre, možno lepšie ako ľudia okolo neho len získava čo sa našej dnešnej témy týka. Žijeme vo veľmi negatívne ladenej spoločnosti. Každý sa niekam náhli... "Dupni nato starý, zlacneli banány!" (To je ten najmiernejší prípad.)... na každého sú kladené veľké nároky. Problém je, že tie nároky nekladie len okolie ale aj daná osoba samotná. To často spôsobuje nedostatok sebaistoty. Prečo je to tak? Pozrime sa na nejaký skvost americkej kinematografie. Najskôr by sme tam našli niečo o tom, ako mám žiť naplno...s touto časťou súhlasím... mám však problém s tým keď niekto povie, že jediné na čom záleží je úspech, netreba sa zastavovať až kým ho nedosiahnem. Bullshit! (Pre anglicky nehovoriacich : produkt vylučovacej sústavy samca z triedy hovädzieho dobytka).

Takto vidím takého človeka ja :



Naťahuje sa naťahuje, ale častokrát, keď sa už po tom úspechu chňapne akurát sa pošmykne a spadne tvárou do hovna plného planých nádejí... a kukurice. Je pravda, že každý tak aspoň raz skončí a je jedno kto to je a o čo sa snažil. Rozdiel je v tom čo sa stane ak sa niečo podarí. Samozrejme v oboch prípadoch prichádza radosť... ale len jeden z dvoch typov človeka sa nemá kam hnať a môže si povedať: "Tak zato si zaslúžim pohár nejakého lacného nápoja plného cukru a konzervantov!"
To je podľa mňa schopnosť, ktorá dnes mnohým ľuďom chýba. Priznať si vlastné zásluhy. Či už preto, že majú zase nejaký nový cieľ, alebo im v hlave skrsla znenazdania myšlienka, že ich hodnota je menšia ako hodnota vyššie spomínanej kukurice. Prečo je mi záhadou. Ak si chlap možno poznáš kamarátku, resp. kamarátku u ktorej by si bol radšej keby bola niečím viac a keď jej chceš zalichotiť... tak to nevie prijať? Bude omieľať aká je škaredá a ako ju nikto nemá rád ani keby jej na mieste vyznalo lásku 15 chalanov hádžuc jej ruže k nohám. Nemyslite si, že na vás som zabudol milé dámy! (Som single mimochodom .. Nie? Tak nie :D) To isté... presne to isté sa dá nájsť aj u chlapov... ja osobne som vďaka bohu zatiaľ žiadneho neutešoval ... ale aj ja som býval v tomto ohľade hrozný.
Presne pre toto je dôležité aby si človek uvedomil svoje kvality a nedostatky. Zvyšok závisí na povahe človeka. Buď sa pokúsi nedostatky odstrániť (u tých u ktorých to ide), alebo sa s nimi zmieri. Dôležité je povedať, že každý jeden človek je jedinečný a úplne iný.
Je potrebné vyvarovať sa detinskostí typu : "Ja neviem nič!" To je produkt vylučovacej sústavy samca z triedy hovädzieho dobytka na druhú. Každý je v niečom dobrý, jediný problém je to objaviť. Ja som napr. skúšal rôzne smery čo sa umenia týka... napr. aj kreslenie a verte mi, že to dopadlo katastrofálne...ale našiel som sa v písaní a takto nejako sa nájde každý.
Až si nakoniec taký človek uvedomí : "Aha...toto som ja a iný už nebudem. Čo koho do toho." "Som dobrý v tomto, tomto , tomto ale toto mi nejde ..." A takto sme sa vlastne dostali späť na začiatok článku okľukou, ale predsa.
Buďme si vedomí toho, kto sme a buďme nato patrične hrdí. A keď o sebe zapochybujeme tak si spomeňme, že niekto iný sa práve váľa ksichtom v hovne s kukuricou... :D

Toto bol môj náhľad na sebavedomie a veci okolo toho, lebo v tomto bode si už nie som istý koľkokrát a či som odbočil. Za každý ohlas či už vo forme zdieľania, komentáru alebo hodnotenia si vážim. Ak sa vám tento článok páčil, tak ma niečím z toho môžete odmeniť. (Som nenápadný jak sovietsky tank v Nemecku,čo? :D).
Zatiaľ sa lúčim.
Ahoj?