Prosinec 2013

Dýka.

31. prosince 2013 v 18:10 | womm |  Poviedky/Básne

Zdravíčko! *Jemne nadvihuje imaginárny klobúk*

Dnes ma znenazdajky ovalila spomienka na jeden výtvor ešte zo strednej školy... je to kaligram nazvaný Dýka.. napriek tomu, že nie je bohvieako dobre napísaný má sentimentálnu hodnotu...
Je vlastne celkom humorné, že ak si to porovnám s nedávno napísanou básňou "Jama", ktorú môžete nájsť tu, tak zisťujem, že niektoré veci sú pre mňa charakteristické. Už len ladenie celej básne... a napríklad používanie slovných spojení oddelených čiarkou bez akéhokoľvek kontextu... Aj keď sa zato hanbím, aj taký génius ako ja robí chyby a aj v tejto básni sa jedna nachádza. Opravovať ju napriek tomu však nebudem, nech je to autentické.
Here it is :



Tu je v celej svojej kráse... takto nejako vyzerali moje začiatky čo sa písania týka. Snáď som sa odvtedy zlepšil.
Ak sa Vám toto extrémne krátke teleso pololiterárneho charakteru aspoň trochu páčilo dajte mi vedieť v komentároch, poprípade zdieľajte na hociktorej sociálnej sieti ktorá práve fičí... a onedlho sa vidíme pri článku, ktorý je v procese tvorby :)
Ahoj?

Jama...

24. prosince 2013 v 12:15 | womm |  Poviedky/Básne
Náhla zmena, pocit iný, nočný vánok je dnes divný.
Čo sa stalo? Kto to vie? Prosím nech mi odpovie.
Včera ešte vznášal som sa na radosti vlnách,
kde som teraz?
Pozerám sa sám na seba, mŕtvy nie som, isto nie ...
Krv podomnou... znamenie? Vtip osudu?
"Možno áno.", zaškerím sa sám pre seba tajne,
No potom zamrzne mi úsmev pri pohľade hore
Privysoko nado mnou je ranné zore.
Kam som to do riti spadol?
Obzerám sa, všade tma len v diaľke malý záblesk stráca sa
Pre boha ... ja krvácam.
Pozriem sa na seba a vidím starú známu čepeľ,
Ostrú ako nikdy, vo vrúcnom objatí s mojou hruďou,
Smutný koniec, prebleskne mi náhle hlavou
Chytajúc sa rukoväte , pokúsim sa .. veď vy viete...
Zhasnúť oheň čo ma páli, ak sa to však nevydarí
Vykrvácam dole v jame, odkážte to každej mladej
duši krásne zaľúbenej, na vlnách sa vznášajúcej,
lebo čepeľ ostrá je, každého raz prebodne.
Varujem Ťa chlapec, dievča, žena, muž
Ak si trúfaš tak to skús
No ako by sme žili, ak by sme sa netrápili a
Aspoň raz hlúpej lásky fatamorgáne
Zraniteľní a naivní nepodľahli?
Posledný ráz tichá modlitba do prázdna zaznie
Neostáva nič len skúsiť šťastie.
Prudké trhnutie, škrípanie kostí, čepeľ je von,
No príval radosti nejako mešká, krv sa s hlinou v jame mieša,
Nakoniec mi v hrudi bije zvon, elégiu žalostnú...
Prečo je to? Svetlo zhaslo... nádej s ňou
Modré nebo nado mnou... máš odpoveď ktorú hľadám,
V mysli malé kúsky skladám a pomaly mi dochádza
Že navždy je preč a ja mám strach
A kým skúšam mysľou hádzať na stenu jamy hrach
Blížim sa nosom ku kaluži vlastnej krvi
Keby som tak odkväcol... napadne mi.
Ešte nesmiem ... ona musí vedieť to čo v sebe dusím,
Síce že ju milujem a prebodnúť znova dať sa chcem
Za jediný deň opäť s ňou, oplývajúc radosťou
Bez záchvevu smútku,
Zmrzlina v kornútku , však padla nachodník,
Užije si ju len túlavý psík, aj to len nakrátko,
Falošné pozlátko žiari tým šialencom čo lásky sú chtivý
Po láske ostáva úsmev len hnilý a krv všade dokola
Je zo mňa mŕtvola, chvejem sa na zemi
Svetielko moje dajte mi
Bez neho môj zmysel stráca sa,
Sneh v horúčave, voda na púšti
Čierna obloha, prst na spúšti
Na Zem ako ďalší skácam sa,
Prašivá zdochlina v kaluži zármutku
Nehodná pohľadu, nehodná objatia
Netúži po živote, však ani po smrti
Po živote minulom naťahuje ruky,
Môžete jej veriť vážne sú to muky...
Snaha je pre hlúpych, tá sa tu necení ,
Šialený bes zuby vycerí,
Srdce je na kašu, stále však bolím koľko sa ešte musím váľať v hnoji?
Potichu sa modliť, že ma bolesť zmorí,
To budem ja.

Čas a úvahy

8. prosince 2013 v 0:10 | womm |  Názory/Úvahy

Dámy a páni,
tak som zase tu. (Sakra namakané intro.) Vítam vás pri dnešnom blogu.
Témou bude tento krát opäť niečo zo života študenta, ale zároveň aj hocikoho iného. Odkedy som vkročil na akademickú pôdu rezkým krokom, zmenilo sa toho dosť. Môj krok už dávno stratil krok, a iskra v očiach sa pomaly strácala spolu s voľným časom. Pozitívom je, že v dôsledku nedostatku času, mi narástlo niečo čo sa snaží podobať na bradu a teraz je zo mňa "sexy motherfucker". Aby som sa však vrátil k tomu o čo mi pôvodne išlo, nedá sa spočítať koľkokrát som si povedal, že kvôli škole nemám čas absolútne na nič. Dokonca som párkrát prehlásil : "Dnes bol pekný deň. Stihol som všetko čo som chcel okrem záľub a spánku." Je síce pravda, že neustály tlak a nával povinností dokáže človeka zdeptať, ale nakoniec som prišiel k záveru, že si zato môžeme sami.
Postupom času, som dospel, ak sa niečo také u chlapa a ešte k tomu u mňa môže stať, a prišiel som na to, že o čas prichádzame vlastnou vinou. Prečo? Mám pre Teba návrh milá čitateľka/čitateľ. Súhlasíš? Jasné že áno. Takže môj nápad zahŕňa dve varianty.

A. Čítaš toto veľdielo v noci? Fajn. Objektívne sa zamysli nad tým ako si prežila/prežil tento deň. Koľko času si využila/využil produktívne? Koľko si ho strávil pozeraním sa do steny a odkladaním povinností?
B. Čítaš toto niekedy inokedy ako v noci? Preži ďalší deň a v noci použi postup zamyslenia sa uvedený v bode A.

O čo mi ide? Ide o to, že ma prvýkrát, keď som to prvý krát skúsil ja, zarazilo ma koľko času som strávil prevaľovaním sa v posteli a robením všetkého možného okrem plnenia povinností a záväzkov. Naozaj. Pozeral som sa nato tak vyvalene, ako na hodinky na prednáške z matiky, keď zistím, že prešlo ešte len 15 minút. Až vtedy mi došlo o čo skutočne ide. Jednoduchá a krátka úvaha ma doviedla k úplne inému pohľadu na život.
"Mám toľko času aby som ho trávil pozeraním sa do steny?"
"Nemáš.", pošepol mi jemne môj mozog s jemnosťou budíka o šiestej ráno. "Nemám", napadlo ma potom rýchlosťou zhúleného slimáka brzdiaceho v zatáčke a vezúceho malé deti. Aký bol výsledok tohto zlomu? Celé leto som strávil najlepšie ako som vedel. Keď som nepomáhal rodičom, písal som. V tom období som ešte ani neblogoval. Za to leto som napísal jedenásť kapitol knihy. Keď som nepísal, snažil som sa aby moja priateľka bola tou najšťastnejšou ženou na svete a keď ani to, tak som čítal či už mangu alebo knihy... je to jedno. Dôležité je, že keď som si večer ľahol do postele, mohol som sa čumiac do stropu, na ktorom som nikdy nič z neznámych dôvodov nevidel, usmiať. Bol som spokojný s tým ako som prežil svoj deň. Povedala/povedal si si to isté aj ty keď si si to všetko v hlave prebrala/prebral?
Samozrejme nie všetko je ideálne tak ako v lete. Odkedy som nastúpil na výšku, mám pocit, že tá holka z filmu "Soľ nad zlato" sa môže strčiť. Srať na soľ, čas je oveľa drahší! Priznám sa, že veľa času trávim hovadinami aj ja sám. Nočný pokec s kamarátmi sú nevyhnutné k zachovaniu si beztak chradnúceho mentálneho zdravia. Je potrebné poznať svoje hranice. V momente keď sa človek začne prepínať, prestáva byť šťastný.
Možno to asi vyzerá ako trochu...vlastne svinsky hektický životný štýl, no nie je to tak . Hráš hry? Koľko dokážeš presedieť za počítačom, resp. s ovládačom v ruke? Ach tie noci strávené na TeamSpeaku. Tie oči aziata so zápalom oboch sietnic na mojej tvári. Nikdy viac. Koľko času dokážeš stráviť pozeraním si noviniek na Facebook-u, ktoré ťa s najväčšou pravdepodobnosťou zaujímajú asi ako bezdomovca zlacnené strešné krytiny. Čo všetko sa za ten čas dalo stihnúť? Veľa vecí, teda aspoň podľa mňa.
Na záver ešte jeden tip. Mnoho ľuďom (mne však nie) pomáha "time management", teda rozvrhnutie si času vopred. Plus, dá sa to kombinovať s motivovaním samého seba v podobe odmien. Napr. Ak dnes stihnem všetko čo chcem, kúpim si kýbel zmrzliny. Ten kýbel by som však neriskoval príliš často. Ja sám som na takéto metódy príliš rozmarný a nevypočitateľný a preto volím starú dobrú silu vôle. Hlavne ak si náhodou mladšia/mladší osvoj si to už teraz a ušetríš si muky na výške. Ver mi, som "skoro" inžinier.
Toľko k prvej časti tohto blogu. Dúfam, že sa Vám páčil a , že som možno niektorých z Vás prinútil zamyslieť sa. Budem rád ak tento článok budete lajkovať, zdieľať, hodnotiť ale najviac ma potešia komentáre. Prostredníctvom nich sa totiž dozviem najviac o tom, čo si myslíte + byť v kontakte so svojimi čitateľmi poteší asi každého blogera :)

Druhá časť bude trošku o inom.
Napadlo ma, že keď sa už tomu písaniu venujem pravidelne chcelo by to zlepšiť aj kvalitu blogu. Takže:
Oznámenie číslo 1 : V dohľadnej dobe sa pokúsim zmeniť design, nech to trochu aj vyzerá.
Oznámenie číslo 2 : Rád by som vedel aj čo si vy o tomto čo tu predvádzam myslíte vy. Preto by som sa Vás drahí čitatelia rád opýtal : Čo sa vám páči? Čo sa vám nepáči? Čo by ste uvítali a čo zase odstránili? Všetko čo vás napadne... rád si to prečítam v komentároch pri hociktorom článku. J

Oznámenie číslo 3: Posledný bod je o tom, že sa blíži 10. článok a rád by som spravil niečo iné. Čo tak Q&A, teda otázky a odpovede? Samozrejme na to aby som mohol odpovedať potrebujem otázky a od toho ste tu Vy. Rád by som do desiateho blogu zahrnul 10 otázok. (To som ale symbolik čo?) Môžete sa pýtať prakticky na čokoľvek a ja rád odpoviem. Dúfam, že mi pomôžete a výjde to.

S týmto sa už definitívne lúčim a idem spať.
Ďakujem za dočítanie až dokonca.
Ahoj?