Říjen 2013

Nový druh života...

18. října 2013 v 22:12 | womm |  Iné

Zdravím ťa biedna duša, ktorá sa zatúlala na tento polomŕtvy blog, ktorého autor naň nemá čas!


Ako už názov hovorí budem písať o tom, čo mi je teraz najbližšie a teda o živote na výške. Odkedy som sa vytrepal so 4 taškami z domu a prišiel do svojej izby s olúpanou maľovkou veľa sa toho ohľadom môjho života zmenilo.

Najprv sa vyjadrím k pozitívam.

Nikto okrem mňa samého mi nediktuje ako si zorganizovať môj deň, čo sa času týka. Ďalším pozitívom aj keď nie vždy, je že som v blízkosti ľudí cca a v mojom veku.
Prečo nie vždy?
Jednoducho lebo niektorí z rovestníkov aplikujú kravské YOLO. Teda správajú sa jak hovadá ktoré podľahli americkému stupídnemu trendu. Krásne rána keď idete na záchod a celý zámok je vytrhnutý sú len ďalším príjemným ozvláštnením.
Nemám žiaden problém s tým, keď je niekto šťastný, ale keď to "štastie" v podobe orgazmu musíte počúvať o 11tej v noci sediac nad knihami z fyziky...no... povedzme že sa netešíte s nimi.
Samozrejme aj z hovna občas potom ako vsiakne do zeme vyrastie nádherná konvalinka a tak aj ja som takéto "konvalinky" našiel. Myslím tým pár skvelých ľudí, ktorý ak toto náhodou čítajú, vedia že ide o nich a, že v pondelok ráno si do ich chladničky dôjdem po nátierku Mlčící

Vlastne nechápem celé haló okolo života na intráku. Je síce pravda, že včera mi popred dvere kráčal alkoholom potúžený jedinec a spieval vysokým hlasom : "Ukáž mi lásku!" , ale to nie je nič katastrofálne.

Prvá vec čo mi zatiaľ nevyhovuje, aj keď je to asi len o zvyku rozloženie hodín. Trojhodinové prestávky sú mi dosť nanič. Väčšinou to je maximálne neefektívne využitý čas. Vyzerá to asi nejako takto :

"Hmmm mohol by som sa niečo učiť. Fúú to už je 11! Hor sa na obed! Hmmm dvanásť hodín..o chvíľku (rozumej dve hodiny) mi aj tak začína prednáška..zbytočne začínať s učením..."

Súhlasil by som, ak by ste povedali, že si zato môžem sám, pretože to tak jednoducho je.

Druhou je, že starnem.
"No wáu...nikto iný nestarne!"
Myslím, že je jasné že som to nemyslel doslovne. Ale dni odkedy som tu ubiehajú neskutočne rýchlo. Nestihnem sa prebrať v nedeľu ráno a už je štvrtok poobede. Určite aj vy ten pocit poznáte, aj keď neviem či v súvislosti so školou. Mrkající Úprimne už teraz sa cítim o dva roky starší a keď viete vysvetliť javy ako prd alebo sex pomocou vekorových veličín... začínate tušiť, že je niečo v neporiadku... (Vidíte, že mi stačia len jemné náznaky...)

Tretia... nedostatok času na záľuby! Nie nevyhováram sa! -.-

Na iné veci nemôžem sťažovať. Trošku mi vadí bývať v jednej miestnosti s prakticky cudzím človekom, ale tomu sa nejako zabrániť nedalo. Nakoniec u mňa teda prevážil názor, že život na výške je dobrý. A pomaly začínam veriť, že už bude len horší. Myslím, že mnoho ľudí by sa s touto myšlienkou vedelo stotožniť.

Teraz je čas sa ospravedlniť za tento pokus o blog.
Ak sa vám náhodou páčil prosím komentujte, lajkujte a podobne.
Pokúsim sa dostať do formy a písať apoň jeden týždenne ale nič nesľubujem...
Tak snáď nabudúce, snáď veselší...

Ahoj?