Listopad 2013

Just stay cool bro!

29. listopadu 2013 v 21:17 | womm |  Názory/Úvahy

Bratia a sestry!
Srdečne Vás vítam pri ďalšej seanse na tomto blogu.

Dnes sa na mňa nejako vykašľala múza a mal som problém vymyslieť, o čom by som mal mlieť pántom...resp. prstami. Potom však prišiel môj záchranca: neznámy týpek so ksichtom basketbalistu na univerzite z amerického filmu. Čo ma na ňom tak upútalo? Nie nebol to batoh neznámej značky a ceny, ani odlesk v jeho očiach ... bola to šiltovka s nápisom "Nerds rule." "Ach ty debil! To je nápad!", pomyslel som si. Teraz tu sedím a chrúmajúc cerálie bez mlieka v úplnej tme premýšľam ako formulovať myšlienky.
Na začiatku prejdem, asi ako každý nadržaný tínedžer vlastniaci mužské pohlavné ústrojenstvo, priamo k veci. (Dúfam, že aj tak skoro neskončím...)
Pripadá mi komické ako veľmi sa za tie roky čo obývam túto množinu bodov, zvanú Zem zmenila spoločnosť. Samozrejme nehovorím o rokoch dávno minulých, kedy mojím jediným problémom bolo plné brucho, vlhkosť prostredia v mojej plienke a pápež (moje prvé slovo). Rozprávam o časoch, kedy som sa začal socializovať... nie škôlka... tam sa so mnou nikto nechcel hrať. Pche, hovadá! Keby vtedy vedeli, že raz zo mňa vyrastie blogger, ktorého blog číta asi tak ... ehm.. , že zo mňa vyrasie blogger, určite by sa hrať chceli! Začalo to až na základnej škole. Bože to boli časy, keď vás niekto vysmial, pretože ste hrali videohry alebo pretože ste mali okuliare...
Pozriem sa okolo seba a čo uvidím? Kopu ľudí s okuliarmi, ktorých tvar navrhli ešte pre naše milované babičky, ktoré nás dotujú lepšie ako EU. Sadnem si večer za počítač a jak pozerám tak pozerám nechápem prečo to dievča na fotke hryzie kábel od joysticku ... všade ženy s krátkymi vlasmi , a chlapi s vlasmi až po sedacie partie...
Čo sa stalo? Netuším, ale celá táto situácia mi príde dosť komická. O chvíľu snáď bude moderné aj státie v rade na úrade práce... začnime vyrábať tričká : "Som na podpore." A za tým smajlíka, hlavne preboha nezabudnúť na smajlíka!
Úplne vážne. Vadí mi, že existujú veci, ktoré sú "in". (Toto vyhlásenie nezahŕňa žiadne pohlavné aktivity.) Prečo si každý nemôže sám vybrať to čo sa mu páči? Načo sa vlastne pozeráme na iných? Ja by som sa nezradil do žiadnej zo skupín. Ak by ste ma už chceli klasifikovať... výzorom by som bol peroxidové nedorobené emo a záľubovo mám asi najbližšie k nerdovi. A teraz sa podľa vzoru amerických filmoch budem zaujímať len o to čo spadá pod môj výzor a pod oblasť "nerdovstva". Srať na moju osobnosť! V dnešnej spoločnosti platí to, že kto vytŕča tomu zotnú hlavu, len aby sa náhodou nenašiel niekto nezvyčajný.
Skúste to. Ja to ako dosť excentrický a svojský človek praktizujem dosť často a niektoré reakcie stoja zato. Niekto sa hlasnejšie zasmeje? Samozrejme otočme sa všetci naňho a obdarujme ho pohľadom človeka obchádzajúceho hovno na chodníku.
Viete čo je najhoršie? Robia to mladí ľudia... ľudia, ktorí by mali byť otvorení novým veciam a názorom. Mali by chápať rozdiely medzi ľuďmi a mali by sa tešiť zo života hocakým spôsobom. Napriek tomu sa to nedeje.
Žerie ma otázka : "Kam to až dospeje?" Postavíme sa nakoniec všetci, jeden vedľa druhého, v obrovskej samoobslužnej jedálni zvanej spoločnosť, do radu, rovnakí a nevýrazní? Budeme prechádzať šedými ulicami, so šedými budovami, pod šedou oblohou s výrazom tak nevýrazným ako všetko šedé naokolo? Dúfam, že nie.
Preto buďme veselí. Usmievajme sa na tento niekedy odporný svet. Počúvajme čo chceme, oblečme sa ako chceme, nie preto lebo to robia iní, ale preto, že to sme my. Buďme trafení, buďme draví, jednoducho buďme mladí. Až kým plameň nášho života nezhasne. Pretože mladí môžeme byť navždy... to nám nikto nevezme. Načo mrhať svoj život snažením sa o podobnosť s niekým iným?
Toto bol môj pohľad na súčasné "trendy".
Súhlasíte? Nesúhlasíte? Dajte mi prosím vedieť v komentároch. Za ohlasy v každej podobe som veľmi vďačný. Tak zase nabudúce... Ahoj?

Od repráku k repráku

9. listopadu 2013 v 23:57 | womm |  Názory/Úvahy

Nazdar švárny šuhaj , zdravím ťa spanilá deva!

Nadišiel deň kedy sa po lane nasiaknutom petrolejom spúšťam vo výrobni zápaliek do jamy levovej. Aby sme ostali korektní drahý čitateľ/drahá čitateľka, tak tá naša jama dostala názov Hudba.
Prečo takýto teatrálny úvod?
Každý kto nežije absolútne mimo realitu, alebo nemá šťastie a nepozná samých inteligentných a tolerantných ľudí, vie kam smerujem. Ale ak sa tu náhodou zatúlal jedinec oplývajúci šťastím uvediem príklad.
Zoberme si moju osobu. Moje hudobné preferencie sa pohybujú v oblasti core-u. Najradšej si pustím nejaký ten kvalitný deathcore, avšak mám rád aj metalcore, melodický hardcore a tak ďalej. Rozmazávať to nebudem, pretože niekoho kto túto hudbu nemusí to ohúri asi tak ako alkoholika nová príchuť minerálky.

Počas môjho štúdia došlo aj na rozoberanie hudby v kolektíve. Tu je zopár perličiek, ktoré stáli za zapamätanie:

  1. "Nemá to žiaden rytmus."
  2. "Veď tam len vrieska. Nedá sa mu rozumieť."
  3. "Satanisti." (Áno aj s týmto som sa už stretol. Očividne každý scream = "Chvála Luciferovi!"
  4. "Debiliny." (Najinteligentnejší argument aký ľudstvo pozná)
  5. "Nie je to hudba pretože sa na to nedá tancovať." (To najlepšie na koniec.)
Cieľom tohto blogu je poukázať na to, že každý štýl ma niečo do seba. Samozrejme že teraz nezačnem písať o Hip-Hope a podobne. Ako príklad využijem to, čo je môjmu uchu najbližšie. Kým však začnem...

PREHLÁSENIE : Neodmietam žiaden druh hudby ako celok a nesnažím sa ukázať, že to čo počúvam ja je to pravé orechové. Posolstvo ukončené.
Teraz keď je všetko vyjasnené... vrhnime sa nato ako absolvent vysokej školy na prepášku na úrade práce!


Začnem hneď príkladom. Toto je môj najnovší objav:





Koľko si vydržal drahý čitateľ/ka? Asi nie príliš veľa. Dalo sa to očakávať... nie je to hudba pre každého. Pozrime sa však na text tejto pesničky(Originál je v popise videa)
Preklad

Napísal som tvoje meno tisíc krát na papiere,
určené na ľúbostne listy pretože som nikdy nemohol nájsť správne slová nato,
aby si priblížil svoje srdce tomu tvojmu.
A tak som sa vzdal pokusov a dal ti čas aby si si všimla, že tu nie som.
Dovtedy budem páliť stránky označené spomienkami.
Hovorí sa, že trpezlivosť je umenie , ale ja mám dosť čakania,
keď sa aj konverzácie zdajú tak ďaleko!
Daj mi lepší dôvod prečo ostať!
Tie stránky, neznamenajú pre mňa nič, ale napriek tomu pre mňa ten popol znamená všetko!
Udržal si svoj význam, a je stály kým spíme.
Hovor ticho, aby nič nepočuli.
Bol čas, kedy sme mali svoju šancu, no miesto toho sme mali za chrbtom aféry,
zahanbení našou láskou.
Láska ako tá naša nemohla nikdy vydržať, ale ja sa neuspokojím stým, že sa staneš len ďalšou časťou mojej minulosti!
Cudzí sa vždy snažia zmierniť bolesť, ale čo kurva vedia o srdci ktoré nie je ich vlastné?!
Toto je pre mňa cudzie. Zvyčajne by som už meno ako to tvoje zabudol, ale ty si viac ako pekná tvár, ktorú som oklamal a nechal priďaleko od zblíženia.
Vyzerá to, že za tie problémy stojíš, a ak obetovanie priateľstiev je to, čo musíme urobiť aby sme sa cez všetko preniesli, tak to urobíme.
Zadržím dych, kým ťa držím.
Pre našu lásku, nadýchni sa!
V závere naše srdcia ležia bok po boku... Čo je tragédia ak sa Rómeo bojí zomrieť?
Budem čakať na výdych.


Tu sú samozrejme zvýhodnení anglicky hovoriaci jedinci... ťažko prekladať takýto obrazný text, ale urobil som čo som mohol.
Ako vidíte táto pieseň aj keď sa to nezdá pojednáva o nešťastnej láske. Text je písaný miestami obrazne a miestami priamo. Mne osobne sa celkovo veľmi páči podanie a myslím si, že každý si tu niečo nájsť dokáže. Priam básnický obrat : "Whats a tragedy if Romeos afraid to die?" , mi prenikol do srdca ako príklepová vŕtačka do sadrokartónu .Dokázal by som to prirovnať k prekliatym básnikom. Vlastne hľadáme krásu v niečom čo je navonok škaredé nie?
Ďalšia veci sú už závislé len od vkusu. Mne sa páči scream viac ako normálny spev... to sa ovplyvniť nedá. A aj keď sa už opakujem ako premotivovaný obecný rozhlas, poviem to znova. Mojim účelom nie je vás presviedčať o tom, že sa vám má páčiť to čo počúvam ja.

Touto piesňou som myslím vyvrátil všetkých päť bodov spomínaných vyššie. A myslím, že som dokázal, že aj pieseň , ktorá sa navonok javí nejakým spôsobom, môže mať úplne iný význam.



Druhý príklad :






Toto už podľa mňa znelo prijatelnejšie aj pre náhodného poslucháča. Ale to nebolo samozrejme to načo som chcel poukázať.
Chcel som ukázať, že emócia sa dá vyjadriť aj ináč ako vysokým/ nízkym hlasom sex idolu ktorý, zrejme tento rok vyhrá nejakú sošku za pesničku, v ktorej sa "Lav jú" a "Gŕl" zopakuje počas troch minút miliónkrát. (Česť výnimkám.) Populárna hudba je hrozne obmedzená čo sa vyjadrovania týka. Jej počúvanie mi príde ako by ste strkali hlavu do stroja na cukrovú vatu.
Text sa aj v tomto prípade nachádza v popise videa a tentokrát ho prekladať nebudem. Aj keby niekto nerozumel, text pointu vystihuje celkom pekne.

V závere múdro (až príliš múdro, oproti ostatným článkom O.o ) zhrniem pointu tohto blogu. Rozpory čo sa hudby týka sú zbytočné a hlúpe. Nechajme každého počúvať to čo chce. Mier a láska bratia a sestry. Mrkající

Za každý lajk, zdieľanie, komentár a podobne veľmi pekne ďakujem.
Rád vidím, či sa niečo páčilo/nepáčilo... hlavne to poteší.
Tak sa vidíme najbližšie.
Ahoj?