Časový manažment s WOMMom

Včera v 14:32 | womm |  Názory/Úvahy
BAM! Čaute tu je WOMM!
(Je vedecký dokázané, že pozdravy youtuberov majú pozitívny vplyv na osoby, ktorým sú venované. Takisto je vedecky dokázané, že autor tohto blogu si rád vymýšľa.)

Vítam Ťa s radosťou v duši a sopľom visiacim z nosa opäť na tomto blogu. Skúškové skončilo, choroba začala a ja mám konečne čas niečo písať. Dnes by som rád hovoril o časovom manažmente a o tom, ako tento zapeklitý problém riešim ja.

1. Adam v škole nesedel, abecedu nevedel. Ty ju vieš, tak píš.

Prvou vecou, ktorá zázračne upravila moju schopnosť menežovať si čas je jednoduchý diár. (Je možné použíť aj : zápisník, zopnuté zdrapy papiera, inernátnu stenu, vnútornú stranu obalu od čokolády. No jednoducho hocičo na čo sa dá písať.)

Osvedčilo sa mi si písať na každý deň zoznam úloh, ktoré chcem stihnúť. Dôležité je tam slovo chcem. Čas je dobré si plánovať tak, aby mal človek dostatočnú časovú rezervu a mohol si určovať, čo stihnúť chce, nie musí. V podstate sú ľudia veľké deti a aby boli produktívne musia makať z vlastnej vôle. Všetko čo im je prikázané je im proti srsti.

"Ale mne sa lepšie robí pod stresom. Najlepšie mi je keď ma už už idú vyliať zo školy a aj tak to zvládnem. Síce prídem o vlasy, polovicu mentálneho zdravia, ale za to som týždeň nemusel(a) robiť nič!"

Celé "mne sa lepšie robí pod stresom" je podľa mňa absolútny mýtus, ktorý je úspešne využívaný ako výhovorka všetkých prokrastinátorov. Áno, je pravda, že človek pod stresom úlohu splní pokojne aj za menej ako polovicu času, ktorý by nad ňou strávil normálne. Čo to má za následok? Výsledok našej práce je oveľa menej kvalitný a navyše sme sa stresovali kvôli blížiacemu sa termínu.

"Na kvalite výsledku nezáleží."

Hovorí sa, že ani na veľkosti. A aj keby na kvalite nezáležalo, prečo ten istý krátky čas nestráviť nad úlohou o deň skôr a ušetriť sa stresu z časovej tiesne? Nepopierateľne sa to dá riešiť aj takto. Nerobí sa to len kvôli lenivosti.

Ale dosť bolo obhajoby. Ešte dodám, že v prípade nasadenia tohto "písacieho modelu" je výhodou aj to, že sa povinnosti nepletú a nezabúda sa na ne. Stačí sa každý deň pozrieť na svoj zoznam úloh, a hneď mi je jasné na čo všetko som zabudol.Ak už nič iné, tak si v prípade nudného stretnutia človek môže do diára čmárať a zabiť tak nudu.

2. Buď ako P. O. Hviezdoslav. Realizmus nadovšetko.

Tento tip je veľmi jednoduchý, ale je jedným z kľúčových na ceste k produktivite a dobrému manažmentu času. Tento bod je len a len o psychike človeka. Ak nesplníš ciele, ktoré si si dal(a) bude Ťa to demotivovať a výrazne to zníži šancu na to, že Tvoj ďalší deň bude produktívny. Naopak, ak stihneš viac ako si chcel(a) nabudí Ťa to a bude sa Ti počas ďalšieho rána vstávať oveľa ľahšie. To je celá veda.

3. Jednoduché úlohy najskôr

To čo je najjednoduchšie treba "odpratať z cesty" čo najskôr. Prečo? Po prvé toho človek viac stihne, keďže sa nezasekne na náročnej úlohe kvôli ktorej nechá všetko ostatné ležať. Po druhé je motivujúce keď miesto zaseknutia sa na jednej úlohe človek urobí predtým štyri za veľmi krátky čas.

4. Aj bežné úlohy

Pri tom koľko vecí majú niektorí ľudia na práci často zabúdajú na starostlivosť o seba samých. Do denného programu (kľudne aj priamo medzi úlohy) je nutné si vmiešať základnú starostlivosť o seba samého a nejakú tú aktivitu, ktorá človeka teší. Inak hrozí, že daný človek, tzv. vyhorí a dostane sa do bodu kedy nebude schopný ďalej fungovať. Z toho sa už potom dostať len ťažko. Jednoducho, človek musí občas niekede aj nabrať paru ako by povedal jeden slovenský dôchodca.
Obr.1 Netreba to ale preháňať...

5. Odmeny

Niektorých ľuďom (mne osobne nie) pomáha, keď sa za úspešný deň odmenia. Odmenou pri tom môže byť niečo úplne jednoduché ako napríklad obľúbená čokoláda alebo pizza (asi sa začnem odmeňovať…), ale môže to byť aj niečo väčšie. To už je na každom z nás. U mňa osobne je odmenou pocit, že som ten deň využil ako som len mohol (a po tomto odstavci aj pizza no).

Obr. 2 Aj tak už bol čas obeda ...

6. Čo sa mi absolútne neosvedčilo
  • vyhradzovanie presných časových intervalov na jednotlivé úlohy - "a teraz budem presne 3 a pol hodiny programovať". Nefunguje to, je to príliš neflexibilné, neráta to s rozptýleniami typu Facebook a celkovo je veľmi ťažké odhadnúť koľko človek na ktorú úlohu potrebuje.
  • improvizácia počas dňa - bez jasných cieľov v dni je veľmi ťažké sa motivovať k činnosti. Naplánovať si deň je lepšie ešte pred jeho začiatkom.
  • riadenie sa okolím - malo by byť snahou prispôsobiť okolie svojim potrebám nie naopak. Ak to je naopak, čas človeku plánuje jeho okolie, čo nie je dobré.
7. Na záver

Je mi jasné, že veci ktoré opisujem sú v mnohých prípadoch individuálne. Ja sám som osoba ktorá miluje systém, poriadok a rutinu, teda je takýto prechod pre mňa prirodzený. Na niekoho môže fungovať niečo úplne iné, niekto môže byť rovnaký prípad ako ja. Možno v sebe niekto vďaka mne objaví šelmu v džungli produktivity. A možno zas nie. Uvidíme.

Máš Ty nejaké finty na časový manažment? Páčil sa Ti článok? Daj mi vedieť ľubovoľným spôsobom.

Ahoj?
 

Výbušný nový rok

1. ledna 2017 v 13:19 | womm |  Názory/Úvahy
(a)Hoj …
… rany na duši mojej ryšavej,
keď Perún do nej bičom spráskal,
upleteným zo skúšok.

Opäť mi raz v noci zvýšila nejaká biedna hodinka času, tak reku voľačo napíšem. Každopádne dúfam, že si mal(a) pekné sviatky, že Ježiško bol štedrý a kapustnica bola výborná. A keďže som spoľahlivý asi ako smart watch, ktorý som videl minulý týždeň v čínskom obchode za 2 eurá, poprajem Ti rovno aj šťastný nový rok.


Obr.1 Celá autorova oslava nového roka v jednom obrázku

Alkohol, radosť, oslavy a zábavná pyrotechnika. Naozaj zábavná? Presne o tom, by som dnes veľmi rád hovoril. Rád by som teraz uviedol, že osobne rozlišujem dva druhy, takejto zábavy : vo veľkom a v malom.

Proti pyrotechnike vo veľkom nemám nič. Nevidím dôvod, prečo by si obec/mesto nemohli urobiť pre svojich obyvateľov ohňostroj. Dobre sa na to pozerá a v kombinácii s dostatočným množstvom vareného vína a medovinyto môže byť aj zážitok na celý život. Trvá to pár minút, všetci sú šťastní a potom je pokoj (nie som si istý, či sa tento opis nehodí viac k niečomu inému ako k ohňostrojom).

Problémová je podľa mňa práve zábavná pyrotechnika v malom, teda štýlom "kúp si a zabúchaj si" (zas tie divné opisy). Príde mi oničom, že niekto zoberie štyri rachetle po eure kúpené na boku v nemenovanom obchoďáku, postupne ich nastrká do fľaše, s ktorou počas priebehu večera zrejme udržiavaľ veľmi blízky vzťah orálneho charakteru a pozrie sa na 40 malých explózií na oblohe. Keď prižmúrim obe oči a ostatné zmysly opantám domácou pizzou od mamičky, tak to ešte chápem. Nie každému sa chce do mesta, chce potešiť svoje deti a podobne. Takisto to nemusí trvať extra dlho. Okej.

Čo ale nechápem vôbec sú delobuchy. Nevidieť tam nič okrem malej iskry keď to vybuchne a nasleduje randál. Ako … to si človek môže pustiť nejaký ťažký dubstep. Tiež je to rachot, ale aspoň znie dobre a nikoho iného neotravuje … dva týžne pred, na a po silvestri.


Vid. 1 Pre inšpiráciu pripájam aj vzorku

Čo nám vlastne takáto hra s pyrotechnikou priniesla? No kopu peňazí, ktoré mohli ľudia minúť na niečo zmysluplnejšie, napríklad pizzu. Takisto je podľa výskumu Bratstva Umelo Mysliacich zábavná pyrotechnika jedným z hlavných dôvodov rozchodov ľudí a končatín. Ou a samozrejme je prínosom aj kopa vystrašených zvierat a zúfalých majiteľov v domácnostiach, ktorí miesto toho aby si silvester užívali opatrujú svoje zvieratká, ktoré sú z hluku vyklepané viac ako kuracie rezne v nedeľu na obed.

Neviem no, mne sa zdá, že to je celé tak nejak zbytočné a vo väčšine prípadov negatíva výrazne prevažujú pozitíva. Možno by sme mohli konečne prestať hľadať umelé svetielka na oblohe a miesto toho ich hľadať v očiach našich blízkych (pri pohľade na pizzu, kt. sme im miesto petárd kúpili).

To bolo romantické no. Každopádne nech už búchaš alebo nebúchaš prajem Ti do nového roka všetko dobré. Veľa zdravia, lásky, minút strávených na tomto blogu. Vieš také tie bežné radosti života :)

Kyticu veršov nám v tento sviatočný večer upletie národný umelec, poklad dnešnej doby a milovník lacného kebabu WOMM.

Keď dopil si všetko víno,
ruky nemáš,
a trup bolí,
Spomeň si Ty bratku dobre,
že už tu je ten rok nový.
Šťasný nový rok :-D
Ahoj?

Zápisky plešatejúceho šialenca

14. prosince 2016 v 23:57 | womm |  Iné
Zdravíčko ^^

Dlho sme sa nevideli. Vyzeráš dobre, schudol/schudla si? Jáj nie, to som schudol ja, sorry.
Teraz vážne. Dlhšie som sa neozval a je mi to ľúto. Vážne. Tak teda teraz, keď som na dnes so svojimi povinnosťami skončil rád by som Ti poskytol menší náhľad do môjho života. Nebudeme okolo toho chodiť ako priemerný študent vysokej školy okolo zadania, a pôjdeme rovno na to.

1. Vlasová línia

Vieš ako človek zistí, že je plešatý? Keď jeho kamarát vyvíja mobilnú aplikáciu na detekciu ruky a aplikácia zadetekuje škvrnu v oblasti jeho temena. Jo, už je to raz tak. Fabulózny WOMM bude musieť ísť nakrátko ak bude chcieť skyť úbytok vlasovej hmoty v rámci svojho hlavového aparátu.

Možno si myslíš, že ma táto zmena zastihla nepripraveného. Mýliš sa. Rozhodol som sa tejto náročnej výzve postaviť a už som si aj pripravil elektronické pohľadnice na balenie žien po vlasovom armagedone.


Obr. 1 Budúcnosť vie byť desivá…

2. Motivácia

Tento semester sa ako každý semester vyznamenal množstvom povinností a starostí, ktoré mi nadelil. V dôsledku toho bol v mojom živote zaznamenaný úbytok motivácie, ktorý sa neustále snažím vyriešiť, čo má za následok to, že moja motivácia výrazne kolíše. Jedno zakolísanie mojej motivácie je možné vidieť na nasledujúcom grafe :


Obr. 2 Skutočné príbehy bolia najviac

Možno sa pýtaš : "Ako tento hrozný problém riešiš? Už dva mesiace pozerám na svoj život ako treska do majonézy a neviem to vyriešiť!" Neboj sa, milá čitateľka/milý čitateľ, som tu pre Teba. Mojim riešením tohto problému je veľa .. ale naozaj veľa … motivačnej hudby a utápania sa v sebaľútosti. Príklad :


Nemáš začo.

3. Posúvanie limitov

Nedávno som sa spolu s kamarátmi zúčastnil (druhý ročník po sebe) súťaže v meste v ktorom žijeme. Kým počas prvého ročníka sa mi podarilo vypiť len 4 RedBull-ynemenované energy drinky a malo to za následok vysokú kafeináciu mojej osoby, tento rok som sa prekonal. Vypitých nemenovaných energy drinkov bolo dokopy 6 a nemalo to na moju osobu žiaden badateľný účinok.

Otázne je, či sa z takéhoto úspechu radovať alebo sa strachovať. To asi ukáže len čas. *Autor si odpíja z iného nemenovaného energy drinku*

4. "Mentálne poruchy"

V dôsledku psychického vypätia počas tohto semestra autor upadol do špirály utkvelých predstáv, ktoré ho mátajú aj v ďalšom živote.

Prvou z nich je, že autor tohto blogu sa z neznámych dôvodov domnieva, že je zástupcom dreviny nazývanej platan. K riešeniu tohto problému mu nepomáhajú ani jeho priatelia, z ktorých jeden sa identifikuje ako jaseň a ďalší ako jašter. #aj_tak_vas_mam_rad_chlapci #prirodni_ludia

Tento problém sa rozrástol do takých rozmerov, že sme začali infikovať aj svoje okolie a počas jednej rannej prednášky som od kamaráta obdržal v správe toto :


Obr.3 Vraj "to sme my <3" :D :D

Druhá fáza nastala keď autor tohto blogu objavil rap s prebassovanými hudobnými podkladmi. Vtedy si prešiel identitami "Trap Queen" a neskôr "Young Wiz".


Obr.4 Young Wiz - photoshop by Baobab

5. Milostný život

6. Záver

Tak a sme na konci milá čitateľka/milý čitateľ. Čo k tomu dodať. Napriek tomu, že to bol asi najťažší semester aký som zažil, bol super. Takže díky chalani, baby, dreviny a plazy. Teším sa na ďalší.

Mohol by som byť denníčkový bloger? Ide mi to lepšie ako bežné úvahy? Ak áno daj mi isto vedieť v komentároch. Ak nie, daj mi to vedieť tiež, nech už takéto hovadiny netvorím. Za tento článok treba ďakovať jednej milej slečne so pseudonymom Paralela, kt. prišla aj po celom semestri mojej neaktivity a dala mi v komentároch náklad aby som zas písal. Tu to teda máš . *autor sa tvári pokorne*

Aký si mal/a semester Ty? :)

Anyways .. vidíme sa pri ďalšom výtvore. Ja idem vyjedať sladkosti jašterovi.
Áhoj?
 


Precitlivenosť

30. září 2016 v 21:21 | womm |  Názory/Úvahy
Gluten Guten Tag! (neboj sa, tento blog je 100% raw a gluten free)

Dnes by som so sebou rád v textovej forme polemizoval na tému, ktorú si, ak si génius, vyčítal z názvu tohto skvostu. Ak náhodou tento blog náhodou nečítajú len géniovia, tak uvediem, že budem uvažovať o tom, ako sú ľudia v dnešnej dobe precitlivení.


Obr. 1 Chudák kamzík …

Na začiatok by som rád uviedol, čo pod pojmom precitlivenosť myslím. V poslednom období som si všimol, že vzniká kultúra v ktorej sú ľudia veľmi ľahko dotknutí. Jednoducho ich uráža absolútne všetko. Preferencia ktorá im nie je po chuti? Vtip na kontroverznú tému? Všetko ich dostáva do stavu, ktorý internet rád nazýva triggered.



VAROVANIE : Autor tohto článku nebude hovoriť len o milých tetách z USA, ktoré radikálne bojujú za rovnoprávnosť mužov a žien tým, že obviňujú mužov z toho, že sedia v autobusoch s nohami roziahnutýmiprílišod seba. Femizmus (reálny, nie ten šialený americký) ako taký považuje stále za v niektorých krajinách potrebný a ľuďom, ktorí tam naozaj za práva žien bojujú vyjadruje neskrývaný obdiv.

Prečo je to problém?

No prvým problémom je, že takýto prístup ľudí bráni komédií. Ako by vyzerala komédia keby ľudia nemohli vtipkovať o policajtoch, o blondýnach, o iných národnostiach a rasách, o náboženstve alebo o smrti? *autor zo svetového registra vtipov vyškrtáva väčšinu z nich*

Nemyslím si, že je správne sa takto obmedzovať, pretože zdravý a vyspelý ľudský tvor by mal byť schopný pochopiť, že ide len o vtip a nie o osočovanie rasy, druhu ľudí alebo hocičoho iného. A ak nie, tak prosím začnime za takéto nemiestne vtipy zatýkať ľudí. Chcem vidieť tie súdne pojednávania.

"Obžalovaný vstaňte. Je pravda, že ste dňa 21.06.2016 spomenuli v rámci jednej vety policajta a neschopnosť čítať?"

Smutná predstava, že?

Nie je to však všetko iba o srande. Hnutia ľudí, ktorí sú takto precitlivelí v súčastnosti naberajú na popularite. Ako príklad použijem už spomínané hnevlivé tety z USA. Podľa videí a článkov, ktoré pozerám/čítam od amíkov sa radikálne feministické hnutie dostalo do pozície, kedy sa ich veľké firmy boja a prispôsobujú ich absurdným požiadavkám. #nesed_nasiroko_v_autobuse

Neviem ako Tebe, ale mne príde desivé, že skupina takýchto ľudí môže výrazne ovplyvniť dianie v spoločnosti a bol by som veľmi nerád keby sme sa rútili do takejto bezhumornej a sterilnej doby, kde si každý žije v svojej politicky korektnej bublinke.

Riešenie?

Únia Riešiteľov Ikonických Nepliech A Lumpární známa aj pod skratkou URINAL prišla s revolučným riešením, ktoré je možné vidieť v skrátenej podobe na nasledujúcom obrázku.


Obr.2 Kto by bol povedal že vedci z URINALu kreslia vo svojich prácach smajlíky

Je mi jasné, že tento problém nejde úplne vyriešiť, pretože niektorí ľudia jednoducho nevidia hranicu medzi vtipom a skutočnosťou. A toto je vec, ktorá sa asi nikdy nezmení. Vedci z URINALu, ktorí sponzorujú tento článok však trvali na tom aby som ich čiastočné riešenie prezentoval. #sellout

Každopádne … keby sme žili v ideálnom svete, kde si ľudia uvedomujú základné veci a nepovažujú sa za nedotknuteľné entity, takéto problémy by nebolo potrebné vôbec riešiť. Možno sa raz dočkáme aj takého sveta, ale ako sa tak pozerám, nepovažujem to za príliš reálne.

Aký máš názor na tento trend Ty? Myslíš si, že sa to zpleší alebo zhorší a prevalcuje nás to plnou silou?

Áhoj?

Sentimentálny narodeninový exkrement #3

18. září 2016 v 0:08 | womm |  Iné
こんにちは!

Vítam Ťa pri treťom narodeninovom článku na tomto ľúbeznom blogu. Jo, už to tu skúšam tri roky, čo považujem za ťažko uveriteľné.
Obr. 1 Vyhliadky mám asi také veselé ako brokolica na konferencii vegánov…

Čo sme za tento rok vlastne dokázali? Dokázali sme, že konzistentnosť v tvorení je vec oveľa zložitejšia ako sa na prvý pohľad zdá. Tak to aj dopadlo, čo sa počtu vydaných článkov týka. No aby sa nepovedalo, tak vyberiem favorita tohto roku.
*V pozadí sa ozývajú prdy malých anjelikov kopírujúce melódiu fanfár*
Favoritom sa stáva básnický cyklus s názvom Tragikomik pozostávajúci z troch básní :
  • Mýlka - príbeh mladého muža opíjajúceho sa donemoty kvalitným vínom zvaným Láska (ročník 2015)
  • Mýlka II - mladý muž cíti, že mu víno trpkne v ústach, keď zistí, že mu život nenalial kvalitu, ale obyčajné krabicové patoky
  • Poézia sukničkára - autor sa s pokrčenou krabičkou od čokoládového mlieka snaží tváriť, že chlastá whisky
Na blogu sa v podstate nezmenilo nič, čo by bolo na prvý pohľad viditeľné. Jedna vec, ktorú som sa rozhodol naozaj drasticky upraviť boli úvody a závery článkov, ktoré boli prehnane zdĺhavé a nemali v podstate žiadnu výpovednú hodnotu. Teda aspoň takto to vnímam ja. Daj mi prosím vedieť, či si myslíš, že sú tieto krátke úvody a závery naozaj lepšie. #makeWOMMGreatAgain

ZAČIATOK ODBOČKY
Keďže už som ale úplne zdravý (*autor nenápadne zahadzuje krabičku od mlieka *),môžem sa venovať aj iným veciam. Vďaka tomu som sa nemenil len ako bloger ale ako ľudská bytosť. Dokonca som sa nedávno odhodlal k niečomu dovtedy nevýdanému a preskúmal som svoje schopnosti v oblasti, ktorá bola pre mňa doteraz nedotknuteľná. Tanec.
"Ako to dopadlo? Si nový Laci Strike? Nový Pľuščenko, ktorý nemal na korčule?"
Bohužiaľ nie. Zistil som, že to, čo je pre mňa tancom na pohľad pripomína kolísanie sa topoľa, ktorý stratil motiváciu žiť. Ale skúsiť som to musel, nie?
KONIEC ODBOČKY

Čo ešte povedať na záver?
Nič. Iba spraviť obligátnu ďakovačku ako to robím v každom z týchto narodeninových článkoch. Takže ďakujem samozrejme každému kto si čo i len prečítal hocičo z toho čo som v tomto roku napísal. Mám však aj zopár ľudí, ktorým by som rád poďakoval osobitne, a síce :
Sayuri - lebo je super parťáčka :3
Aerosol - lebo tam kde som ja Mráčik, ona je Slniečko :P
Sugr - za neutíchajúcu podporu a krásne ľúbostné básne, ktoré píše
a nakoniec aj Tebe, za To že si sa dočítal(a) až sem. Ja nám už len prajem ešte veľa článkov a zábavy pre Teba. Čo viac by sme od blogu mohli chcieť.

Vidíme sa pri ďalšom článku.

Obr. 2 ;)

Ahoj?(slávnostná verzia oficiálneho pozdravu tohto blogu ... stála ma celý rozpočet na tento článok….)

Kam dál